USA sa pripravujú na jadrovú apokalypsu. Toto lietadlo im má pomôcť, keď bude svet na tom najhoršie

Hrozba jadrovej apokalypsy po skončení studenej vojny utíchla. Aj keď kde-tu počas posledných dekád občas na chvíľu zabublala spoza pokrievky. Napríklad, keď KĽDR niekoľkokrát testovala svoj vojenský arzenál.

Od začiatku vojny na Ukrajine sme však bližšie k časom studenej vojny. Moskva sa pravidelne oháňa jadrovou vojnou a hrozba apokalypsy je vo vzduchu opäť prítomná. Najsilnejší hráči na medzinárodnom poli preto oprašujú jadrový arzenál, ale aj zariadenia, ktoré môžu prípadný útok eliminovať. 

Modifikovaný Hercules je návratom ku koreňom

Americké námorníctvo bude najnovšie testovať nové lietadlá E-130J, ktoré majú nahradiť Boeing E-6 Mercury v misii TACAMO (Take Charge And Move Out). Ide o americký vojenský systém navrhnutý na zabezpečenie prežitia komunikačných liniek v prípade jadrovej vojny respektíve v extrémnych podmienkach.

Jeho hlavným cieľom je udržiavať komunikáciu medzi národnými rozhodovacími orgánmi a strategickými zbraňovými systémami. Píše portál Army Recognition.

Kým doteraz túto úlohu plnili modifikované Boeingy 707, nové lietadlá E-130J, ktoré umožňujú riadiť jadrovú apokalypsu zo vzduchu vychádzajú z modifikovaného transportného lietadla C-130 Hercules.

Tajná zbraň Ameriky je oficiálne nasadená: „Neviditeľný“ bombardér doletel ku Kórei

História TACAMO siaha do 60. rokoch 20. storočia. Zaujímavosťou je, že prvé lietadlá poverené rovnakou misiou boli tiež modifikované Herculesmi. Konkrétne išlo o verzie EC-130G a Q. Najnovší variant tak bude návratom ku koreňom.

Následne bol vyvinutý E-6A Mercury, ktorý bol privezený do služby v 80. rokoch a nahradil EC-130Q. E-6A bol vylepšenou platformou s lepšími komunikačnými systémami. V deväťdesiatych rokoch došlo k modernizácii na E-6B, ktorý je súčasťou flotily dodnes. 

zdroj: Wikimedia/U.S. Air

Komunikuje na nízkych frekvenciách

E-130J má dĺžku približne 30 metrov a rozpätie krídiel 41 metrov, poháňajú ho štyri turbovrtuľové motory Rolls-Royce AE 2100D3. Dosahuje maximálnu rýchlosť 670 km/h a pracovnú výšku do 8 534 metrov. E-130J má byť schopné komunikovať prakticky na všetkých rádiových frekvenciách.

Lietadlo má v prednej časti trupu hrb skrývajúci anténu pre komunikáciu so satelitmi na obežnej dráhe. Za povšimnutie stojí, že staršie modely ukazovali rovnaký systém o niečo bližšie k chvostovým plochám lietadla. Rôzne antény sa nachádzajú aj v ďalších častiach trupu.

Vôbec najpozoruhodnejšie kus vybavenia je vidieť na zadnej časti lietadla. Sú to dva drôty zakončené kužeľovitými aerodynamickými telesami. Lietadlo ich na obrázku vlečie za sebou. Ide o antény nízkofrekvenčného (VLF, z very low-frequency) komunikačného systému.

VLF komunikácia hrá kľúčovú úlohu v systéme TACAMO, ktorý vytvára spoľahlivé komunikačné spojenie medzi národnými rozhodovacími orgánmi a strategickými jadrovými silami, vrátane ponoriek.

Jednou z najvýznamnejších vlastností VLF komunikácie je jej schopnosť preniknúť do vody. To je obzvlášť dôležité pre komunikáciu s ponorkami, ktoré operujú pod hladinou mora. VLF signály sa dokážu šíriť cez vodu na veľké vzdialenosti, čím umožňujú veliteľom vydávať príkazy a bez ohľadu na vonkajšie podmienky. Bežne používané frekvencie vodou nepreniknú.

zdroj: Northrop Grumman

8-kilometrový drôt

Jedným z najväčších problémov pri komunikácii je, že čím nižšia je frekvencia (teda väčšie vlny), tým dlhšia musí byť anténa. Lietadlá TACAMO používajú dlhé antény, ktoré sú zložené z dvoch spomínaných drôtov. Kratší má asi 800 metrov a dlhší okolo 8 kilometrov.

Keď sa lietadlo chystá vysielať, najprv musí tieto drôty rozvinúť a potom lietať tak, aby viseli rovno dole. To znamená, že musia robiť strmé zákruty a ísť pomaly, len o kúsok rýchlejšie ako je pádová rýchlosť – to je tá najnižšia rýchlosť, pri ktorej lietadlo ešte môže letieť.

TACAMO lietadlá robia takéto manévre aj niekoľko hodín. A v tom spočíva nevýhoda – čo sa týka rýchlosti prenášania informácií, VLF signály môžu prenášať len málo údajov súčasne. Používajú jednoduché spôsoby kódovania správ, ako napríklad AM, čo je to, čo poznáme z bežného rádia.

Ako sa spojiť s ponorkou?

Čo sa týka ponoriek, tie dostávajú len krátke správy, maximálne na pár desiatok alebo stoviek znakov. A aj prijímanie týchto správ nie je jednoduché. Na to potrebujú anténu rovnakej dĺžky ako tá vysielacia a ponorka si ju obyčajne ťahá za sebou, akoby bola sonar na ryby.

Balistické ponorky sú väčšinou hlboko pod hladinou, niekde stovky metrov pod. VLF signál sa tam nedostane. Riešením je, že anténa môže byť kúsok pod hladinou a ponorka zostáva schovaná oveľa hlbšie. Na spojenie s ponorkami môžu tiež používať pevné antény na súši, ktoré námorníctvo má.

Ale ak by sa spustila jadrová bitka, tieto antény by pravdepodobne rýchlo skončili na zozname cieľov. Preto sú lietadlá TACAMO oveľa lepšou voľbou, ak by prišlo na najhoršie.

Dokáže vystreliť 450-tisíc nábojov za minútu. Čína vyvíja „kovovú búrku“, najvýkonnejší guľomet sveta

Testovacie modely

Americké námorníctvo podľa portálu Army Recognition podpísalo zmluvu s Northrop Grumman za 3,5 miliardy dolárov, aby vyvinuli a integrovali systémy pre nový typ lietadla, E-130J ešte v roku 2024. Na návrhu nových lietadiel pre TACAMO spolupracovali s Northopom aj ďalšie firmy, vrátane Lockheedu, resp. jeho slávnej divízie Skunk Works a ďalší. 

Americké námorníctvo zatiaľ plánuje podľa kontraktu nákup troch sériových lietadiel na počiatočné testovanie. Následné má v pláne počet strojov navýšiť na šesť. Očakáva sa, že prvé lietadlo bude hotové do roku 2026.

Tento modernizačný projekt je súčasťou širších snáh Spojených štátov na posilnenie schopností odstrašovania, ktoré zahŕňajú aj vývoj ponoriek triedy Columbia, bombardérov B-21 Raider či interkontinentálneho balistického raketového systému Sentinel.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie