Už len chvíľa: Štát určil dátum, kedy bude kríza s liečivami zažehnaná
- Dostupnosť liekov je problémom aj v iných krajinách
- Ľudia by sa zbytočne nemali zásobovať liekmi
- Dostupnosť liekov je problémom aj v iných krajinách
- Ľudia by sa zbytočne nemali zásobovať liekmi
O situácii, že Slovensko má nedostatok liekov, sa hovorí už niekoľko mesiacov. Minule sme ťa informovali, že nielen Slováci, ale aj Česi bojujú s nedostatkom liekov. Táto situácia by sa u nás mohla už čoskoro zlepšiť, a to v marci tohto roka.
Aktuálne naďalej chýbajú najmä antibiotiká a lieky na tlmenie teploty či bolesti. Vo štvrtok (26.1.) o tom informovali zástupcovia Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR a generálny riaditeľ Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) Peter Potúček.
Rezort aj ŠÚKL zdôrazňujú, že plne využívajú všetky kompetencie na reguláciu situácie. „Nedostupnosť liekov je téma, ktorá nám nie je ľahostajná, preto sme absolvovali stretnutia s kľúčovými partnermi z externého prostredia,“ uviedol štátny tajomník rezortu Róbert Babeľa.
Podľa Potúčka sú z hľadiska dodávok liekov vyhliadky optimistické. „Očakávame tiež zlepšenie epidemiologickej situácie,“ skonštatoval.
Zdôraznili, že situácia s dostupnosťou liekov je bezprecedentná, no nie kritická. „Stále máme aj na Slovensku také dodávky a flexibilitu cez rôzne nástroje, že to nie je o tom, že by pacientov nebolo čím liečiť,“ skonštatoval Potúček.
Poukázal na možnosť schvaľovania cudzojazyčných liekov či generickú substitúciu. „V oblasti liekov proti bolesti a horúčke máme takmer 100 registrovaných liekov, kde stále je možnosť výberu vhodného náhradného lieku,“ ozrejmil Potúček. Odporúča, aby sa pacienti poradili s lekárnikom.
Zároveň vyzýva, aby sa ľudia zbytočne nezásobovali liekmi, pretože to môže situáciu len zbytočne zhoršovať. „Len za minulý rok sme zlikvidovali 200 ton nespotrebovaných liekov,“ upozornil. Babeľa tiež pripomína možnosť individuálnej prípravy lieku (IPL) v lekárni, dokáže vlastnou výrobou vykompenzovať chýbajúci liek. „Budeme apelovať aj na lekárov, aby s nimi boli v kontakte,“ ozrejmil.
Apelujú tiež na lekárnikov, aby pacientom dávali len potrebné množstvo liekov na dobu doliečenia a komunikovali s nimi o prípadných ďalších možnostiach. Okrem toho chce ŠÚKL lekárne i lekárov pravidelne informovať o tom, aké lieky sú dostupné.
Zástupcovia MZ aj ŠÚKL zopakovali, že dostupnosť liekov je problémom aj v iných krajinách. Situácia tiež podľa nich nemá vinníka, ale ide o zhodu okolností – problém s výrobou a logistikou pre geopolitické dosahy a zároveň zvýšenú chorobnosť a dopyt po liekoch.
Reexport liekov
Za nedostupnosťou liekov je aj ich reexport do zahraničia. Upozorňujú na to riaditeľ Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) Peter Potúček aj Slovenská lekárenská komora (SLeK). Podľa viceprezidentky komory Miroslavy Snopkovej ide najmä o onkologické lieky či lieky na zrážanlivosť krvi.
Lekárnici upozorňujú, že napriek zmene legislatívy, ktorá sprísnila pravidlá na vývoz liekov, reexport naďalej vnímajú ako problém.
„Legislatívna úprava z roku 2017 zaviedla viacero opatrení proti nedostupnosti liekov, vrátane tzv. emergentného systému alebo možnosti reexportu liekov distribútorom iba so súhlasom držiteľa registrácie. Vymožiteľnosť práva v prípade jeho porušenia je však problematická,“ ozrejmil pre TASR Potúček.
Snopková priblížila, že najčastejšie sa vyvážajú lieky, ktoré majú všeobecne vyššiu cenu, alebo sú pre cenovú reguláciu na slovenskom trhu lacnejšie než v zahraničí.
„Reexport sa dotýka liekov z rôznych terapeutických oblastí, najčastejšie sa však jedná o cytostatiká, imunosupresíva, imunoglobulíny, antidiabetiká a antipsychotiká,“ vymenoval Potúček. Snopková doplnila, že ide aj o biologické alebo biosimilárne lieky, pretože majú vyššiu obstarávaciu cenu.
SLeK podľa Snopkovej pracuje na tom, aby sa situácia s reexportom intenzívne riešila. „Nikdy nedokážete trh nastaviť úplne tak, že by ste to absolútne odstránili. Trh si pravdepodobne vždy nájde spôsob, ako si s reguláciami poradí,“ dodala.