Už 22 obetí. Náš sused si so zákernou infekciou nevie rady, máme ju aj u nás
- V Poľsku od začiatku leta vyčíňa smrtiaca choroba
- Počet obetí legionárskej choroby presiahol číslo 20
- Epidémia už je aj u nás
- V Poľsku od začiatku leta vyčíňa smrtiaca choroba
- Počet obetí legionárskej choroby presiahol číslo 20
- Epidémia už je aj u nás
V poľskom meste Rzeszów stúpol na 22 počet obetí legionárskej choroby. Poslednou obeťou sa stala 74-ročná pacientka, ktorá podľahla tejto nebezpečnej ochoreniu v rzeszówskej univerzitnej nemocnici. Od začiatku výskytu tejto choroby bolo hospitalizovaných viac než 160 nakazených osôb v rôznych nemocniciach v Poľsku.
Epidémia sa najviac prejavuje práve v Rzeszówe, kde sa začala šíriť v júli. Väčšina obetí patria do kategórie seniorov, ktorí trpeli aj ďalšími zdravotnými problémami, píše TASR.
Pôvod legionárskej choroby
Poľské zdravotnícke úrady sa stále snažia určiť pôvod nákazy. Poľská kontrarozviedka (ABW) preveruje aj možnosť, že chorobu niekto rozšíril úmyselne. Podľa odborníkov sa však mohla rozšíriť aj z málo používaného vodovodného potrubia počas vlny letných horúčav.
Počet nových prípadov nákazy touto chorobou už začal klesať, pričom úrady dezinfikovali miestny vodovodný systém chlórom.
Legionárska choroba postihuje pľúca a šíri sa vdychovaním infikovaných kvapôčok, nešíri sa pitím vody. Zvyčajne sa vyskytuje na miestach, ako sú hotely, nemocnice alebo kancelárske budovy, kde kontaminuje dlhodobo nepoužívané klimatizácie alebo sprchy. Baktérie sa rozmnožujú pri teplotách od 20 do 50 stupňov Celzia, liečba choroby prebieha pomocou antibiotík.
Smrtiaca nákaza
Naši severní susedia momentálne čelia narastajúcemu problému s rozšírením nebezpečnej infekcie. Baktéria Legionella pneumophila, zodpovedná za tzv. legionelózu, sa prekvapujúco rozšírila v regióne nazývanom Podkarpatské vojvodstvo v Poľsku. Prvé prípady tejto choroby boli identifikované v meste Rzeszów, no odvtedy sa rozšírila aj do iných oblastí.
V Poľsku už hlásia 22 obetí a viac ako 160 prípadov. Okrem toho sa začínajú objavovať prípady legionelózy aj v susedných krajinách vrátane Slovenska, čo potvrdzuje správa spoločnosti Stiebel Eltron.
Legionelóza, tiež známa ako legionárska choroba, spôsobuje symptómy ako horúčka, zimnica, bolesť hlavy, svalová bolesť, ale aj zápal pľúc a vážne dýchacie problémy, informovali sme.
Infikovaná je voda
Baktérie sa šíria cez aerosóly vo vodných zdrojoch, ako sú sprchy, fontány a chladiace systémy. Infekcia sa prenáša prostredníctvom kvapôčok kontaminovanej vody a nie cez priamy kontakt medzi ľuďmi. Taktiež môže byť prameňom nákazy aj kontaminovaná klimatizácia.
Na Slovensku sa situácia týkajúca tejto choroby zhoršuje. V roku 2018 bolo potvrdených 54 prípadov legionelózy, v roku 2019 87 prípadov, v roku 2020 až 104 prípadov a v roku 2021 sme zaznamenali 148 prípadov.
Baktérie Legionella prosperujú v stojatej a teplej vode a môžu sa vyskytovať v rôznych zásobníkoch vrátane ohrievačov vody. Odborníci preto odporúčajú, aby ľudia zvýšili teplotu ohriatej vody v zásobníkoch na viac ako 55 stupňov Celzia, čím minimalizujú riziko infekcie.
Ako je to v Európe?
V Európskej únii sa každoročne infikuje viac ako 6 000 ľudí ochorením zvaným legionelóza, pričom viac než 250 z nich umiera v dôsledku tejto choroby.
Infektológ Peter Sabaka upozorňuje, že baktéria Legionella pneumophila môže spôsobiť aj zápal pľúc a patrí medzi štyri najčastejšie príčiny tohto ochorenia.
„Legionárska choroba zvyčajne postihuje ľudí vo veku nad 50 rokov a pacientov s oslabenou imunitou. Prejavuje sa zápalom pľúc, vysokou teplotou, kašľom, poruchami vedomia. Infekcia môže v niektorých prípadoch prerásť aj do sepsy a multiorgánového zlyhávania a v desatine prípadov môže končiť smrťou. Nevyhnutná je preto včasná liečba,“ povedal.
„U mladších ľudí môže legionella spôsobiť takzvanú pontiacku horúčku. Ide o miernejší prejav ochorenia, ktorý nespôsobuje totiž zápal pľúc. Má podobné prejavy ako chrípka, s ktorou sa zamieňa, a úmrtnosť je prakticky nulová. Ochorenie zvyčajne odíde samo bez toho, aby sa rozpoznalo,“ vysvetlil infektológ Peter Sabaka.
Zdroje: TASR, Redakcia