USA môžu v krajine Blízkeho východu dosadiť novú vládu: „Plán“ by vyriešil hneď niekoľko problémov

V Libanone trpia bežní ľudia a civilisti iba preto, že v ich krajine pôsobí Iránom podporovaná teroristická skupina, ktorá medzi obyvateľmi ani nemá nejakú veľkú podporu. Predpokladá sa, že až 85 percent Libanončanov žije na pokraji chudoby a H*zballáh má vyslovenú podporu len od 30 percent miestnych.

Ide o rozlohou veľmi malý štát so 7 miliónmi obyvateľov. Miestni sú tu rozdelení najmä podľa vierovyznaní a tak sa dá merať aj popularita H*zballáhu. Zatiaľ čo 93 percent šiitských moslimov vyjadruje voči tejto organizácii pozitívny názor, zdieľa ho s nimi iba 34 percent sunnitských moslimov a 29 percent kresťanov, píše The Week.

Zaujímavé pritom je, že Libanon bol kedysi jedinou krajinou Blízkeho východu s kresťanstvom ako dominujúcim náboženstvom. Počet veriacich však postupne klesol zo 60 na 33 percent.

Prečo o tom vôbec hovoríme? Libanonským miestnym spôsobujú veľké problémy teroristi hnutia H*zballáh. Aj ak nie priamo, tak pre ich angažovanie sa do vojny proti susednému Izraelu. Organizácia vznikla v roku 1982 v reakcii na prvú izraelskú inváziu Libanonu. Finančne a aj vojensky ju však otvorene podporuje vláda v Iráne.

H*zballáh sa po teroristických útokoch H*masu pridal k útokom na Izrael. Izraelské obranné sily (IDF) v súčasnosti pôsobia za hranicami Libanonu v snahe extrémistov eliminovať. V krajine podnikajú rozsiahle vzdušné útoky a výrazne tak obmedzujú chod normálneho života. Ľudia trpia napriek tomu, že skupinu, s ktorou u nich doma bojuje iný štát, ani nemajú výrazne v láske. Celé vysvetlenie konfliktu nájdeš na tomto odkaze.

Plány USA

Ako píše The Times of Israel, súčasná vojna medzi IDF a H*zballáhom však nemusí skončiť len pri ničení terorizmu. Môže vyriešiť problémy aj Bejrútu aj Jeruzalemu. Spojené štáty americké majú plán, ako izraelskú ofenzívu v Libanone využiť. Ide totiž o vhodnú príležitosť úplne vytlačiť Iránom podporovaných militantov z krajiny a v Libanone zaviesť novú vládu.

Pre prominentný The Wall Street Journal to uviedli americkí a arabskí predstavitelia. Washington v konečnom dôsledku teda možno zmení svoj postoj k celej vojne. V predchádzajúcich vyjadreniach totiž prezident USA Joe Biden opakovane vyzýval na prímerie.

Ak má ísť o skutočný plán, veľkú úlohu v ňom zohrá nový libanonský prezident. Krajina nemá hlavu štátu už dva roky, keďže si ju tu nevolia občania, ale parlament, a ten sa od roku 2022 stále nedokázal zhodnúť na jednom kandidátovi.

H*zballáh má totiž v libanonskej politike pri tejto záležitosti právo veta. Poslednému prezidentovi Michaelovi Aounovi skončilo prezidentské obdobie 31. októbra 2022.

FOTO: Hurikán Milton zabíjal, potopy sú väčšie než v Európe. Tornádo rozmetalo celé domy s ľuďmi vo vnútri

Keďže prezident je zároveň aj veliteľom ozbrojených síl, zohrá zásadnú úlohu v snahe viesť vládu a zvládnuť súčasnú krízu. Nevítaná vojna by tak nakoniec mohla vyriešiť dvojročnú politickú stagnáciu v Bejrúte.

„Chceme, aby z tejto situácie nakoniec vzišlo to, že Libanon dokáže prelomiť zovretie, ktoré má nad krajinou H*zballáh,“ uviedol tento týždeň hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Matt Miller. Doplnil, že hlavným cieľom by sa preto malo stať odstránenie práva veta u teroristov.

Riziká občianskej vojny

Niektorí Libanončania sa však obávajú, že nátlak na dosadenie prezidenta môže podnietiť druh sektárskeho násilia. Takéto občianske nepokoje sme v krajine videli už aj v minulosti a podobné obavy má aj Egypt.

Plán má aj ďalší problém, a to vplyv Jeruzalema, na ktorý v Libanone panujú veľmi rozličné názory. Nového prezidenta by mnohí občania vnímali ako vodcu, ktorý svoj post získal v dôsledku izraelskej ofenzívy, a teda za nelegitímneho. Situácia by mohla vyústiť do veľkého hnevu a potenciálne i násilia.

ANALÝZA: Izrael sľubuje „smrteľný a prekvapivý“ útok na Irán. Rusi by sa ho mali obávať

„Chýba nám akékoľvek vedenie, ktoré by aspoň iniciovalo kurz, kde by sme mohli vidieť svetlo na konci tunela,“ hovorí Ibrahim Mneimneh, reformný poslanec parlamentu z Bejrútu.

Voľba prezidenta

Celý systém v Libanone pri voľbe prezidenta závisí od prominentných osobností, teda od premiéra Nadžíba Míkátího a predsedu parlamentu Nabíha Berrího.

Berrí je šéfom šiitskej frakcie parlamentu, čo znamená, že takmer automaticky vyjadruje podporu H*zballáhu. Zároveň pôsobí ako prostredník v rozhovoroch o prímerí. Obaja politici síce súhlasia s voľbou prezidenta, no zároveň podporujú boj proti Izraelu.

Najvyšší žijúci predstaviteľ H*zballáhu, zástupca generálneho tajomníka Naím Kassém, začiatkom tohto týždňa odmietol akúkoľvek politickú reštrukturalizáciu, kým sa neskončí vojna. Hnutie podporuje úsilie o prímerie, no ďalšie podrobnosti neposkytuje. Celé to teda bude ešte nesmierne komplikované.