Úspešný horolezec a topmanažér Zoltán sa zo dňa na deň všetkého vzdal. Nebezpečné povolania vymenil za pomoc druhým

18. marca 2024 o 13:14

Zoltán patrí medzi prvých ľudí, ktorí zdolali Mount Everest bez kyslíkovej masky
Vzdal sa funkcie top manažéra a dnes cestujú ľudia pre jeho rady stovky kilometrov

Zoltán Demján je jeden z najúspešnejších slovenských výškových horolezcov Zoltán Demján

Zoltán patrí medzi prvých ľudí, ktorí zdolali Mount Everest bez kyslíkovej masky
Vzdal sa funkcie top manažéra a dnes cestujú ľudia pre jeho rady stovky kilometrov

Zoltán Demján je jeden z najúspešnejších slovenských výškových horolezcov a je zaslúžilým majstrom športu. Má za sebou obrovský úspech, patrí medzi prvých ľudí na svete, ktorým sa podarilo vystúpiť na Mount Everest bez kyslíkovej masky. Neskôr pôsobil ako vrcholový manažér v spoločnosti Holcim, no vzdal sa vysokej funkcie, aby sa stal koučom.

Jeho príbeh je inšpiráciou pre mnohých. Kým sa väčšina ľudí bojí opustiť prácu, lebo sa obáva zmien, Zoltán toto neľahké rozhodnutie urobil vo svojom živote niekoľkokrát a vždy sa mu to vyplatilo. Podľa jeho slov presne vie, kedy má zmeniť povolanie a práve za jeho drahocennými radami cestujú za ním ľudia aj niekoľko stoviek kilometrov.

Prečo sa Zoltán rozhodol odísť z vysokej funkcie v čase, keď ho chceli povýšiť?
Ako sa dostal ku koučingu?
Aké hrozivé momenty zažil počas kariéry vrcholového športovca?
Ako podľa neho dokážu ľudia rozoznať, že je čas na zmenu práce?

Desiatky rokov vášho života ste prežili v našom hlavnom meste, kde ste patrili medzi top manažérov. Kedy ste sa rozhodli, že sa vyberiete inou cestou?

Mám asi nejaký dar zhora, že vždy dokážem skončiť v najlepšom. To sa mi podarilo v horolezectve, keď som bol na vrchole výkonnosti. Po jednom páde, keď sa mi, našťastie, prakticky nič nestalo, som si uvedomil, že to mohlo skončiť fatálne. A pritom život je taký krásny a bohatý, že je nezodpovedné sa vystavovať naďalej takému riziku, aké je vrcholové horolezectvo. A zo dňa na deň som s extrémnym lezením skončil. Podobne to bolo aj s ukončením kariéry vrcholového manažéra.

V koncerne, kde som pracoval, po 10 rokoch vyhodnotili, že by som mohol „upratať“ aj v nejakej ďalšej krajine a ponúkli mi výber z troch krajín. To bola pre mňa príležitosť uvedomiť si, že pokiaľ budem pokračovať takto ďalej v lezení po kariérnom rebríku, môže to tiež skončiť zle, takže som sa poďakoval a dal sa prehovoriť aspoň byť pre majiteľov užitočný na čele dozornej rady.

Dnes som tomuto rozhodnutiu veľmi vďačný, lebo ako kouč sa stretávam často s top manažérmi, ktorí nedokázali včas skončiť. Život vrcholového manažéra je rovnako nebezpečný ako vrcholového horolezca. V obidvoch prípadoch ide o zdravie a prípadne o život.