Už dnes zabije 100 Európanov denne. Ak sa nič nezmení, prinesie 10 miliónov obetí ročne

Antibiotiká sa kedysi považovali za úžasný a prelomový objav v medicíne. Teraz ich účinnosť však pomaly mizne kvôli rezistencii mikróbov. To môže do roku 2050 viesť až k 10 miliónom úmrtí ročne.

Čo je vlastne mikrobiálna rezistencia? Ide o situáciu, keď sa mikróby, ako sú baktérie alebo vírusy, stávajú odolnými voči liekom, ktoré vyrobili za účelom ich likvidácie. To ale znamená, že infekcie sa môžu šíriť ľahšie a ich liečba je čoraz menej účinná.

Niektoré baktérie sa dokonca stali takzvanými „superbaktériami“, pretože sú odolné voči viacerým liekom súčasne. Týmto problémom trpia najmä krajiny v Afrike.

Antibiotická rezistencia čoskoro môže zabíjať 10 miliónov ľudí ročne

Hlavný problém je v tom, že ak nezastavíme šírenie rezistencie, môže to mať nielen veľký vplyv na naše zdravie, ale aj na ekonomiku, píše portál World Economic Forum. Čísla údajne hovoria za všetko.

V roku 2019 rezistencia spôsobila podľa ECDC viac ako milión úmrtí a prispela k ďalším približne 5 miliónom, čo je asi 100 úmrtí denne. To je viac ako HIV/AIDS alebo malária dokopy. Ak sa situácia nezmení, do roku 2050 by to mohlo byť až 10 miliónov úmrtí ročne.

Ako sa rezistencia vlastne vytvára?

Spôsobujú to prirodzené zmeny v génoch mikróbov, ktoré sa dejú, keď sa množia. Tieto zmeny môžu zabraňovať liekom na mikróby účinkovať, a takisto umožňuje vznik enzýmov, ktoré tieto lieky ničia.

Používanie antibiotík je, paradoxne,  jedným z hlavných dôvodov, prečo sa rezistencia tak rýchlo šíri. Ak nepoužijeme antibiotiká správne, či už sú príliš slabé, krátkodobé alebo nevhodné pre konkrétnu infekciu, môže neefektívna liečba za sebou nechať rezistentné mikróby.

Čím častejšie vystavujeme mikróby antibiotikám alebo iným rezistentným mikróbom, tým väčšie sú šance na vznik a šírenie rezistencie.

Prispievajú aj klimatické zmeny

K tomu všetkému prispieva aj životné prostredie a klimatické zmeny. Znečistenie z nemocníc alebo poľnohospodárske odtoky môžu obsahovať antimikrobiálne látky aj rezistentné mikróby.

Nedávny výskum dokonca naznačuje spojenie medzi rezistenciou a znečistením ovzdušia. Krajiny s väčšími koncentráciami znečistenia ovzdušia majú aj väčšiu rezistenciu voči antibiotikám.

Jednoduchá činnosť ťa spoľahlivo ochráni pred „nemocničnou nástrahou“

Prelomový objav vďaka AI

Je tu však svetielko nádeje. Nedávno sme ťa informovali o úžasnom pokroku, za ktorý môžu vedci vďačiť umelej inteligencii. AI pomohla vedcom objaviť nové antibiotiká po neuveriteľných 60 rokoch. Tento vývoj môže mať obrovský dopad na boj proti rezistencii na antibiotiká.

Tím vedcov úspešne objavil novú zlúčeninu, ktorá je schopná zabiť baktérie odolné voči liekom. Vedci využili techniku známu ako hlboké učenie, aby predikovali účinnosť a bezpečnosť novej zlúčeniny.

Hlboké učenie je metóda, kde umelé siete simulujúce ľudský mozog automaticky spracovávajú dáta a učia sa z nich bez potreby programovania. Táto technika sa stáva čoraz dôležitejšou aj v farmaceutickom priemysle, pretože umožňuje rýchlejšie objavovanie účinných liekov a predikciu ich vlastností.

V tomto prípade vedci skúmali meticilín-rezistentného Staphylococcus aureus (MRSA), baktériu zodpovednú za rôzne zdravotné problémy, vrátane vážnych infekcií. Výskumný tím z MIT (Massachusetts Institute of Technology) využil obrovské množstvo údajov na trénovanie svojho modelu a identifikoval zlúčeniny, ktoré by mohli účinne bojovať proti MRSA.

Týmto spôsobom vedci objavili dva sľubné kandidátov na nové antibiotiká, ktoré môžu byť kľúčom k liečbe rezistentných baktérií. Prelomový objav predstavuje dôležitý krok v snahe zachrániť ľudské životy pred infekciami, ktoré sa stali odolnými voči tradičným antibiotikám.