V Bratislave dýchame škodlivý vzduch. Toto je najznečistenejšie miesto v našom hlavnom meste
- V hlavnom meste sa v ovzduší nachádza takmer 180 000 ultra jemných častíc na centimeter kubický
- Uškodiť nám pritom môžu hodnoty už nad 20 000 týchto častíc
- Najznečistenejšie miesto v Bratislave je Trnavské mýto
- Hodnoty, ktoré tu boli nameraná sa pohybovali až na číslach, ktoré boli osemnásobne väčšie ako norma
- V hlavnom meste sa v ovzduší nachádza takmer 180 000 ultra jemných častíc na centimeter kubický
- Uškodiť nám pritom môžu hodnoty už nad 20 000 týchto častíc
- Najznečistenejšie miesto v Bratislave je Trnavské mýto
- Hodnoty, ktoré tu boli nameraná sa pohybovali až na číslach, ktoré boli osemnásobne väčšie ako norma
Iniciatíva Za čisté ovzdušie sa rozhodla monitorovať kvalitu vzduchu v hlavnom meste. Výskum prebiehal od 19. do 29. novembra. Ako informuje agentúra SITA, prvý týždeň meraní ukázal, že na niektorých miestach v hlavnom meste sa v ovzduší nachádza takmer 180 000 ultra jemných častíc na centimeter kubický. Zdraviu škodlivé sú pritom všetky hodnoty nad 20 000 týchto častíc na centimeter kubický.
Iniciatíva vykonala prieskum na základných školách na Novohradskej a Vazovovej ulici, Hodžovom námestí, Trnavskom a Račianskom mýte a v interiéri aj exteriéroch evanjelickej školy na Palisádach. Prebiehal v spolupráci s občianskym združením Cyklokoalícia.
Najznečistenejšie miesto v Bratislave je Trnavské mýto. Hodnoty, ktoré tu boli nameraná sa pohybovali až na číslach, ktoré boli osemnásobne väčšie ako norma. Ultračastice sú pre ľudský organizmus nebezpečné, pretože ľudské telo si voči nim nedokáže vytvoriť protilátky. Častice sa začnú usadzovať v organizme a môžu spôsobovať tzv. neurotoxicitu, ktorá sa prejavuje zápalmi a môže vyústiť do srdcovo-cievnych a dýchacích ochorení či nádorových ochorení mozgu.
Vysoké hodnoty boli namerané aj na križovatke pred evanjelickou základnou školou a dosiahli 80 000 ultra jemných častíc na centimeter kubický, na Vazovovej ulici ich bolo 70 000.
„Ľudia sú často strašení tým, že ročne u nás zomrie 4 000 ľudí v dôsledku zlého ovzdušia. V skutočnosti ale poriadne nevieme, čo vlastne dýchame. Chýbajú nám kvalitné dáta, na základe ktorých by sme vedeli vyhodnocovať kvalitu ovzdušia. Opatrenia zo strany štátu preto považujeme za absolútne nedostatočné,“ uviedla Dana Mareková z iniciatívy Za čisté ovzdušie pre agentúru SITA.
Výskum sa zámerne publikoval v čase, keď v Bratislave prebiehala konferencie EU Clean Air Forum. Práve na ňom sa šéf envirorezortu László Sólymos vyjadril, že ministerstvo v poslednom období spravilo hneď viacero krokov, ktoré prispievajú k zlepšeniu kvality ovzdušia na Slovensku. „V roku 2017 sme presadili novú legislatívu, ktorá zavádza prísnejšie emisné limity aj pre stredne veľkých znečisťovateľov. Významným spôsobom sa zefektívnila informovanosť obyvateľov o smogovej situácii a umožnil sa aj vznik nizkoemisných zón v mestách a obciach,“ uviedol. Pripomenul aj najnovšie opatrenie – a to kotlovú dotáciu vo výške 35 miliónov eur.
Podľa informácií Ministerstva životného prostredia má vzniknúť viacero nových pozícií, medzi ktoré patria napríklad manažéri kvality životného prostredia. Tí budú pomáhať samosprávam pri návrhoch a zavádzaní opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia. Pozície vznikla vrámci projektu Life za 15-miliónov eur.
Zdroje: SITA, MZP