Ušetríš desiatky eur: Slováci ročne vyhodia 900 000 ton potravín. Vieme, ako tomu predísť

Na Slovensku míňame na potraviny približne pätinu rodinného rozpočtu, čo je najviac spomedzi krajín V4. Napriek tomu každý z nás ročne vyhodí až 100 kilogramov potravín. Do koša najčastejšie putuje pečivo, ovocie, zelenina, mliečne výrobky, zvyšky uvarených jedál či polotovary, ktoré sme ani neotvorili, upozorňuje portál Pravda.

Problém začína už pri samotnom nákupe. Pod vplyvom akcií, impulzov či zvyku nakupujeme viac, než dokážeme spotrebovať.

Plytvania potravinami v EÚ

Ľudia v krajinách EÚ každoročne vyhodia 153 miliónov ton potravín. Ide o množstvo, aké za rovnaký čas vyprodukuje celá Čína, informuje portál Free Food.

Otvor si svoj Lucky box každý deň!

Reklama

Chcem bonus

Reklama

Chcem bonus

Svet nehladuje kvôli nedostatku jedla. Dnešná produkcia by dokázala nasýtiť viac ako 10 miliárd ľudí, no populácia planéty v súčasnosti dosahuje asi 8 miliárd.

Napriek tomu zhruba 800 miliónov ľudí denne zaspáva s prázdnym žalúdkom. Navyše, vyhodené potraviny vytvárajú 8 až 10 percent všetkých globálnych emisií skleníkových plynov.

Na jednej strane máme plné obchody a preplnené chladničky, na druhej strane ľudí, ktorí si nedokážu zabezpečiť ani základnú stravu. Na Slovensku sa ročne vyhodí približne 600 000 až 900 000 ton potravín. Aj keby sa len malá časť dala použiť na ľudskú spotrebu, dokázala by nasýtiť všetkých 600 000 Slovákov žijúcich v potravinovej chudobe.

V roku 2020 Potravinová banka Slovenska prerozdelila iba 4 850 ton potravín, čo predstavuje menej než jedno percento z celkového odpadu. Najčastejšie končí v odpade chlieb, pečivo, ovocie, zelenina či varené jedlá.

Priemerný Slovák každoročne vyhodí potraviny v hodnote 100 až 150 eur. Hoci domácnosti patria k najväčším pôvodcom potravinového odpadu, problém sa začína už pri distribúcii či prísnych estetických normách, ktoré vyraďujú „nepekné“ výrobky z predaja. 

Prečo končí toľko potravín v koši

Za plytvaním potravinami stojí viacero faktorov a nie všetky dokážeme ovplyvniť. Avšak naše spotrebiteľské návyky máme vo vlastných rukách a vieme ich zmeniť.

Stačí začať jednoduchými krokmi, teda plánovať nákupy, kupovať len toľko potravín, koľko reálne zjeme, a lepšie sa starať o to, čo už doma máme. Napríklad vhodné uskladnenie chleba či pečiva môže znížiť ich plytvanie až o 40 percent.

Ľudia však nevyhadzujú len pokazené jedlo. Problém vzniká už pri nepochopení dátumov na obaloch. Spotrebitelia si často zamieňajú „dátum spotreby“ a „minimálnu trvanlivosť“.

Dátum minimálnej trvanlivosti neznamená, že výrobok po jeho uplynutí patrí do odpadu. Takéto potraviny často zostávajú bezpečné a chutné aj niekoľko dní alebo týždňov po uvedenom dátume. Na druhej strane, dátum spotreby sa týka čerstvých potravín a po jeho uplynutí sa už konzumácia neodporúča.

Správne skladovanie 

Správne skladovanie potravín výrazne predlžuje ich trvanlivosť. Ak nestihneme ovocie alebo zeleninu zjesť čerstvé, vieme ich bez problémov zamraziť, vysušiť alebo zakonzervovať.

Dôležité je aj správne usporiadanie v chladničke. Každá časť má svoju funkciu: vrchné police sú ideálne pre syry, maslo a vajcia, stredné poslúžia mliečnym výrobkom, údeninám a polotovarom. Spodné police patria rýchlo sa kaziacim výrobkom, ako sú mäso alebo hotové jedlá.

Dolné zásuvky využime na ovocie a zeleninu, ale myslime na výnimky – paradajky, banány, citrusy či zemiaky skladovanie v chlade neznášajú dobre. Dvierka chladničky sú vhodné pre nápoje, omáčky a rôzne pochutiny.

Otvorenú šunku či salámu radšej premiestnime z pôvodného obalu do uzatvárateľnej nádoby. Najlepšie poslúži vákuová, ktorá udrží potraviny čerstvé a zachová ich kvalitu. Takýto prístup nielen šetrí peniaze, ale aj znižuje množstvo odpadu v domácnosti.

Čítajte viac z kategórie: Zo Slovenska