Už o pár hodín sa na Slovensku mení čas. Pospíš si dlhšie, zásadných zmien je viac (PREHĽAD)

Striedanie času zostáva realitou aj tento rok. V noci z 26. na 27. októbra si nezabudni posunúť hodinky z tretej hodiny rannej na druhú. Tento prechod z letného času na zimný, známy aj ako stredoeurópsky čas, má svoje výhody aj úskalia.

Hoci bol systém pôvodne zavedený pre efektívnejšie využitie denného svetla a úsporu energie, odborníci upozorňujú na jeho negatívny vplyv na ľudský biorytmus.

Zmena času skomplikuje cestovanie vlakmi

Víkendový prechod na stredoeurópsky čas (SEČ) skomplikuje cestovanie nočnými vlakmi. Ako informoval hovorca Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) Dominik Drevický, tri nočné spoje budú musieť v noci z 26. na 27. októbra na hodinu prerušiť svoju jazdu vo vybraných staniciach. Po uplynutí tejto prestávky budú pokračovať podľa nového času.

ZSSK zároveň upozorňuje cestujúcich, že zmena času ovplyvní aj vlakové spojenia prichádzajúce zo susedných krajín. Všetky vlaky, ktoré vstúpia na územie Slovenska po tretej hodine rannej, sa už budú riadiť novým stredoeurópskym časom.

Časová zmena sa dotkne dvoch nočných rýchlikov na trase Bratislava – Bánovce nad Ondavou a jedného medzinárodného spoja do Prahy. Konkrétne, rýchlik smerujúci do Bratislavy bude mať hodinovú prestávku v Ružomberku, odkiaľ sa následne pohne o 2.07 podľa SEČ.

Nočný rýchlik z Bratislavy cez Košice do Bánoviec nad Ondavou preruší svoju jazdu v Liptovskej Teplej. Odtiaľ vyrazí o 2.06 SEČ, pričom počas prestoja nebude možné nastupovať ani vystupovať. Medzinárodný spoj do českej metropoly bude mať nútenú prestávku v Čadci, kde počká do 2.13 SEČ.

Slovenskom sa rozmohol rafinovaný podvod: Vyláka od tvojich starých rodičov tisíce zákernou taktikou

Vplyv na biorytmus

Zmena času narúša prirodzený biorytmus. „Môže sa stať, že nebudeme cítiť hlad v čase obeda, a potom sa večer prejeme. Alebo si dáme niečo navyše počas dňa a zrazu priberáme, hoci sa zdá, že sme nič nezmenili,“ vysvetľuje Tatiana Kocúrková, farmaceutická laborantka z Dr. Max v Žiline. Narušenie prirodzeného rytmu tela sa často prejavuje zmenami v stravovacích návykoch, únavou a problémami s koncentráciou, keďže dochádza k zmenám v produkcii melatonínu.

Naše telo funguje na základe vlastných biologických hodín – cirkadiánneho rytmu. „Striedanie tmy a svetla má za následok príchod únavy či bdelosti a v približne rovnakých časoch bývame hladní alebo pripravení na oddych. Na tieto zmeny je priamo či nepriamo naviazaných množstvo ďalších procesov, napríklad regulácia telesnej teploty, trávenie a spánkové cykly,“ objasňuje Kocúrková.

Narušenie tohto prirodzeného mechanizmu môže viesť k zvýšenému riziku kardiovaskulárnych ochorení, diabetu či depresií. Odborníci odporúčajú niekoľko spôsobov, ako zmierniť vplyvy zmeny času na organizmus.

Vhodné je dopriať si zdravú a pravidelnú stravu, obmedziť jednoduché sacharidy a nenasýtené mastné kyseliny. Odborníci odporúčajú zaradiť do jedálnička viac ovocia, zeleniny a celozrnných výrobkov, kvalitné tuky a bielkoviny. Dôležitý je pravidelný pohyb a kvalitný spánok v chladnej, tmavej miestnosti.

História striedania času na Slovensku

V Európskej únii je striedanie času regulované smernicou z roku 2001, ktorá zaviedla jednotné termíny pre všetky členské štáty. Tento krok mal podporiť fungovanie jednotného európskeho trhu. Európska komisia pritom neurčuje samotný režim striedania času, ale len koordinuje jeho načasovanie, pričom konečné rozhodnutie o prípadných zmenách zostáva v rukách jednotlivých členských krajín.

Prvýkrát sa zaviedlo striedanie času na Slovensku v roku 1916, no trvalo len dva roky. Následne sa vrátilo medzi rokmi 1940 – 1949 a novú etapu začalo v roku 1979. Významný míľnik predstavoval rok 1999, kedy sa po zosúladení s Európskou úniou predĺžilo obdobie letného času na sedem mesiacov. V súčasnosti väčšina európskych krajín praktizuje zmenu času, výnimku tvoria Rusko, Bielorusko, Island, časť Grónska a niektoré ostrovy.