Už 10 dní leňošenia dokáže poškodiť tvoj mozog. Vedci varujú pred desivými následkami ničnerobenia

Letné prázdniny, voľno, oddych. Pre mnohých je to obdobie, keď si konečne môžu dovoliť slastné ničnerobenie. Ležať na pláži, vyspať sa do desiatej, presedieť deň pri knihe alebo pri bazéne. Znie to ako zaslúžený relax – a na krátku dobu to tak aj je. No nová vedecká štúdia varuje: už 10 dní fyzickej nečinnosti môže spôsobiť zmeny v mozgu, ktoré sa spájajú s neurodegeneratívnymi ochoreniami.

Nedávna štúdia publikovaná v prestížnom časopise Journal of Applied Physiology priniesla znepokojujúce zistenia. Vedci dokázali, že už 10 dní fyzickej nečinnosti stačí na to, aby sa v tele začali diať zmeny, ktoré môžu poškodiť mozog. Výskum sa zameral na zdravých dospelých jedincov, ktorí obmedzili svoju bežnú pohybovú aktivitu na minimum. Aj takto krátke obdobie pasivity spôsobilo narušenie citlivosti na inzulín – hormón, ktorý hrá kľúčovú úlohu pri regulácii hladiny cukru v krvi.

Bunky nereagujú na inzulín

Ako informuje SciTechDaily, inzulínová rezistencia znamená, že bunky prestávajú efektívne reagovať na signál inzulínu. Telo tak nie je schopné správne využívať glukózu ako zdroj energie, čo vedie k jej hromadeniu v krvi. Tento stav je považovaný za predstupeň cukrovky 2. typu, no netýka sa len metabolizmu – má aj priame dôsledky pre mozog. Dlhodobé výskumy ukazujú, že inzulín v mozgu zohráva významnú úlohu pri tvorbe pamäti, učení aj ochrane nervových buniek.

Ak mozgové bunky nedostávajú dostatočný signál inzulínu, začínajú sa správať dysfunkčne. Dochádza k oslabeniu spojení medzi neurónmi, čo vedie k zhoršeniu kognitívnych funkcií. Práve preto je inzulínová rezistencia úzko spájaná s neurodegeneratívnymi ochoreniami, ako je Alzheimerova choroba. Podľa odborníkov je čoraz jasnejšie, že ničnerobenie či fyzická pasivita nepoškodzuje len telo – ale priamo aj mozog.

Mladí ľudia zomierajú na akútne zlyhanie srdca. Varovné signály však prichádzajú skôr než tragédia

Ničnerobenie môže zapríčiniť Alzheimerovu chorobu

Vedci zistili, že už krátke obdobie ničnerobenia môže vyvolať procesy, ktoré sú typické pre skoré štádiá Alzheimerovej choroby. Jedným z prvých dôsledkov je narušenie synaptických spojení – teda prepojení medzi nervovými bunkami, ktoré zabezpečujú prenos informácií v mozgu. Ak tieto spojenia oslabnú alebo zaniknú, dochádza k spomaleniu myslenia, výpadkom pamäti či zhoršenej schopnosti sústrediť sa.

Ďalším alarmujúcim nálezom je zvýšená produkcia beta-amyloidu. Tento proteín sa v zdravom mozgu priebežne odbúrava, no ak sa ho tvorí príliš veľa, začne sa hromadiť a vytvárať tzv. amyloidové plaky. Práve tie sú jedným z hlavných znakov Alzheimerovej choroby. Zasahujú do činnosti neurónov, brzdia komunikáciu medzi nimi a prispievajú k ich odumieraniu.

zdroj: Unsplash/Katie Barrett

Tieto zmeny sa môžu objaviť skôr, než sa rozvinú viditeľné symptómy ochorenia. Práve preto odborníci varujú, že aj krátkodobá fyzická pasivita môže spustiť biologické procesy, ktoré z dlhodobého hľadiska zvyšujú riziko kognitívneho úpadku. Mozog potrebuje stimuláciu – nielen mentálnu, ale aj fyzickú, pretože pohyb podporuje prekrvenie a aktivitu mozgových centier.

Tieto zistenia zdôrazňujú význam pravidelnej fyzickej aktivity nielen pre telesné, ale aj pre duševné zdravie. Aj počas dovolenky by sme mali do denného režimu zahrnúť aspoň mierne pohybové aktivity – napríklad prechádzky, plávanie, jazdu na bicykli alebo ľahké cvičenia. Takýto pohyb pomáha udržiavať zdravú citlivosť na inzulín, podporuje krvný obeh a stimuluje mozgovú činnosť.

Hoci nás dovolenka prirodzene láka k oddychu a pasivite, je dobré myslieť na to, že dlhšia nečinnosť môže mať nečakané dôsledky. Pravidelný pohyb je jednoduchý, dostupný a efektívny spôsob, ako chrániť svoj mozog aj počas dní voľna. Preto keď si budeš baliť kufre na letnú dovolenku, nezabudni si pribaliť aj plán na udržanie aktívneho životného štýlu – tvoje telo aj mozog sa ti za to poďakujú.

Čítajte viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy