V 50 % prípadov sú antibiotiká úplne zbytočné. Hrozí nám návrat do čias, keď zabíjali aj bežné infekcie (ODBORNÍK)

11. novembra 2024 o 19:15

Patríš k ľuďom, ktorí sa pri nádche a kašli automaticky dožadujú antibiotík?
Ich nezodpovedné užívanie môže spôsobiť, že o 30 rokov nás zabijú aj bežné choroby

Vedkyňa pri práci so skúmavkou a žena na gauči si fúka nos do servítky.

Ilustračné foto Freepik/@freepik

Patríš k ľuďom, ktorí sa pri nádche a kašli automaticky dožadujú antibiotík?
Ich nezodpovedné užívanie môže spôsobiť, že o 30 rokov nás zabijú aj bežné choroby

Keď Alexander Fleming v roku 1928 objavil penicilín, netušil, že jeho náhodný objav zmení dejiny medicíny. Po návrate z dovolenky si všimol, že na jednej z jeho kultivačných misiek s baktériami sa vytvorila pleseň, okolo ktorej baktérie nedokázali rásť. Táto zdanlivo bezvýznamná udalosť viedla k objavu prvého antibiotika – penicilínu.

Trvalo však ďalších 15 rokov, kým sa podarilo penicilín vyrobiť vo väčšom množstve. Prvýkrát sa masovo použil počas druhej svetovej vojny, kde dramaticky znížil úmrtnosť vojakov na infekčné komplikácie zranení. Pred érou antibiotík aj malé poranenie mohlo viesť k smrteľnej infekcii. Bežný zápal pľúc či angína predstavovali smrteľné hrozby. Úmrtnosť na bakteriálne infekcie bola hlavnou príčinou úmrtí.

Objav antibiotík otvoril novú kapitolu v medicíne. Umožnil rozvoj modernej chirurgie, transplantácií a ďalších náročných medicínskych zákrokov. Lekári konečne dostali do rúk účinnú zbraň proti bakteriálnym infekciám. Priemerná dĺžka života sa výrazne predĺžila a mnohé kedysi smrteľné choroby sa stali ľahko liečiteľnými.

Našli sme španielsky poklad v centre Bratislavy. Tvoje chuťové poháriky budú skákať od radosti

V súčasnosti poznáme viac ako desať hlavných skupín antibiotík, každá s iným mechanizmom účinku proti baktériám. Tieto lieky zachraňujú životy miliónov ľudí ročne. Paradoxne, práve ich úspech vedie k ich nadmernému a často zbytočnému používaniu. Mnohí pacienti ich vyžadujú aj pri vírusových ochoreniach, kde sú neúčinné. Lekári pod tlakom pacientov často predpisujú antibiotiká aj v nejednoznačných prípadoch.

Dnes stojíme na križovatke. Nadmerné používanie antibiotík vedie k vzniku rezistentných baktérií, ktoré dokážu prežiť aj najsilnejšiu antibiotickú liečbu. Odborníci varujú, že ak nezmeníme svoj prístup k antibiotikám, môžeme sa vrátiť do obdobia pred ich objavením.

Prečo vzniká problém s antibiotikami?

Väčšina ľudí siaha po antibiotikách pri prvých príznakoch chrípky alebo nádchy. Robia tak zo strachu alebo z nevedomosti. Tieto lieky však fungujú len proti baktériám, nie proti vírusom. Každé zbytočné užitie antibiotík prispieva k vzniku antibiotickej rezistencie.

Baktérie sa evolučne prispôsobujú a vytvárajú si obranné mechanizmy. Stávajú sa voči antibiotikám čoraz odolnejšími. Tento proces prebieha prirodzene, ale naše nezodpovedné správanie ho výrazne urýchľuje. Situácia sa zhoršuje natoľko, že Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) považuje antibiotickú rezistenciu za jednu z najväčších hrozieb pre ľudstvo.

V roku 2016 sa k tomuto problému vyjadrilo aj Valné zhromaždenie OSN. Prognózy odborníkov sú alarmujúce – do roku 2050 môžu neliečiteľné infekcie spôsobené odolnými baktériami zabiť najviac ľudí zo všetkých príčin smrti.

MUDr. Martin Duračinský, odborný garant VIROSTOP, potvrdzuje: „Podľa mojich skúseností pacienti stále veľmi často požadujú antibiotiká aj tam, kde to nie je potrebné.“

Nastala neočakávaná chyba, prosím skontroluj vyplnené údaje, alebo skús neskôr.