„Uvedomia si už, že sú vo vojne?“ pýtajú sa Ukrajinci. Z Krymu po výbuchoch utekajú tisíce Rusov

V roku 2014 sa Moskva rozhodla reagovať na masové protesty Ukrajincov proti ich vtedajšiemu proruskému prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi.

Po tom, ako ho občania „donútili“ rezignovať, Kremeľ anektoval ukrajinský polostrov Krym a zároveň podporil aj dnes často spomínaných proruských ozbrojených separatistov v oblasti Donbasu.

Hľadá sa záhadná zbraň, ktorá má útok na Kryme na svedomí. Toto je len začiatok, tvrdí Kyjev

Aktuálne Krym ovláda ruská armáda a obývajú ho ruskí občania, ktorých vláda na polostrov nasťahovala. Ide o sporné územie, ktorého anexia spôsobila pred ôsmimi rokmi odpor a rozruch.

Západný svet na ruské kroky nereagoval pohotovo ako v prípade súčasnej vojny na Ukrajine. Aktuálne však ukrajinská armáda naberá na sile vďaka dodávkam zbraní zo Západu a ako uvádza TASR, zameria sa aj na Krym.

Mier nastane len za ruských podmienok. Snaha potrestať nás ohrozí celé ľudstvo, vyhráža sa Medvedev

Polostrovom už tento týždeň otriasli výbuchy, konkrétne na ruskej leteckej základni Novofedorivka. Spočiatku nebolo jasné, čo ich spôsobilo, no po novom anonymní ukrajinskí predstavitelia potvrdili účasť ukrajinských síl na incidente. Podrobnosti však neposkytli. Potvrdenie prišlo i z Washingtonu, anonymný predstaviteľ USA uviedol, že Kyjev pri tomto útoku nepoužil americké zbrane.

Oficiálne však Ukrajina nepotvrdila účasť jej armády na výbuchoch v základni Novofedorivka, uvádza The Washington Post. Skloňujú sa viaceré teórie, od útoku strelou Neptun cez sabotáž partizánov, až po vysvetlenie Ruska, že šlo o obyčajný požiar.

Obyvatelia vo veľkom utekajú

Snahu o opätovný zisk Krymu ohlásil aj prezident Volodymyr Zelenskyj. Uviedol, že inak sa vojna ani neskončí. „Krym je ukrajinský a nikdy sa ho nevzdáme,“ povedal Zelenskyj vo svojom pravidelnom videopríhovore. Tieto ambície spôsobujú, že obyvatelia tamojšej oblasti vo veľkom utekajú.

Sociálnu sieť Twitter zaplavili príspevky Rusov, ktorí opúšťajú svoje obydlia. Avšak aj mnohí z nich si uvedomujú, že neopúšťajú svoj pravý domov, ako hovorí vo videu istá Ruska.

„Nechcem opustiť Krym. Je to tu také úžasné. Zvykli sme si tu žiť. Žili sme tu, akoby to bolo naše vlastné. Cítili sme sa tu ako doma,“ hovorí rozrušená žena.

Na utekajúcich Rusov z Krymu upozornil aj poradca ukrajinského ministra vnútra Anton Geraščenko. Ten vysvetľuje, že na cestách sa pre masové sťahovanie vytvorila stokilometrová kolóna. V príspevku na Twitteri sa taktiež rečnícky pýta, či už teraz ruským občanom dôjde, že ich krajina je skutočne vo vojne.

Prokremeľská propaganda totiž konflikt označuje pojmom „špeciálna vojenská operácia“ a jej sledovatelia sa nasycujú informáciami o tom, ako za všetko môže Západ a NATO.

V ruských médiách nájdeš aj mnoho nepodložených tvrdení bez akýchkoľvek dôkazov, napríklad o tom, ako Ukrajinci vytvárajú zo svojich vojakov biologicky upravené monštrá.

Utekajú aj z Chersonu 

Rodiny ruských vojakov v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny údajne odtiaľ „v panike“ utekajú a donútili ich k tomu ukrajinské útoky na významné mosty. V stredu o tom informoval portál britskej stanice Sky News.

Legitímna ukrajinská samospráva v Chersonskej oblasti okupovanej Rusmi oznámila, že odchody rodín sa začali po tom, čo ukrajinská armáda nedávno pri útokoch zasiahla Antonivský a Kachovský most.

Oba mosty sa nachádzajú na dôležitých zásobovacích trasách ruských okupantov v Chersonskej oblasti.

Samospráva v oznámení uviedla, že ruskí okupanti „začali panikáriť“. A dodala: „Včera bol Antonivský most (cez rieku Dneper) obkľúčený v oboch strán. Miestnych naň nepúšťali. Aj kvôli týmto udalostiam sa začal hromadný odchod rodín ruských vojakov, ktoré žili v Chersone.“

Cherson bolo prvé väčšie mesto, ktorého sa ruské sily po invázii do susednej krajiny zmocnili; neskôr získali kontrolu aj nad Chersonskou oblasťou.

Pred časom sa začalo hovoriť o blížiacej sa veľkej ukrajinskej protiofenzíve v tomto regióne s cieľom oslobodiť ho od okupačných síl a ukrajinská armáda začala už v posledných týždňoch získavať späť pozície v tejto oblasti, k čomu jej pomáhajú dodávky zbraní zo Západu.

Medvedev tvrdí, že útoky prinesú „Súdny deň“

Ako sme ťa informovali v tomto článku, bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev prednedávnom varoval Ukrajinu spolu so Západom, aby sa nepokúsili o zisk Krymu. Západné krajiny v súčasnosti neuznávajú kontrolu Moskvy nad danou oblasťou, čo ruskému štátnikovi taktiež prekáža.

Predstavuje to podľa neho „systémovú hrozbu“ a akýkoľvek vonkajší útok na danú anektovanú oblasť vyvolá reakciu v podobe „Súdneho dňa“. „Súdny deň príde veľmi rýchlo a tvrdo. Bude veľmi ťažké sa pred ním skryť,“ uviedol.

Medvedev síce bližšie nevysvetlil, čo presne naznačuje, no pravdepodobne naráža na použitie jadrových zbraní. V minulosti už USA varoval, že ak sa pokúsia jadrovú veľmoc, ktorou je Rusko, potrestať za jeho činy na Ukrajine, môžu tak ohroziť celé ľudstvo.

Avšak ani Medvedev ani ostatní Rusi s vyhrážkami od začiatku konfliktu neprestali a svet si na ne už zvyká. Ľuďom prestávajú naháňať strach a ako uviedol Zelenskyj, „región Čierneho mora nikdy nebude bezpečný, kým bude Krym okupovaný“.

Podľa ukrajinského prezidenta totiž fakt, že Rusko tento polostrov využíva ako svoju základňu, spôsobuje nestabilitu v celom regióne. „Táto vojna Ruska proti Ukrajine a celej slobodnej Európe začala Krymom a musí Krymom aj skončiť – s jeho oslobodením,“ vyhlásil Zelenskyj.