USA rozmaznávajú Putina. Prímerie v Čiernom mori hrá do karát najmä Rusku, varujú analytici

V utorok Biely dom oznámil, že Rusko a Ukrajina sa dohodli na prímerí v oblasti Čierneho mora. Biely dom dodal, že bude pracovať na detailoch zastavenia útokov na energetickú infraštruktúru druhej strany.

Táto dohoda predstavuje ďalší krok v rýchlo napredujúcom úsilí prezidenta USA Donalda Trumpa ukončiť ruskú vojnu na Ukrajine. Výrazné rozdiely v interpretáciách rokovaní medzi USA a Ruskom – najmä tvrdenie Ruska, že prímerie nezačne, kým nebudú zrušené určité americké sankcie – však môžu podľa analytikov z washingtonského think- thanku Atlantic Council vyvolať ešte napäté obdobie.

Ústupky len podporujú Putina 

Putinovým cieľom je podľa viacerých analytikov natiahnuť rokovania, pretože chce dobyť viac ukrajinského územia.

„Bohužiaľ, Trumpov tím v snahe presvedčiť Kremeľ, aby prijal námorné prímerie, ponúkol viac ústupkov. Medzi ne patrí, podľa Bieleho domu, pomoc USA obnoviť prístup Ruska na svetový trh pre vývoz poľnohospodárskych produktov a hnojív, znížiť náklady na námorné poistenie a zlepšiť prístup k prístavom a platobným systémom pre takéto transakcie‘. Toto sú veľké ústupky pre agresora, ktorý odmietol Trumpov návrh na všeobecné prímerie,“ hovorí John E. Herbst z washingtonského think-tanku, podľa ktorého „rozmaznávanie Putina len podporuje Rusko v pokračovaní vojny“.

Stabilita Čierneho mora ako globálny záujem

Čiernomorská dohoda je podľa Kimberly Talley, zástupkyne riaditeľa Transatlantickej bezpečnostnej iniciatívy (TSI), navonok krokom pre globálne dobro. Stabilita v tomto regióne má zásadný význam pre bezpečnosť pobrežných štátov a širšieho euroatlantického priestoru.

„Čierne more bolo kľúčovým dopravným uzlom pre poľnohospodársky export Ukrajiny, z ktorého až 65 % pšenice počas tzv. obilnej iniciatívy smerovalo do rozvojových krajín. Región má aj strategický význam pre globálny obchod s ropou, keďže prepája Európu, Blízky východ a Áziu a je významným koridorom pre ropu z Ruska, Azerbajdžanu a Kazachstanu.“

Trump priznáva taktiku, ktorú vidí aj u Putina: „Robil som to roky, chcel som zostať v hre“

Dohoda však podľa nej čelí vážnym politickým rozdielom. „Kremeľ žiada výmenou za prímerie zrušenie sankcií a obnovenie prístupu na svetový trh, čo americká strana vo svojom vyhlásení vôbec nespomenula. Prezident Zelenskyj tvrdí, že Ukrajina súhlasila s okamžitou platnosťou dohody, kým ruské stanovisko ju podmieňuje konkrétnymi ústupkami. Tieto protirečenia zvyšujú pochybnosti o trvácnosti dohody a naznačujú, že v zákulisí môžu existovať ďalšie, nejasné prekážky k dosiahnutiu mieru,“ zdôrazňuje. 

Ruské námorníctvo utrpelo od začiatku vojny v roku 2022 niekoľko vážnych porážok, vrátane potopenia vlajkovej lode Moskva, a nakoniec sa stiahlo z kľúčových pozícií na Kryme. Vďaka tomu Ukrajina obnovila vývoz obilia z čiernomorských prístavov. Ochrana námornej dopravy preto v skutočnosti zaisťuje bezpečný priestor predovšetkým pre ruské lode.

Ústupky, sankcie a tieňová flotila: riziká, ktoré dohoda nerieši

Na druhej strane na ukrajinskom pobreží je situácia stále napätá. Ako opisuje Michael Bociurkiw, analytik z Atlantic Council, nedávne útoky zasiahli aj civilné plavidlá, pričom došlo k úmrtiam zahraničných námorníkov. Ukrajina podľa jeho slov volá po pomoci od svojich partnerov Turecka a Poľska, aby uľahčili export a obmedzili nákup ruských hnojív.

Daniel Fried, bývalý veľvyslanec USA v Poľsku, považuje aktuálnu dohodu za potenciálne nebezpečný precedens: „USA riskujú, že budú vtiahnuté do králičej nory ústupkov, zatiaľ čo ruské sily budú ďalej útočiť na ukrajinské mestá.“

Kimberly Donovan varuje, že jednostranné zrušenie sankcií by mohlo rozbiť jednotu G7 a vystaviť USA tlaku na dodržiavanie európskych pravidiel. 

Odborníci tiež upozorňujú na problém tzv. ruskej tieňovej flotily. Neoznačené a často nepoistené tankery obchádzajú sankcie a predstavujú ekologické aj bezpečnostné riziko. Tieto lode v roku 2024 prepravili na 78 percent ruskej ropy vyvážanej po mori.

Odborníci namietajú, aby sa riešenie tieňovej flotily stalo súčasťou všetkých budúcich dohôd. Kanada už navrhla vytvorenie medzinárodnej pracovnej skupiny, ktoré USA zatiaľ podporu nevyjadrili.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie