V 5-hviezdičkovom hoteli mi dali ako dezert brumíka. Tatranský hotel prekvapil, cítil som sa ako šľachtic

Ak sa rozhodneš cestovať po Slovensku, tak hotel väčšinou berieš len ako súčasť výletu a formu ubytovania. Existujú však aj také, ktoré by mohli slúžiť ako zážitok sám osebe. O jednom takom si povieme trošku viac. 

Nie až tak dávno dozadu získal Hotel Lomnica dlho očakávanú piatu hviezdičku. Keď má hotel totiž 5 hviezdičiek, nejde len o taký hocijaký hotel. Službami, ale aj kvalitou ubytovania musí dosahovať skutočne vysoké štandardy.

O tom, či to platí aj v prípade tohto tatranského hotela, sme sa prišli presvedčiť na vlastnej koži. 

Okrem samotného ubytovania sa však v hoteli konal event s názvom All ZAR Hands Dinner, kedy okrem kuchárov a cukrárov z hotelu Lomnica spojili sily všetky ruky skupiny ZAR do unikátneho degustačného menu, ktoré sa opakovať v takejto podobe už nikdy nebude. Nepredbiehajme však a poďme sa pozrieť na hotel samotný. 

V 5-hviezdičkovom hoteli nám dali ako dezert brumíka. Odpálil nám však všetky zmysly

GALÉRIA+ 7

5-hviezdičkový zážitok

Ako som na začiatku spomínal, aj hotel sám osebe môže byť cieľom výletu. Už ako sme prichádzali autom k bráne hotela, som začínal chápať, že toto bude niečo celkom iné, než na čo som zvyknutý. 

Hneď pri recepcii sa ťa chopí personál a popri vybavovaní rezervácie ti ponúknu welcome drink v podobe minerálky alebo prosecca. Prvotné vybavenie netrvá vôbec dlho a už sa ďalšia časť personálu ponúka s tým, že ťa na izbu odprevadia. Ťahať sa s batožinou, samozrejme, nie je niečo, čo by si mal zažiť v 5-hviezdičkovom hoteli. Preto ti ju odnesú až priamo do izby. 

Čo sa však dalo všimnúť už na ceste k izbe, je, že celý hotel má skutočne veľký cit pre umenie. Človek by sa mohol prechádzať chodbami a sledovať tie nádherné ručne maľované obrazy aj celý deň. Majú dokonca aj vlastnú galériu, kde obmieňajú výstavy rôznych umelcov. 

zdroj: Marek Hajkovsky foto Hotel Lomnica

Z izieb sú na výber dva varianty – historické alebo moderné. My sme dostali tú historickú a môžem úprimne povedať, že ten nábytok aj celý duch izby ťa prenesie stovky rokov späť a máš zrazu pocit, že si dôležitý šľachtic. 

Predtým, ako sa dostaneme na už spomínanú večeru, tak nemohla chýbať ešte jedna zastávka. Samozrejme, to nemohlo byť nič iné ako wellness. Na ten ťa pripravia hneď na izbe, kde okrem pohodlných papúč dostaneš mäkučký župan.

Wellness disponuje vonkajšou a vnútornou vírivkou, bazénom a pochopiteľne aj saunovým svetom. Ja ako fanúšik saunovania som uprednostnil trojkombináciu fínskej, infračervenej a bylinkovej sauny. Zažil som si fínsku saunu aj priamo vo Fínsku a táto sa zážitkom veľmi priblížila.

All ZAR Hands Dinner

Poďme sa však povenovať tomu, kvôli čomu sme sem prišli. 11-chodové degustačné menu. Celý priebeh večere sa odohrával v priam až rozprávkových priestoroch reštaurácie Sissy. Na čo zbytočne čakať.

Začali sme celkom tradične dvoma chodmi v podobe amuse-bouche. Prvým boli jedlé kamene so smrekovými výhonkami, jablkom a zelerom. Po vložení do úst sa všetky zmysly sústredili len na to, že tento chod v podstate úplne odzrkadľuje našu malebnú prírodu v Tatrách. 

zdroj: Startitup/Martin Papai

Druhým amuse-bouche bol úplne jemnučký tatarák z čerstvého hovädzieho, syru Hiadlovec na chrumkavej brioške v kombinácii s hubami ako hľuzovka či kuriatka. To, ako do seba všetko pasovalo, je len ťažko opísateľné slovami. Keď však prišlo aj k párovaniu vína z ich vinárstva ViaJur, tak som sa seba pýtal, či to môže byť ešte lepšie. Prezradím dopredu, môže.

Melón, rajčiny a rybie chody 

Celú večeru som sa rozhodol rozdeliť do viacerých kategórií. Prechádzame na druhú, kde sa nachádzajú niektoré najlepšie jedlá z celej večere. Posledné predjedlo, ktoré bolo zároveň asi najlepšie, bola zmes chutí modrého vyzretého syru, tartaletky, vodného melónu a rajčín.

Kombinácia syru a melónu bola šokujúca v tom najlepšom možnom smere. Pre mňa sa tu vyskytol aj absolútny víťaz večere, čo sa týka vína. Bolo to živé víno Pét Nat Frankkova modrá Róse. Jeho prírodné bublinky sa doslovne len tak hrali s jedlom v ústach. 

Je čas sa pozrieť na to, čo si pre nás prichystali kuchári v rámci rybích chodov. Prvú rybaciu rolu zohrával jeseter s cmarom, karfiolom a lúčnym kaviárom.

Na to, ako predošle jedlo doslovne kričalo po lete, tak toto je jedlo, ktoré by som vedel jesť aj každý jesenný večer. Prekvapil ma jeseter, že bol tepelne opracovaný, trendom býva poslednou dobou skôr marinovaný alebo vo forme tataráku. Tepelná úprava však padla skôr na úrodnú pôdu. 

zdroj: Startitup/Martin Papai

Rybie chody sme zakončili skutočne luxusne. Raka som mal popravde úplne prvýkrát a ak by som to mal k niečomu prirovnať, tak pravdepodobne to má najbližšie chuťovo, ale aj textúrou krevete.

Samotná chuť je však omnoho jemnejšia a intenzívnejšia. Najskôr som si myslel, že pôjde skôr o polievku, ale cestoviny ma skutočne milo prekvapili a rôzne štruktúry ako lieskovce tomu dodávali zaujímavý konečný efekt. 

Pred tými najzaujímavejšími chodmi sme mali možnosť ochutnať už klasiku v rámci degustačných večerí. Miska plná pečiva od miestneho pekára spolu s domácim jemne pikantným maslom a ajvarom nás skvelo pripravila na hlavné predstavenie.

Kura a jahňa

Dostávame sa k záveru. Predtým nám však ešte chýbal poriadny kus mäsa. Prečo tak nespraviť hneď ďalším chodom? Kura vo forme rolády bolo absolútne fantastické.

Kombináciu so žihľavou a hlivou by som prirovnal k úplne prvému chodu. Aj vďaka tomu mám znova pocit, že sa okolo mňa rozprestiera slovenská príroda. 

zdroj: Startitup/Martin Papai

Za mňa asi jedno z dvoch najlepších jedál na celom menu bolo jahňa. Demi-glacé bol intenzívny, hustý a plný chuti. Čo ma však na celom chode bavilo najviac bolo využitie takmer celého zvieraťa.

Mäsko z chrbtu sa rozpadalo na vlákna. Pečeň bola skutočne chutná a dodávala jedlu akúsi orieškovosť a kosti boli zas použité v samotnom demi-glacé.

Ako sa Slovák stal kráľom hotelierstva v New Yorku. Henry Kallan na slovenskej škole prepadal

Dezerty v znamení punku

Začneme tým menej „punkovým“ dezertom. Ono už len vytvárať kombinácie, ktoré si nevieš predstaviť spolu, je určitým punkom. Už si predsa počul niekedy o chrenovej zmrzline? Aj keď to je niečo, čo znie ako za trest, tak ťa vyvediem z omylu.

Jemnosť chrenovej zmrzliny stúpala priamo úmerne s lahodnosťou jahôd, ktoré boli zabalené v hutnom knedlíčku. Keď som si však myslel, že to je všetko, tak som sa plietol. 

Zažil som v reštauráciách naozaj kadečo. Aby som však dostal ako dezert brumík, je od kuchára trúfalé. Miestami až „drzý“ dezert však bol absolútne fantastický. Samozrejme, nešlo o brumíka, ktorého kúpili vo vedľajšom supermarkete.

Bol to domáci brumík, ktorého dotvárali všetky aspekty detstva – cukrová vata, lentilky a žuvačky. Nešlo o kúpené produkty, ale o ručne vyrobené. 

zdroj: Startitup/Martin Papai

Už klasicky, ako to býva zvykom, sme zakončili degustačnú večer takzvaným „petit fours“, čo je selekcia malých bonbónov. Tie sme neboli schopní dojesť všetky, no pokiaľ chutili aspoň spolovice tak dobre, ako vyzerali, o chuť sa skutočne nebojím.

Čo by som však ešte vyzdvihol, je obsluha. Tá robila tie najdôležitejšie veci v podobe malinkých detailov, vďaka čomu si udržala pozornosť a priazeň hostí naprieč celým večerom. 

Zaslúžia si teda tých 5 hviezdičiek?

Úplne v skratke? Áno. Rád by som však moju odpoveď aj trošku rozviedol. Hotel môže byť aj dizajnovou jednotkou. Môže ponúkať to najdrahšie jedlo. Pokiaľ však nemá pevný základ v zamestnancoch, tak niekde nastala chyba. To, našťastie, nie je problémom Hotelu Lomnica. Každý jeden detail, ktorý zažiješ, len posúva zážitok vpred.

Tatérka Daniela: „Najväčší bizár bol pre mňa pán, ktorý chcel tetko na intímne partie“

Keď hovorím o drobnostiach, tak sú to veci ako stále doliata voda na nočnom stolíku, svieže uteráky vždy, keď sa vrátiš na izbu, alebo dokonca aj milý úsmev zamestnanca na chodbe s vrúcnym pozdravom. Preto si myslím, že Tatry môžu byť na hotel, akým je Lomnica, právom hrdé.

Napriek tomu, že sme mali v hoteli v cene aj raňajky, kde som jedol fantastické vajce benedikt či bryndzovú nátierku, museli sme zavítať aj do ich nového projektu Kuzsmannov bazár. Okrem chutného bistra majú v podzemí odkrytú pekáreň, kde sme za poslednú dobu ochutnali asi najlepšie a najvláčnejšie croissanty a kávu od slovenskej pražiarne Verticcio.