USA uviedli presný dátum, dokedy chcú zabezpečiť prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou

Spojené štáty sa podľa zdrojov agentúry Bloomberg snažia dohodnúť prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou najneskôr do 20. apríla – symbolického dátumu, kedy Veľkú noc oslavujú západné aj východné kresťanské cirkvi, informuje The Economic News. 

Hoci Biely dom pripúšťa, že tento termín sa môže posunúť, jeho cieľ je jasný: aspoň dočasné zastavenie bojov, ktoré už tri roky ničia Ukrajinu a destabilizujú celý región.

Donald Trump, ktorý sa čoraz výraznejšie profiluje ako hlavný vyjednávač mieru, tvrdí, že „čoskoro budeme mať úplné prímerie“. Detaily však neponúka a mnohí v Európe sa obávajú, že jeho snaha uzavrieť dohodu čo najskôr by mohla Ukrajinu pripraviť o strategicky dôležité pozície či bezpečnostné záruky.

Diplomacia v Saudskej Arábii a prísľub Zelenského

Rijád sa stal novým diplomatickým epicentrom konfliktu. Práve tu sa 11. marca stretli ukrajinská a americká delegácia, kde americká strana predložila návrh komplexného prímeria. Ukrajina s návrhom súhlasila, no ruská strana zatiaľ vyčkáva a prichádza s vlastnými podmienkami.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navrhol, aby sa ako prvé kroky prímeria zaviedol zákaz útokov zo vzduchu a po mori. Trump a Putin sa 18. marca telefonicky zhovárali – podľa Kremľa to bol „krok smerom k osobnému stretnutiu“.

Ďalším krokom majú byť rokovania medzi americkými a ruskými delegáciami práve v Rijáde, ktoré sa majú uskutočniť v pondelok 24. marca.

Zelenskyj už avizoval ďalšie stretnutie s americkou stranou, kde sa majú technicky rozpracovať rôzne scenáre prímeria. Napriek tomu ruské útoky, predovšetkým na ukrajinský energetický sektor, pokračujú.

Trump tlačí na voľby. A spochybňuje Zelenského legitimitu

Výrazne kontroverznou témou sa stala aj otázka prezidentských volieb na Ukrajine. Trumpov emisár Steve Witkoff v rozhovore pre bývalého moderátora Fox News Tuckera Carlsona vyhlásil, že „Ukrajina súhlasila s konaním volieb“, hoci žiadne dôkazy nepredložil, uvádza Politico.

Podľa neho je rozhodnutie „všeobecne prijaté“ – a zároveň pridal, že členstvo Ukrajiny v NATO „nie je na stole“, čo Moskva dlhodobo požaduje ako kľúčovú podmienku pre akékoľvek rokovania.

Trump pritom Zelenského opakovane označuje za „diktátora bez volieb“. Táto rétorika nápadne kopíruje naratív, ktorý dlhodobo šíri Kremeľ, aby podkopal legitimitu ukrajinského vedenia.

Kritici varujú, že usporiadanie volieb počas vojny by znamenalo bezpečnostné riziko, logistický chaos a otvorenie dverí ruským dezinformačným a destabilizačným operáciám. Witkoff však v rozhovore označil Vladimira Putina za „super inteligentného“ a dodal: „Nemyslím si, že je to zlý chlap.“

Európa bije na poplach

Obavy z unáhleného mieru rezonujú najmä v Európe. Tamojší lídri varujú, že Trump môže v snahe získať diplomatický triumf obetovať ukrajinské záujmy – najmä ak ide o teritoriálnu celistvosť či garancie bezpečnosti.

Britský premiér Keir Starmer pripomenul historický odkaz: „Mnohí nás vyzývajú, aby sme si vybrali medzi Spojenými štátmi a Európou. Churchill to neurobil. Attlee to neurobil. Bola by to veľká chyba.“

Zároveň však pripustil, že Trump má v jednom pravdu – Európa musí niesť väčší diel zodpovednosti za svoju vlastnú obranu, uvádza The New York Times.

Starmer navrhuje aj vytvorenie medzinárodnej mierovej misie, ktorá by dohliadala na prípadné prímerie. Witkoff tento návrh odmieta ako „pózu“, pričom dodáva, že európski lídri žijú v naivnej ilúzii, že „všetci musíme byť ako Winston Churchill“.

Podmienky prímeria

Trumpova administratíva podľa Witkoffa počíta s tým, že Ukrajina sa členom NATO nestane. Ako kompromis sa však spomínajú bilaterálne bezpečnostné záruky zo strany USA alebo krajín NATO, ktoré by teoreticky mohli poskytnúť pomoc v prípade opätovného útoku.

Záruky však ostávajú v rovine hypotéz a bez jasných kontúr. Zelenskyj už v minulosti viackrát žiadal, aby Ukrajina dostala jasné a právne záväzné bezpečnostné záväzky – po skúsenosti z roku 1994, keď sa výmenou za vzdanie sa jadrových zbraní nedočkala účinnej ochrany pred agresiou.

Hranica medzi mierom a kapituláciou

Mier je cieľ, ktorý si želá každý – ale za akú cenu? Pokiaľ by Trumpova stratégia zahŕňala územné ústupky, vzdanie sa členstva v NATO a problematické voľby pod tlakom inváznej armády, mohol by sa tento „mier“ zmeniť na maskovanú kapituláciu. Ukrajina by sa tak mohla ocitnúť v pasci budúcej nestability a opakovaných útokov.

Rokovania v Rijáde ukážu, aké sú skutočné zámery hlavných aktérov a či sa Veľká noc 2025 stane skutočným symbolom mieru – alebo len ďalšou epizódou diplomatickej ilúzie.

Čítajte viac z kategórie: Vojna na Ukrajine