Úspešný dizajnér pracoval pre Microsoft či Facebook. „Po 4 rokoch v Hong Kongu som úplne vyhorel“

20. septembra 2023 o 12:11

Český dizajnér odišiel z Prahy do Ameriky aj na Taiwan
Najväčšie skúsenosti nadobudol v Hong Kongu
Pracoval pre najväčšie svetové spoločnosti

prague design hub, archív Radovan Mačák

Český dizajnér odišiel z Prahy do Ameriky aj na Taiwan
Najväčšie skúsenosti nadobudol v Hong Kongu
Pracoval pre najväčšie svetové spoločnosti

Na jednej strane nespokojný študent, ktorý v škole nikdy nevynikal, nešiel mu žiaden predmet a nemal pocit pochopenia. Na druhej zas umelec, ktorý na svojom sne pracoval v Amerike, na Taiwane či v Hong Kongu. Český dizajnér Radovan Mačák počas kariéry okrem iného pracoval pre Microsoft, Adidas, Google či Facebook.

Startitup sa s Radovanom spojil osobne prostredníctvom rozhovoru, v ktorom nám prezradil viac o ťažkých začiatkoch na základnej škole, štúdiu v Amerike či lukratívnom štipendiu, na ktoré v mladosti nemal peniaze. Hovoril tiež o práci v Hong Kongu či o práci pre spoluzakladateľa Skype.

Prístup učiteľov v Amerike bol úplne odlišný, s niektorými je stále v kontakte
K dizajnu sa dostal náhodou, čítal časopisy v obchode s knihami
Postihol ho syndróm vyhorenia, po 4 rokoch neustálej práce si musel dať pauzu
Aký spôsob práce si z Hong Kongu priniesol do Česka a prečo by ho mal používať každý
Ako vyzerá proces tvorby kancelárií pre Adidas a iné veľké spoločnosti

Ako vyzerali vaše začiatky? Čomu ste sa venovali v mladosti až do konca základnej školy?

V detstve som veľa maľoval, vždy som bol veľmi umelecky zameraný. Môj prvý obrázok, ktorý som kreslil vodovými farbami u prarodičov, vyšiel v časopise Sluníčko (smiech). Neviem, či ešte Sluníčko existuje, mal som asi štyri roky.

Spomínam si aj na ten obrázok, bol to princ na koni a museli sme to sušiť na radiátore, lebo to bolo hrozne mokré z tých vodových farieb. V mladosti som stále niečo tvoril, bol som veľmi kreatívne dieťa, hral som na klavír a bol som relatívne asociálny. Bol som veľa sám a mal som svoj svet.

To sa potom ukázalo aj na základke, do piatej alebo šiestej triedy som nebol príliš sociálny, až potom som sa s ostatnými začal viac rozprávať.

Do školy som chodil veľmi nerád, už od prvej triedy až do konca ma škola ubíjala, iritovala, nikdy som nemal dobrý prospech. Vždy som školu nenávidel, nič som nemal rád, žiaden predmet, pretože ma ten školský systém v Česku hrozne ničil.

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa PRAGUE DESIGN HUB (@pragdh)

Ako ste sa dostali na strednú školu do amerického Oregonu? Prečo ste šli práve tam, v čom je táto škola unikátna?

Na strednú školu som šiel najprv do Prahy, na estetické gymnázium. Tam ešte pokračovali tie moje rebelské roky nenávidenia školy, učenia, profesorov a všetkého, čo s tým súvisí. Už som mal oveľa viac kamarátov, stále som tvoril, ale bol som skôr také rebelské dieťa. Chodil som na párty, mal som prácu, aby som si zarábal.

Školou som sotva preliezal. V Prahe som mal som pocit nepochopenia, nemal som to tu rád, ani školu, ani prostredie Česka či Prahy. V tej dobe, v 90. rokoch, americké školy robili programy, prostredníctvom ktorých sponzorovali študentov z východnej či strednej Európy.

Ja som sa na ten program prihlásil, preliezol som cez angličtinu a škola mi skôr bola pridelená. Človek si tam veľmi nemohol vyberať, takže som skončil v Oregone, v takom menšom meste pri oceáne. Na tej škole to vyzeralo ako v Twilighte (smiech). Veľa lesov, veľa stromov a často tam pršalo.

Nastala neočakávaná chyba, prosím skontroluj vyplnené údaje, alebo skús neskôr.