Už teraz denne zabije sto Európanov. Do roku 2050 sa stane jednotkou v úmrtiach aj pandémiou, varujú vedci

Keď takmer pred 100 rokmi objavil Alexander Fleming penicilín, už vtedy sa obával takzvanej antimikrobiálnej rezistencie (AMR) u baktérií. Dnes je penicilín účinnou látkou v mnohých antibiotikách, no v budúcnosti hrozí, že penicilín ani ďalšie účinné látky nemusia fungovať.

„Mnoho spoločností prestalo vyvíjať antibiotiká, takže v súčasnosti existuje len niekoľko liekov. O 10 až 20 rokov budeme umierať na bakteriálne infekcie odolné voči antibiotikám, ktoré už nebudeme vedieť liečiť. Za posledných 100 rokov sme vďaka antibiotikám a vakcínam zdvojnásobili dĺžku nášho života. Ak niečo neurobíme, o 20 rokov antibiotiká, ktoré dnes existujú, nebudú schopné liečiť infekcie, ktoré máme. Bude to ďalšia pandémia,“ uviedla uznávaná vedkyňa Edith Heardová v rozhovore pre EL PAÍS.

Vedkyňa, ktorá je šéfkou Európskeho laboratória molekulárnej biológie, nie je vo svojich obavách jediná. Rezistentné baktérie spôsobujú vrásky na čele vedcom na celom svete.

Viac ako rakovina či kardiovaskulárne choroby

Štatistiky sú hrozivé. Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) odhaduje, že už teraz umrie denne kvôli antibiotickej rezistencii okolo 100 Európanov denne. Ročne to predstavuje takmer 35-tisíc ľudí. To je podobný počet ako úmrtí na chrípku, HIV/AIDS a tuberkulózu dohromady, uvádza The Brussels Times.

Posledné dáta z roku 2019 ukazujú, že rezistentné baktérie zabili v roku 2019 na celom svete až 1,2 milióna ľudí a zohrali rolu v úmrtí 4,95 miliónov ľudí na celom svete, čo je viac ako úmrtí na HIV/AIDS či maláriu.

Vedci varujú, že počet úmrtí na rezistenciu bude v nasledujúcich rokoch len a len stúpať. Do roku 2050 môže ročne zabiť 10 miliónov ľudí.

„To je viac ako kardiovaskulárne choroby a viac ako rakovina,“ cituje The Brussels Times profesora Samuela Coenena z Antverpskej univerzity. „Toto sú v súčasnosti najčastejšie príčiny úmrtia. Sú to scenáre súdneho dňa, ktoré sú pred nami, ale musíme ich brať veľmi vážne.“

zdroj: TASR/AP Photo/Elaine Thompson, file

Vedci varujú, že problém je potrebné naliehavo riešiť, dokiaľ nebude neskoro. Potrebné sú aj peniaze na ďalší výskum novej generácie antibiotík.

„Výdavky je potrebné nasmerovať v prvom rade na prevenciu infekcií, zabezpečiť, aby sa existujúce antibiotiká používali vhodne a uvážlivo, a uviesť na trh nové antibiotiká. Zdravotnícki a politickí lídri na miestnej, národnej a medzinárodnej úrovni musia vážne prijať, že je dôležité riešiť rezistenciu a problém slabého prístupu k cenovo dostupným a účinným antibiotikám,“ uviedol Ramanan Laxminarayan z Centra pre dynamiku chorôb.

Práve on stál za štúdiou zverejnenou v odbornom časopise The Lancet, ktorá zistila, že za mnohé úmrtia môžu bežné, predtým liečiteľné infekcie, ako sú infekcie dolných a dýchacích ciest a krvného obehu, pretože baktérie, ktoré ich spôsobujú, sa stali odolnými voči liečbe.

Najčastejšie zabíjala v kombinácii s infekciou dolných dýchacích ciest 

Vedci varujú, že aj 10 miliónov úmrtí v roku 2050 môže byť podhodnotených.

„Tieto nové údaje odhaľujú skutočný rozsah antimikrobiálnej rezistencie na celom svete a sú jasným signálom, že musíme konať hneď, bojovať proti hrozbe. Predchádzajúce odhady predpovedali 10 miliónov ročných úmrtí na antimikrobiálnu rezistenciu do roku 2050, ale teraz s istotou vieme, že už sme k tomuto číslu oveľa bližšie, ako sme si mysleli,“ uviedol Chris Murray z Inštitútu pre metriky a hodnotenie zdravia na Washingtonskej univerzite v USA.

Najčastejšie sa odolnosť voči liečivám prejavovala pri infekciách dolných dýchacích ciest, ako je pneumónia. Vedci zaznamenali až 400 000 úmrtí, ktorých príčinou bola infekcia dolných dýchacích ciest spojená s rezistenciou, a ďalších viac ako 1,5 miliónom úmrtí, pri ktorých rezistencia mohla zohrať rolu.

zdroj: Unsplash/@cdc

Odolnosť voči liekom pri infekciách krvi, ktorá môže viesť k život ohrozujúcej sepse, spôsobila približne 370 000 úmrtí a bola spojená s takmer 1,5 miliónmi úmrtí. Lieková rezistencia pri intraabdominálnych infekciách, bežne spôsobených apendicitídou, viedla priamo k približne 210 000 úmrtiam a bola spojená s približne 800 000 úmrtiami.

Vedci zistili, že vysoké riziko je u ľudí všetkých vekových skupín, ale obzvlášť zraniteľné sú malé deti. Približne jedno z piatich úmrtí, ktoré možno pripísať AMR, sa vyskytuje u detí mladších ako päť rokov.

Krajiny trápi E. coli a Zlatý stafylokok

Napriek tomu, že v minulosti sa predpokladalo, že rezistencia na liečivá je problémom bohatých krajín, kde obyvatelia konzumujú antibiotiká ako lentilky, štúdia ukázala, že rovnako postihnuté sú i chudobné krajiny. Najviac prípadov sa vyskytlo v subsaharskej Afrike a južnej Ázii.

Z 23 študovaných patogénov sa ukázalo najnebezpečnejších šesť z nich, a to Escherichia coli, Staphylococcus aureus (Zlatý stafylokok), Klebsiella pneumoniae, Streptococcus pneumoniae, Acinetobacter baumannii, Pseudomonas aeruginosa). Tieto patogény viedli priamo k 929 000 úmrtiam a boli spojené s 3,57 miliónmi úmrtí.

Slovensku chýbajú tieto dôležité liečivá: Za dve hodiny bol liek fuč, hovorí lekárnička

Vyčíňanie patogénov sa líšilo podľa príjmu krajín. Vysoko príjmové krajiny potrápili Escherichia coli a stafylokok. Nízkopríjmové krajiny, naopak, baktérie spôsobujúce pneumónie.

Vedci upozorňujú, že ich štúdia má isté obmedzenia. Z mnohých častí sveta im chýbajú údaje alebo ich neboli schopní analyzovať pre náročnosť metodiky.