Spravodajské služby USA vedeli, že Prigožin plánuje ozbrojenú revoltu v Rusku
- Spravodajské služby USA vedeli, že šéf wagnerovcov niečo plánuje
- Neboli si však isté, čo presne
- Rozhodli sa mlčať aj z iných dôvodov
- Spravodajské služby USA vedeli, že šéf wagnerovcov niečo plánuje
- Neboli si však isté, čo presne
- Rozhodli sa mlčať aj z iných dôvodov
Spravodajské služby Spojených štátov mali informácie o tom, že šéf skupiny wagnerovcov Jevgenij Prigožin plánuje ozbrojenú revoltu v Rusku. Napriek tomu, že o plánoch „Putinovho kuchára“ vedeli, rozhodli sa ich nezverejniť.
S informáciami prišli denníky The Washington Post a The New York Times i televízia CNN, ktoré sa odvolávajú na svoje zdroje z oblasti spravodajských agentúr a administratívy prezidenta Joea Bidena.
The Washington Post uvádza, že americké spravodajské služby mali o týchto plánoch vedieť od polovica júna.
Američania ale presne nevedeli, čo Prigožin plánuje, uviedli, že „bolo dosť signálov, aby bolo možné povedať vedeniu, že sa niečo deje“.
V Spojených štátoch mali mať obavy z možného vývoja v Rusku a nestability v krajine. Otázkou bolo, čo by sa stalo, keby bol Vladimir Putin zvrhnutý, krajina by upadla do civilnej vojny a hlavne, čo by to znamenalo k otázke k jadrovým zbraniam.
Zlom prišiel po dekréte Kremľu
Americkí predstavitelia tvrdia, že zlom prišiel 10. júna, keď Kremeľ vydal dekrét, ktorým nariadil, aby súkromné žoldnierske skupiny spadali pod ministerstvo obrany. Toto bolo podľa jedného z predstaviteľov pre Prigožina „cez čiaru“.
Aj ukrajinské spravodajské služby zaznamenali nespokojnosť Prigožina s týmto dekrétom a predpokladali, že wagnerovci sa môžu presunúť na ruské pozície.
„Napätie medzi Wagnerovou skupinou a ruským ministerstvom obrany nie je žiadnym tajomstvom,“ povedal vysoký predstaviteľ Bidenovej administratívy.
Šéf wagnerovcov mal celé roky nenávidieť vedenie ruskej armády na čele s ministrom obrany Sergejom Šojgom a náčelníkom generálneho štábu Valerijom Gerasimovom. Tí mali negatívne city „Putinovmu kuchárovi“ opätovať.
Spor medzi wagnerovcami a ruskou armádou sa v poslednej dobe stupňoval. Prigožin neraz kritizoval vedenie ruskej armády, korupciu v armáde a spôsob boja na Ukrajine. Nechýbali sťažnosti, že wagnerovcom chýba munícia, čo spôsobuje pomalý postup žoldnierov v Bachmute a vysoké straty, ktoré Prigrožin odhadol na 20-tisíc mŕtvych.
USA nezasiahli, aby na nich nepadlo podozrenie, že vzburu organizovali
Spravodajské služby nevylučujú, že o plánoch Prigožina vedel aj samotný Putin a ruské spravodajské služby.
The New York Times uvádza, že Spojené štáty o plánoch vedeli, no rozhodli sa ich nezverejniť ani neinformovať ruskú stranu, vzhľadom na obavy, že budú obvinené, že „vzburu organizovali“. To je taktika, ktorú Kremeľ využíva, keď v Rusku alebo aj inde na svete dôjde k protestom, prevratom alebo vzburám.
Ruský prezident Vladimir Putin nepodložene tvrdí, že je to práca USA. Rovnako to bolo aj pri protestoch v Rusku v roku 2011, keď Rusi protestovali proti zmanipulovaným voľbám. Vtedy Putin obvinil vtedajšiu ministerku zahraničia USA Hillary Clinton z organizácie protestov a pokusov o štátny prevrat. Aj „oranžovú revolúciu“ na Ukrajine dodnes označuje ako Spojenými štátmi organizovanú.
Američania tiež mali len málo záujmu pomôcť Putinovi vyhnúť sa „trápnemu“ incidentu, ktorý by podkopal jeho autoritu a predstavoval najväčšiu výzvu jeho viac ako 20-ročnej vlády.
Prigožin sa v sobotu s pomocou svojich jednotiek pokúsil zvrhnúť ruské vojenské velenie, keď sa zmocnili mesta Rostov na Done na juhu Ruska a vydali sa smerom k Moskve. Urobil tak po tom, ako v piatok obvinil vedenie ruskej armády, že nariadilo raketové útoky na tábory jeho bojovníkov. Útok si podľa neho vyžiadal veľa obetí. Ruské ministerstvo obrany obvinenie poprelo.
Obavy spojené s jadrovými zbraňami
Predstavitelia USA na druhej strane mali obavy, čo by znamenalo pre bezpečnosť sveta, keby sa do vedenia krajiny s jadrovými zbraňami dostal nepredvídateľný človek, ako je Prigožin, ktorý je známy svojou brutalitou.
Prigožin sa v sobotu s pomocou svojich jednotiek pokúsil zvrhnúť ruské vojenské velenie, keď sa zmocnili mesta Rostov na Done na juhu Ruska a vydali sa smerom k Moskve. Urobil tak po tom, ako v piatok obvinil vedenie ruskej armády, že nariadilo raketové útoky na tábory jeho bojovníkov. Útok si podľa neho vyžiadal veľa obetí. Ruské ministerstvo obrany obvinenie poprelo, uvádza TASR.
Pri sobotňajšom pokuse ich zvrhnutie Prigožin uviedol, že jeho 25-tisícová armáda žoldnierov je „pripravená zomrieť“ pre tento cieľ.
Prigožin sa podľa medializovaných informácií presunie do Bieloruska, pričom Kremeľ má v pláne stiahnuť obvinenia zo zosnovania ozbrojeného povstania, ktoré boli voči nemu vznesené. Stíhaní nebudú ani žoldnieri, ktorí sa povstania zúčastnili.
O zastavení postupu wagnerovcov na Moskvu s Prigožinom rokoval Západom neuznaný bieloruský prezident Alexandr Lukašenko. Podľa vyhlásenia svojej prezidentskej kancelárie Lukašenko konal na základe dohody s Putinom.
DPA v tejto súvislosti poznamenala, že Lukašenko a Prigožin sa osobne poznajú dvadsať rokov. Ostáva však nejasné, čo bude Prigožin v Bielorusku robiť.
Čítajte viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality
Zdroje: The Washington Post, The New York Times, CNN, TASR