Útok z 11. septembra, unáhlený pilot i časovaná bomba. Toto sú najsmrteľnejšie letecké katastrofy

V nedeľu 29. decembra zažila Južná Kórea najtragickejšiu leteckú nehodu za posledné dekády. Na palube letu 2216 z Bangkoku do Muanu bolo 181 ľudí. Nehodu zrejme prežili len dva ľudia – muž a žena z posádky. 

Aj keď je letecké cestovanie stále štatisticky najbezpečnejší spôsob cestovania, občas sa i v tomto odvetví objaví nehoda. V našom článku si pripomíname tri najtragickejšie udalosti spojené s lietadlami. 

1. Teroristické útoky z 11. septembra 2001 – počet obetí 2 996

Najviac ľudských životov spojených s lietadlom vyhaslo nie pri jednej udalosti, ale po sérii udalostí, ktoré sa považujú za jeden celok – teroristických útokoch z 11. septembra.

Devätnásti islamskí teroristi z al-Ká*dy uniesli celkovo štyri lietadlá, ktoré premenili na riadené strely. Prvé z nich – let 11 spoločnosti American Airlines narazil do Severnej veže Svetového obchodného centra (WTC) o 8.46 hodine. Odhaduje sa, že tento čin si vyžiadal okolo 1 600 obetí, ktoré sa nachádzali vo veži, priľahlých uliciach a tiež na palube lietadla.

Druhé lietadlo – let 175 spoločnosti United Airlines narazilo do južnej veže WTC o 9:03 hod., pričom sa počet obetí odhaduje na približne 1 000.

zdroj: TASR/AP, William Kratzke

Tretie unesené lietadlo – let 77 leteckej spoločnosti American Airlines narazilo do budovy amerického ministerstva obrany známej ako Pentagón. Zahynulo pritom 189 ľudí.

Štvrté unesené lietadlo – let 93 United Airlines havarovalo na poli v pensylvánskej obci Stonycreek Township. Na palube lietadla došlo k vzbure, keď cestujúci, ktorí sa od svojich príbuzných dozvedeli o osude prvých troch lietadiel, pochopili, aký osud ich čaká.

Rozhodli sa preto získať kontrolu nad lietadlom a pustili sa do zápasu so štvoricou teroristov. Tí vzápätí obrátili lietadlo strmhlav do poľa. Šťastím v nešťastí bolo, že išlo o odľahlé miesto, a tak nebol zranený nik na zemi. O život prišlo všetkých 44 ľudí na palube vrátane 4 teroristov.

zdroj: TASR/AP, Chang W. Lee

Hrdinský čin pasažierov však zrejme zachránil ďalšie stovky až tisícky životov, pretože sa verí, že štvrté lietadlo malo namierené na americký Kapitol, kde sídli Kongres a Senát, prípadne na Biely dom.

Viac o teroristických útokoch z 11. septembra si môžeš prečítať tu.

2. Zrážka lietadiel Pan Am a KLM na ostrove Tenerife – počet obetí 583

Druhá najväčšia tragédia v dejinách letectva sa odohrala 27. marca 1977 na španielskom ostrove Tenerife. Išlo o súhru nešťastných náhod, zlého počasia a zlyhania ľudského faktora.

Dve veľké lietadlá jumbo jety smerovali na letisko Las Palmas na Kanárskych ostrovoch. Letisko však bolo uzavreté z dôvodu teroristického útoku – separatistická skupina Fuerzas Armadas Guanchas tam odpálila malú bombu a tvrdila, že na letisku je ešte druhá bomba. V dôsledku toho uzavreli letisko, ktoré následne prehľadávali.

Všetky lety smerujúce do Las Palmas boli odklonené na ostrov Tenerife, kde sa nachádzalo bývalé vojenské letisko využívané na komerčné účely, hlavne na prepravu medzi ostrovmi. Medzi lietadlami bol Boeing 747-121 spoločnosti Pan Am z Los Angeles, na ktorého palube sa nachádzalo 380 cestujúcich a 16 členov posádky.

Namierené tam mal aj Boeing 747-206B holandskej spoločnosti KLM z Amsterdamu, na ktorého palube bolo 235 cestujúcich a 14 členov posádky.

zdroj: Wikimedia/neznámy autor

Práve holandský stroj mal v Las Palmas natankovať, nabrať cestujúcich a doletieť naspäť do Holandska. Kapitán Jacob Louis Veldhuyzen van Zanten, ktorý bol zároveň členom manažmentu leteckej spoločnosti, si uvedomoval, že je v časovej tiesni. Ak by nestihol časový limit na výmenu posádky, bolo by to pre leteckú spoločnosť veľmi nákladné.

Malé letisko disponovalo len jednou dráhou, nemalo pozemný radar a službu mali len dvaja dispečeri, ktorí neboli pripravení na takýto nápor.

Kapitán KLM dal dotankovať lietadlo, aby minimalizoval čas strávený na Las Palmas. Po otvorení letiska sa začali lietadlá presúvať na štart, pričom ako prvé malo odletieť lietadlo KLM. To sa malo presunúť na začiatok vzletovej dráhy, no kvôli poveternostným podmienkam malo štartovať z opačného konca. Rovnakým smerom riadiaca veža vyslala aj lietadlo Pan Am, ktoré malo odbočiť na spojovaciu dráhu a následne na pojazdovú dráhu.

V tom čase na letisku panovala hustá hmla a dispečeri stratili dohľad nad lietadlami. Problém s orientáciou na letisku mali aj piloti Pan Am, ktorí sa snažili nájsť spojovaciu dráhu, pričom od dispečera dostávali nejasné odpovede. V dôsledku toho sa pohybovali po letisku len veľmi pomaly.

Kapitán spoločnosti KLM po dopravení na štartovacie miesto požiadal o povolenie na štart, nedbal pritom na námietku svojho palubného inžiniera, ktorý ho upozorňoval, že stroj Pan Am môže byť ešte na dráhe.

Žiadosť o povolenie zopakoval aj prvý dôstojník, ktorý dostal od letového dispečera nejasnú odpoveď. Kapitán sa napriek tomu rozhodol naštartovať a pustil sa do vzletu. Keď lietadlo Pan Am uvidel, boli od seba 300 až 500 metrov. Pokúsil sa ho preletieť, no kvôli dotankovaniu bolo lietadlo príliš ťažké a výšku nestihlo nabrať, pričom podvozkom a motormi zachytilo americké lietadlo. Kapitán Pan Am ešte stihol zapnúť motory svojho lietadla na plný výkon, čo zrejme zachránilo ľudí v prednej časti lietadla.

Nešťastie neprežil nik z lietadla KLM a z lietadla Pan Am prežilo 54 cestujúcich a 7 členov posádky. Spoločnosť KLM prijala vinu za celú nehodu a potvrdila, že zlyhal jej kapitán, ktorý vyštartoval bez povolenia.

3. Let Japan Air Lines 123 – 520 obetí

Lietadlo Boeing 747 letiace z Tokia do Osaky bolo časovanou tikajúcou bombou, ktorá vybuchla práve počas letu 123 spoločnosti Japan Air Lines. Ide o najväčšiu leteckú katastrofu jediného lietadla, ktorá si vyžiadala 520 obetí. Na palube sa vtedy nachádzalo 524 ľudí.

Lietadlo sa stalo nekontrolovateľné a piloti nahlásili núdzový signál. Vo vzduchu sa im ho následne podarilo udržať úctyhodných 32 minút, až kým nenarazilo do hory Takamagahara. Ako príčinu tragédie odhalilo vyšetrovanie zlú opravu vykonanú sedem rokov pred katastrofou. Opravu tlakovej priehradky vykonali pomocou jedného radu nitov namiesto dvoch.

Tlaková priehradka počas letu 123 zlyhala, čo spôsobilo dekompresiu a odtrhnutie zadnej časti lietadla. Poškodené boli aj vedenia všetkých hydraulických systémov, ktoré sa v dôsledku toho stali nefunkčnými. Stroj sa tak stal prakticky neovládateľným.

zdroj: Planecrash info

Piloti sa následne snažili udržať lietadlo vo vzduchu pomocou úpravy ťahu motorov, no osud lietadla nezmenili. Boeing narazil do hory Takamagahara. Zachrániť sa podarilo štyroch cestujúcich zo zadnej časti lietadla. Podľa lekárov, ktorí skúmali pozostatky mŕtvych i svedectiev preživších, počiatočný náraz prežilo viac ľudí.

Tí však následne umreli v dôsledku zranení, šoku či ťažkých podmienok na hore. Pomoc sa k zrútenému lietadlu dostala až po 12 hodinách. Objavujú sa preto špekulácie, že ak by pomoc prišla skôr, prežilo by viac ľudí. Americká pechota so svojimi vrtuľníkmi našla miesto nehody ako prvá, námorníci ponúkli Japoncom pomoc, no tí ju odmietli.

Čítajte viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality