Úspešný príbeh: Ján sa z nadšenca vypracoval na úspešného podnikateľa. Teraz vedie firmu, ktorá vyrába systémy pre top hráčov (ROZHOVOR)

„Nikdy sa neprestaň učiť, ak chceš neustále rásť,“ odkazuje študentom Ján Rofár, absolvent Fakulty elektrotechniky a informačných technológií na Žilinskej univerzite v Žiline (FEIT UNIZA).

Aj vďaka štúdiu našiel kamaráta zo strojníckej fakulty, s ktorým založil úspešnú firmu AI engineers CROWD, s.r.o., zameranú na priemyselnú automatizáciu, programovanie a konštruovanie strojných zariadení. Podnikanie trefne prirovnáva k jazde na horskej dráhe, na ktorú sa rád podujme. Dnes zamestnávajú aj študentov z bývalej alma mater.

Rozprávali sme sa s ním o jeho ceste študenta, úspešného podnikateľa, o význame techniky a potrebnej zmene vzdelávania.

Prečo si sa rozhodol študovať techniku na UNIZA v Žiline?

V čase, keď som chodieval na gymnázium, bolo jedno z mojich najobľúbenejších hobby programovanie. Bol to taký môj svet 90-tych rokov. Na internete sa nachádzali statické stránky, ale sociálne siete, aké teraz poznáme, neexistovali. Väčšina mobilov mala jednoriadkový monochromatický display a sms-ky boli technologický prevrat, ktorý vznikol ako vedľajší produkt.

Vedel som, že s počítačmi chcem určite ďalej pokračovať. Predtým, ako som si začal vyberať vysokú školu, som Žilinskú univerzitu v Žiline (UNIZA) nepoznal. Na UNIZA som však mal viacero známych, ktorí mi ju odporúčali. Potom som prišiel na prijímačky a bolo rozhodnuté. Univerzitný kampus Veľký diel mi tak učaroval, že som už neuvažoval o inej alternatíve.   

zdroj: UNIZA - Univerzitný kampus

Hodnotil by si štúdium na svojej fakulte ako ťažké? 

Študoval som na Elektrotechnickej fakulte. Prvé dva roky všeobecne, a potom na katedre riadiacich a informačných systémov. O katedre sa hovorilo, že patrí medzi najťažšie. Tie všeobecné prvé dva roky boli pre mňa ako gymnazistu ťažké. V tom čase sa na mňa zvalil celý elektrotechnický labyrint a vymotať sa z neho bolo náročné. Ale keďže ma štúdium bavilo, nebolo to pre mňa až také hrozné. Študijný odbor bol zameraný na informačné systémy, čo bol dôvod, pre ktorý som na UNIZU išiel.

Čo ti zo štúdia najviac pomohlo v praxi?

Popri informačných systémoch katedra historicky vychádzala z dopravných zabezpečovacích systémov. Nepredpokladal som, že ich budem niekedy potrebovať. Bral som to ako povinnú jazdu. Ale s rastúcou mierou využívania automatizácie a robotiky v priemysle sa kladie vysoký dôraz, aby tieto technológie boli bezpečné. No a väčšina štandardov a princípov používaných v priemysle bolo preklopených práve z dopravných zabezpečovacích systémov.

Je super, že to pochopili aj ľudia na katedre a v súčasnosti patria medzi najlepších špecialistov v tejto oblasti a možno jediných, ktorí Safety systémy vyučujú v rámci vysokoškolského štúdia.

Žilinská univerzita v Žiline (UNIZA):

• patrí do prvej päťky najlepších slovenských univerzít
• ponúka študijné programy s rýchlym uplatnením na trhu práce
• má unikátny kampus v prírode hneď vedľa žilinského lesoparku
• ponúka študentom možnosť praxe v študentskom rádiu, televízii, vo folklórnom súbore či v startupe Povolanie podnikateľ
• poskytuje množstvo športových aktivít, kurzov a desiatky druhov športov aj v hernej komunite UNIZA esport

Väčšina prihlášok pre prvé kolo prijímacích pohovorov sa uzatvára 31. 3. 2021. 

Na UNIZA si zostal aj na 3. stupni VŠ štúdia ako doktorand. Prečo? 

Všetky nadobudnuté vedomosti mi začali dávať skutočný zmysel, až keď som končil inžinierske štúdium. Chcel som ísť viac do hĺbky a doktorandské štúdium bolo na to ideálne. Žilinská univerzita v Žiline je perfektne vybavená, všetko som si mohol reálne vyskúšať. Na tri mesiace som v rámci programu Erasmus vycestoval na univerzitu v Porte. Stretával som sa tu s medzinárodným tímom, učil sa soft skills a s nadšením som žil a spoznával všetko nové.

Keďže som v minulosti uvažoval aj o tom, že budem učiteľ, tak aj práca so študentami na bakalárskom a inžinierskom štúdiu ma bavila. Za doktorandské štúdium som bol veľmi vďačný, popravde až počas neho prišlo to povestné „rozsvietenie žiarovky“ a nadobudnutie potrebnej sebadôvery, že viem, čo chcem robiť.   

Kedy nastal ten bod zlomu, že ideš robiť na seba a založíš si vlastné podnikanie?

Už v priebehu doktorandského štúdia som sa snažil byť v blízkom kontakte s praxou. V tom čase sa v Žiline spúšťala výroba v novom automobilovom závode, kde som pomáhal s dolaďovaním linky v jednej výrobnej hale. Čoraz častejšie však začali prichádzať aj požiadavky na rôzne programátorské práce a ďalšie inžinierske služby, preto bolo potrebné dať tomu aj nejakú formu. Chceli sme si privyrobiť, preto sme museli začať podnikať. No trvalo nejakú dobu, kým som sa rozhodol ísť do toho naplno.

Podnikať si nezačal sám. Ako si sa zoznámil so svojím spoločníkom?

Ešte počas doktorandského štúdia sa ma kolega na katedre pýtal, či by som im nepomohol na inom pracovisku. Bol to Ústav konkurencieschopnosti a inovácií – už v tom čase špičkovo vybavené pracovisko, na ktorom malo veľa študentov možnosť realizovať svoje nápady.

Prišiel som do Laboratória simulácie a automatizácie procesov vo výrobe, kde pracoval na svojej študijnej práci aj môj aktuálny partner, v tom čase ešte študent Strojníckej fakulty (SjF UNIZA), Peter Macek. On bol zameraný na návrh technológií a ich zostrojenie a ja na ich oživenie a naprogramovanie. Popri nás tam pôsobilo veľa ďalších študentov z rôznych odborov. Bolo fantastické, že na univerzite vznikol takýto interdisciplinárny priestor.

Spoluvytvárali sme naozaj unikátnu kreatívnu atmosféru. Práve prepojenie rôznych odborov a rozličných názorov dáva veciam unikátny nadhľad. A tieto takzvané univerzitné inkubátory majú šancu prerásť do samostatných úspešných firiem. Skupina ľudí spolu so mnou, ktorá pracovala na tomto ústave, sa neskôr pretransformovala na úspešnú žilinskú výskumno-vývojovú spoločnosť.

zdroj: UNIZA - Spoločníci Ing. Ján Rofár, PhD. a Ing. Peter Macek, PhD. z firmy AI engineers CROWD

Ako dlho firma existuje, čomu sa venujete a čo vás napĺňa?

V odvetví som už od roku 2005, kedy som ukončil inžinierske štúdium, ale naplno sa firme venujem posledné 4 roky. V našej spoločnosti vyvíjame OT (operačné technológie) systémov v podobe automatizovaných strojných zariadení, výrobných liniek, robotických buniek a informačných systémov pre priemysel.

Orientujeme sa predovšetkým na segment automotive, no máme významných zákazníkov aj v iných segmentoch ako potravinárstvo či odevný priemysel. Medzi našich zákazníkov patria napríklad Volkswagen, Continental, Danfoss, Hyundai transys či Ecco. Väčšina našich zákaziek smeruje na Slovensko, ale minulý mesiac sme posielali robotické pracovisko do Rumunska a minulý rok to bola linka do Mexika.

Teší ma, keď je s nami zákazník spokojný. A za obrovský úspech považujem to, že sa nám darí zamestnať špičkových kolegov, bez ktorých by bolo ťažké udržať tempo, keďže sa špecializujeme predovšetkým na prácu s vysokou pridanou hodnotou. Celé naše podnikanie stojí predovšetkým na šikovných a vzdelaných ľuďoch, ktorí majú chuť a vôľu realizovať svoje nápady.

zdroj: Tím AI engineers CROWD

Ako by si popísal podnikanie v tvojom odvetví? Čo všetko pomáha na ceste k úspechu?

Podnikanie na malom trhu je ako jazda na húsenkovej dráhe. Ak sa investuje, tak všetci investujú naraz a práce je nad hlavu. A potom príde útlm a zákaziek je pomenej. Hlavne v tejto pandemickej situácii je to náročnejšie, lebo je pre nás otvorený iba domáci trh. Máme však nastavené procesy na vnútorné inovačné projekty, interný vývoj a vzdelávanie. 

Na vysokej škole som si uvedomil, že študovať musím stále, či už niečo staré, čo mi v minulosti ušlo, alebo nové, v podobe najnovších technológií. To mi na našej ceste k úspechu skutočne pomáha. A okrem toho počúvanie a následné racionálne zvažovanie toho, čo mi kolegovia a moji blízki hovoria. 

Aký je tvoj najnovší úspech a odkiaľ čerpáš inšpiráciu?

Minulý rok som absolvoval online vzdelávanie (digitálnu univerzitu) a získali sme pre firmu certifikát akreditovaného integrátora veľmi progresívnej automatizačnej platformy. Ide o otvorený informačný systém určený pre priemysel a jeho digitálnu transformáciu.

Vytvára akúsi bránu na prepojenie OT a IT systémov a to nielen pre moderné technológie, ale aj zastaralé zariadenia s uzatvorenými protokolmi. Americká spoločnosť, ktorá túto platformu vyvíja, patrí medzi svetových lídrov v oblasti digitálnej transformácie a priemyselných IoT riešení. Pravé k tomu chystáme kampaň, tak som tým kompletne pohltený.

Nové technológie sledujem predovšetkým z publikačných činností, z odborných magazínov, ale aj z výskumno-vývojových časopisov či zborníkov konferencií. Toto som sa naučil práve na doktorandskom štúdiu.

V súčasnosti som nadšený aj z technologických podcastov. Aktuálne dostupné podcasty naozaj odporúčam každému, kto sa zaoberá technikou. Je to veľmi jednoduchá cesta, ako sa dostať k názorom profesionálov v danej oblasti. V minulosti by ste sa takýchto rozhovorov zúčastnili maximálne na zahraničných konferenciách. Veľmi prístupné sú aj online webináre. Mladí ľudia majú momentálne ohromné možnosti osobného i profesionálneho rastu.

Zamestnávaš aj študentov vysokoškolákov? Na aké pozície?

Áno, veľká časť z nich sú absolventi Žilinskej univerzity v Žiline. Stále sa snažíme udržať s UNIZOU „živý“ kontakt. Študentov berieme nielen ako brigádnikov na vedľajšie úlohy, ale podieľajú sa priamo na vývojových aktivitách, samozrejme, pod dohľadom senior developerov. Veľa našich zamestnancov u nás najskôr brigádovalo počas vysokoškolského štúdia, prípadne boli na študijnej praxi, a po skončení zostali zamestnaní na plný úväzok.

Keďže si v stálom kontakte so študentmi, určite vieš ako pracujú a aké majú ambície. Zaujíma mladých ľudí štúdium techniky?

Veľmi ma mrzí, keď sa dozviem, že na Slovensku o techniku nie je záujem. Niekedy mám však pocit, že to nie je nový jav. Naše decká sú málo motivované k objavovaniu nových vecí. Väčšinou sú vedení k poslušnosti a memorovaniu. A pritom ich stačí upútať, napríklad aj technikou.

Ako by im náš vzdelávací systém chcel za každú cenu natlačiť do hláv všetky poznatky sveta a pritom zabudol na ten najdôležitejší – škola hrou. To, že láska k učeniu nás posúva ďalej. A štúdium techniky je neustála škola hrou. Ja mám v živote to šťastie, že som študoval a robím to, čo ma celý život bavilo a moja práca je aj moja záľuba.

Mladí ľudia, ktorí chcú byť v živote šťastní, musia predovšetkým veriť sami v seba. Zistiť, čo ich skutočne zaujíma a ísť si za tým. Vzdelávať sa, skúšať a nebáť sa ťažkých výziev. Mať ako prvé kritérium peniaze sa nie vždy vypláca. Ale vždy sa vypláca, ak máte radi to, čo robíte. Ono je to z tej práce potom aj cítiť.