V Bratislave otvoria prvé butikové kino: „Chceme búrať zaužívané štandardy multiplexov“ hovorí Dominik Hronec

Keby sa mala láska k filmu definovať, rodina Hroncových by mohla rozprávať hodiny. Práve vďaka nim v srdci Bratislavy ožije nový priestor pre filmových nadšencov – Edison Filmhub. Tento jedinečný koncept nadväzuje na úspešný projekt z Prahy, kde sa rovnomenné kino usídlilo neďaleko pulzujúceho Václavského námestia.

Kde sa minulosť spája so súčasnosťou

Teraz prichádza na scénu hlavného mesta Slovenska, aby priniesol intímnu atmosféru butikového kina a eleganciu výberovej kaviarne. Film Europe pre nás odhalil detaily pripravovaného priestoru, ktorý sa usadí v historických uličkách Bratislavy, len na krok od Michalskej veže.

Baštová ulica sa tak stane miestom, kde sa filmové umenie stretne s pôžitkom z dobrej kávy a rozhovorov. Za týmto projektom stojí jedna rodina – Ivan Hronec, Silvia Hroncová, Veronika Hroncová-Žilinková a Dominik Hronec.

Ich ambíciou je nielen priniesť nový filmový zážitok, ale aj vdýchnuť život tradícii jednosálových kín, ktoré kedysi patrili k duši Bratislavy, no vplyvom digitalizácie postupne mizli. Edison Filmhub sa tak stane miestom, kde sa minulosť spojí so súčasnosťou a film sa opäť stane zážitkom v jeho najčistejšej podobe.

O projekte sme hovorili s Dominikom Hroncom a Veronikou Hroncovou.

• Ako nápad vznikol?
• Znamená butikové kino drahé vstupné?
• Budú premietať len artové filmy alebo aj mainstream?
• V čom sa vlastne líšia od bežného multiplexu?

Vy ste distribútori, filmoví nadšenci a snímky sprostredkúvate ľuďom aj v Kine Film Europe v Bratislave. Majú ľudia ešte aj v dnešnej dobe záujem o film?

Dominik Hronec: Jednoznačne áno, ale v našom segmente filmov, ktorý je pre malú skupinku ľudí v porovnaní s tou celkovou, si to vyžaduje pridané hodnoty a kvality. Hovoríme o evente či zážitkovom programe, ktorý takúto pridanú hodnotu poskytuje. Či už edukačnú, zábavnú alebo estetickú.

Boli eventy impulzom pre prevádzkovanie butikového kina?

Dominik Hronec: Prinútilo nás to zaoberať sa naším vlastným priestorom, ktorý v plnej miere kontrolujeme my. Tým pádom môžeme film posunúť do úrovne, ktorá znásobí zážitok z filmu. Či už hovoríme o krásach priestoru, ponuke dobrej kávy alebo o gastronómii.

Prinesieme aj ambasádorov k jednotlivým filmom. Čiže ľudí, ktorí spravia k filmu úvod a následnú diskusiu po filme. V takomto kine už nestačí len pustiť film, ktorý si diváci môžu pozrieť doma v televízore alebo projektore. Dnes si ho, žiaľ, môžu aj ukradnúť z internetu.

Diváci potrebujú mať viacero dôvodov, prečo sa postaviť, vyjsť von, zavolať kamošom a kúpiť si lístok do kina.

Prečo práve tento formát kina?

Dominik Hronec: My ľudia sme spoločenské tvory. A keďže sa film v kine odohráva v takej pomyselnej jaskyni, ide o kolektívny zážitok. V dnešnej dobe sme bombardovaní rôznymi produktami a informáciami.

Práve preto si myslím, že ľudia potrebujú mať nejaké svoje bezpečné a príjemné miesto, kde môžu prežiť spoločný zážitok, ktorý môže byť často komplexný. My (Film Europe) distribuujeme filmy, ktoré nie sú len čistý eskapizmus. Sú náročnejšie, a tak potrebujete mať priestor, kde ich môžete spracovať.

Už v Kine Film Europe prinášate diskusie s režisérmi a autormi konkrétnych filmov, ktoré premietate. Robíte tak hlavne v rámci filmových festivalov, ale aj pri špeciálnych príležitostiach či výročiach. Čím ste to v butikovom kine povýšili na novú úroveň?

Dominik Hronec: V butikovom kine to je o pravidelnosti, štýle a autenticite. My prevádzkujeme butikové kino a kaviareň Edison Filmhub v Prahe už viac ako 5 rokov a od začiatku sme sa rozprávali o tom, že chceme vybudovať komunitu.

Ja som si vtedy myslel, že komunita znamená to, že tam treba byť 24 hodín denne, 7 dní v týždni, ťahať ľudí z ulice do nášho priestoru a presviedčať ich, že je to ten najlepší priestor na svete. To sme aj na začiatku robili.

Čo ste na tom zmenili?

Dominik Hronec: Otočili sme to. Pustili sme do výberu filmov a dramaturgie našich kolegov, našich známych. Oslovili sme aj neznámych ľudí s tým, či by nechceli mať takzvaný svoj vlastný cyklus.

Tým, že sme aj distribučná spoločnosť, tak máme džentlmenskú dohodu, že časť toho výberu je z nášho portfólia, ale ďalšia časť môže byť aj od iných distribútorov. Ale je to predovšetkým na ich slobodnej voľbe, ktorý film si vyberú.

Musí ich baviť a musia chcieť o ňom diskutovať. Prezentácia „cyklistov“ je potom uveriteľná a diváci si to vážia. Keď sme výber filmov otvorili rôznym ľuďom, začala sa budovať komunita.

Čím teda butikové kino človeka naláka?

Dominik Hronec: Pridanými hodnotami, ako napríklad kaviareň a bistro. Ponuku kaviarne a bistra bude vyberať ten istý tím ľudí, ktorí spolu s kino-tímom budú pracovať na programe. Tento model máme v Prahe. Každá akcia musí mať logiku a tému. Ide o prepojenie filmu s kaviarňou a naopak. Je to organický priestor, ktorý by si mal návštevník zapamätať.

Čo si u vás môže človek dať? Predpokladám, že nie ste bežné „pop-cornové“ kino?

Dominik Hronec: Ja nemám úplne problém s pop-cornom. Keď sa dá chrúmať do určitých decibelov, tak som s tým absolútne okej. Môžem prezradiť, že v ponuke budeme mať výberovú kávu z banskobystrickej pražiarne Mlsnacava a pivo z rodinného pivovaru Zichovec z českého mesta Louny. Veronika (Hroncová) už viac ako rok konzultuje a pripravuje menu.

Butikové znamená malé?

Dominik Hronec: Boutique je synonymum niečoho malého a kvalitného. Komplexnosť dá divákovi pocit, že nejde najprv do kaviarne a potom do kina. Bude to vnímať ako jeden priestor, komunitu, značku a hodnoty.

Veronika Hroncová: Ja by som k tomu pridala, že boutique má nádych intimity. Človek sa tam môže lepšie cítiť. Aj to, že vznikli len dve malé kinosály, je príležitosť pre kaviareň experimentovať a nájsť dobrý snack alebo niečo, čo nie je chrumkavé, nepáchne a je to zároveň chutné. Jednoducho neobťažuje ľudí okolo a zároveň naplní potreby človeka, ktorý je hladný a chce si ísť pozrieť film, ale aj mať nejaký kvalitný snack. Jedlo, ktoré doplní kvalitný filmový zážitok.

FOTO: V Bratislave vyrastie na Baštovej ulici prvé butikové kino

GALÉRIA+ 8

Prispieva na atmosfére butikového kina aj vzhľad priestorov?

Dominik Hronec: Určite je to aj o jedinečnom dizajne, ktorý bol od začiatku naším zadaním pre architektov zo štúdia JRKVC. Za architektonickým návrhom stoja Peter Jurkovič a Kristína Tomanová. Vždy sme veľmi dbali na to, aby v návrhu bol wow efekt. Aby si človek v momente, ako k nám príde, povedal, že wau, v takomto kine alebo kaviarni som nikdy nebol.

Chceme trošku búrať zaužívané štandardy multiplexov alebo jednosálových kín. Ako jeden náš známy povedal: „Vy si staviate kino ako svoj vlastný dom.“ Mýlil sa. Ani do našich domovov sme nedávali toľko energie, času a finančných prostriedkov ako do pripravovaného Edison Filmhubu.

Prečo vám učaroval práve tento formát kina?

Dominik Hronec: Vybrali sme si na základe našich záujmov, hodnôt a životného štýlu. Nás baví chodiť do galérií, múzeí, divadiel a iných kín. To sú prvé destinácie, ktoré navštevujeme v zahraničí.

Ja a Veronika (manželka a kolegyňa) sme žili 10 rokov v Londýne, kde sme študovali a pracovali. Boli sme tam obklopení iným formátom kín, ako sú na Slovensku a v Česku. Netajíme sa tým, že sme vymysleli nejaký revolučný koncept. Ja stále čerpám zo svojich skúseností a lepím dokopy to, čo som videl v Londýne.

Čo konkrétne vás v Londýne inšpirovalo?

Dominik Hronec: Jednoznačne siete kín ako Picture House, Curzon alebo centrum BFI. Nie je to tajné. Skôr sa koncepty týchto kín stávajú štandardom vo svete. Stačí tam len ísť a mať otvorené oči a pozrieť sa aj na to, čo možno robia zle. Prípadne to, čo by sme mohli robiť lepšie alebo čo sa možno u nás v našom bratislavskom kontexte hodí viac, čo menej.

A pomohla, samozrejme, aj skúsenosť z pražského Edisonu, kde sme na začiatku mali nulovú skúsenosť s vedením kaviarne. Z modelu, ktorý bol zo začiatku v Prahe sčasti pokus-omyl, už teraz čerpáme.

V Prahe ste ale iba v nájme. Bol to test predtým, ako ste sa rozhodli mať butikové kino aj v Bratislave?

Dominik Hronec: Je to trošku zložitejšie, keďže nie sme len kinári, ale aj distribútori. To znamená, že nakupujeme práva na festivalové a európske filmy, ktoré majú jasný limit, čo sa týka diváckeho potenciálu. Náš podiel na trhu v Česku a na Slovensku je jedno percento z kinodistribučného podielu na trhu. Celý segment artových filmov má okolo piatich percent. Divákov lákajú predovšetkým veľké hollywoodske blockbustre.

V Česku je ešte jeden kontext. Väčšina artových kín je prevádzkovaná našou distribučnou konkurenciou, čo dlhodobo znamenalo, že naše filmy boli programované minimálne alebo vôbec. A preto bolo pre nás ako distribútora nevyhnutnosťou mať svoj priestor, kde budeme programovať naše filmy spolu s filmami našej konkurencie.

Folklór obliekli do nového šatu: Robíme niečo úplne odlišné, nemáme konkurenciu, hovorí trio Calibri Gang

Aké filmy v kinách premietate?

Dominik Hronec: Ako distribučná spoločnosť Film Europe kupujeme pre slovenské a české kiná prevažne filmy z festivalov v Cannes, Berlíne a Benátkach. Našou misiou je prinášať kvalitný európsky a festivalový film. Našimi výkladnými skriňami sú prehliadky Scandi (prehliadka súčasných severských filmov), Be2Can (prehliadka festivalových filmov z Berlína, Benátok a Cannes) a Crème de la Crème (týždeň francúzskeho filmu).

Všetky tieto prehliadky majú viac ako desať rokov. Naše kiná sú prirodzene centrami týchto filmových prehliadok. Ale v jednom dychu je našou filozofiou, aby si väčšina našich divákov našla v programe Edisonu aspoň jeden film, ktorý ich zaujme z artového alebo mainstreamového výberu.

Čím vás oslovil priestor na Baštovej?

Dominik Hronec: V prvom rade to bol vysoký strop v jednej z miestností, ktorá mala slúžiť ako reštauračný priestor. Ďalej to je lokalita, ktorá má genius loci. Najužšia ulica v Bratislave s výhľadom na Michalskú vežu na jednej strane a na hradby na druhej. Už na ulici to je ako z filmu. Veľkým plusom sú zároveň skvelí susedia ako Hotel Beigli, galéria Tomas Umrian Contemporary, Mestská knižnica alebo jazyková škola The Bridge.

Akú kapacitu bude mať kino na Baštovej?

Dominik Hronec: Jedna kinosála bude mať 50 miest a druhá 20. Bude to komorné a intímne. Dve sály nám budú dávať možnosť bohatšieho programovania. Je omnoho ekonomickejšie mať viac menších sál ako jednu veľkú sálu, v ktorej je človek limitovaný počtom predstavení a drahšími energiami.

Financovali ste butikové kino len z vlastných finančných zdrojov?

Dominik Hronec: Áno. Malé percento z celkových nákladov je z podpory Audiovizuálneho Fondu. Ide o podporu projekčnej technológie a sedadiel v kinosálach. Taktiež sme sa stali partnerom Nadácie Tatra Banky v oblasti umenia.

Koľko bude vstupné v novom kine?

Dominik Hronec: Bežná cena v multiplexoch je približne desať eur. Jednosálové kamenné kiná zdvihli vstupné na 6 až 7 eur. Pred štyrmi rokmi bolo základné vstupné 5 eur. Keďže máme menší počet sedadiel, ale ponúkame kvalitu a pridanú hodnotu, tak bude u nás vstupné začínať od 7 eur.

Pre mnohých možno bude táto suma prekvapivá. Človek očakáva, že za menšie kino zaplatí viac, obzvlášť, keď toho ponúka viac ako bežný multiplex.

Dominik Hronec: Tu sa bavíme o cenotvorbe pre bežné projekcie. V momente, ako pribudnú hostia alebo spíkri, tak to minimálne o euro alebo dve zvýšime. Plánujeme aj členský program, vďaka ktorému získajú diváci rôzne benefity.

Myslíte si, že budú mať o členstvo diváci záujem?

Dominik Hronec: Na Slovensku a v Česku nie sú členstvá bežnou praxou. Skôr sme tu naučení na to, že si kúpim desať káv a jedenástu dostanem zdarma. V Londýne nájdete členstvo pomaly v každom kultúrnom štátnom centre a o súkromných prevádzkach ani nehovorím.

Pre nás ako Film Europe má členstvo veľký význam, lebo vieme ponúknuť množstvo benefitov z nášho portfólia. Napríklad zdarma vstupenky do kina, prioritné vstupy na predpremiéry, zľavu na bare, merch, prístup do našej online videotéky Edisonline a k televíznym kanálom Film Europe a Film Europe+.

Na Pohodu 2025 mieri superstar: Zažiješ jeden z najvýraznejších hlasov modernej jazzovej tvorby

Je to u vás len o artových snímkach?

Dominik Hronec: Nie, kvalitnému mainstreamu sa nevyhýbame. Ale koniec koncov, dnes je stále menšia a menšia hranica medzi artovým a mainstreamovým filmom. Obe pomyselné škatuľky chcú preraziť do tej druhej.

V Edisone budeme chcieť osloviť čo najväčšie spektrum divákov, ktorí sú citliví a vnímaví. Radi dávame veci do kontextov, a tu sa vrátim k našim diskusiám po filme. Napríklad môj sen je pustiť Dunu a následne mať diskusiu s historikom/historičkou o mesianizme v islame.

Film a prednáška, to sa bavíme už tak minimálne o troch hodinách v kine. Vydržia to ľudia „odsedieť“?

Dominik Hronec: Po pozitívnych skúsenostiach v Kine Film Europe môžem potvrdiť, že časť divákov má chuť ostať aj po vyše dvojhodinovom filme v kine na diskusiu.

Samozrejme, veľkou motiváciou je emócia z filmu a atraktívnosť hosťa. Diváci sa radi pýtajú a diskutujú. Nejde len o pasívne počúvanie. Práve dialóg medzi divákmi, moderátorom a hosťom búra bariéru a vyzýva k dialógu. Pokiaľ sa niekto neponáhľa na autobus, tak čas nehrá veľkú rolu.

Máme v kinách momentálne taký časový extrém, a to film Brutalista. Ide o 4-hodinovú snímku, kedy je dokonca priamo vo filme 15-minútová prestávka. To sa dá vydržať?

Dominik Hronec: Raz som na Berlinale zažil aj osemhodinový filipínsky film A Lullaby to the Sorrowful Mystery od Lava Diaza. Nebol som v kine sám. Sedela tam aj Meryl Streep a stovky ďalších divákov. Film mal dve pauzy a počas jednej som si skočil na obed.

Žijeme v dobe extrému. Buď máme na výber pársekundové videá, ktoré scrollujeme až do nemoty dve tri hodiny denne, pričom zabudneme, že existujeme. Alebo dvoj-, štvor- alebo až osemhodinové filmy, ktorým sa oddáme a necháme sa odniesť kdesi do nášho podvedomia.

Nedávno sme priniesli do kín novú verziu starého Caligulu – The Ultimate Cut. Film z dielne Penthouse z roku 1979 bol úplne nanovo zostrihaný do troch hodín s pauzou v strede filmu. Film sme uviedli počas Be2Can s prednáškou o starovekom Ríme v Gerulate, a následne sme premietli film.

Spolu prednáška, presun do kina Sľuk a film trvali viac ako päť hodín. Diváci s tým nemali najmenší problém, bola to udalosť. Čo sa týka bežných filmov, tak myslím, že kedysi aj v Amerike mali dvojhodinové filmy pauzu. Výhodné to je aj ekonomicky, ľudia vybehnú, skočia do baru.

Beriete to tak aj vy? Z ekonomického hľadiska?

Dominik Hronec: Ekonomická stránka je pre nás veľmi podstatná. Sme z veľkej časti odkázaní na to, čo si zarobíme. Edison bude otvorený aj súkromným akciám, ale menšinovým pomerom voči verejným akciám. Aby diváci nezažívali to, že keď sa budú pravidelne vracať, tak u nás bude stále nejaký súkromný event. Výhodou je, že máme členitý priestor. Dve kinosály, ktoré vieme oddeliť na súkromnú a verejnú akciu.

Premietať budete každý deň, tak ako je zvykom, od poobedia do večera?

Dominik Hronec: Presne tak, cez víkend budeme ešte premietať dopoludňajšie detské filmy. Cez týždeň 7- až 8-krát a cez víkend 9- až 10-krát.

Rozhodujú pri výbere filmov u vás aj recenzie, alebo je to väčšinou iba o pocite z danej snímky? Poviete si, že film s 30-percentným hodnotením je pre vás nevhodný?

Dominik Hronec: Najviac nás zaujímajú tie, ktoré majú 30 %, také pravidelne kupujeme (smiech). Pamätám si, že keď sme kúpili dokument Greta (Thunberg). Asi mesiac predtým, ako ho ktokoľvek na svete videl, tak mal čosi okolo 20 % a bol zaradený medzi top najhoršie filmy celej platformy. Takže to hodnotenie nie je vždy úplne objektívne.

Rozhoduje to teda u vás?

Dominik Hronec: Možno trochu. Ale keď je film obohatený o nejaký kontext a možnú diskusiu, tak zrazu môže divák vidieť úplne inú snímku. Tam nerozhodujú percentá na nejakom portáli.

Ivan „Buki“ Buchinger ešte nekončí: „Tak ma zbil, že som mal mesiac zlé sny,“ spomína zápasník MMA

U vás to asi nie je o tých peniazoch, ale očakávate, že butikové kino bude ziskové?

Dominik Hronec: Musí byť ziskové. Máme vybudovaný ekosystém s postupnosťou festival, kinodistribúcia, VOD, TV. Nedistribuujeme filmy ako Avatar 3, ktorý si na seba zarobí za prvý víkend. U nás to je na dlhú trať.

Napríklad nedávno ukončený jedenásty ročník Scandi je zároveň akoby štartovacou čiarou pre distribúciu. Mnohí nás za to aj kritizujú, že naše prehliadky ako Scandi, Be2Can a Crème de la Crème sú len takou okorenenou distribúciou. Áno aj, ale v konečnom dôsledku všetkým nám na poli filmovej distribúcie a festivalov ide o to, aby ľudia chodili do kina na dobré filmy. My to robíme takto. Lebo v tom vidíme logiku, ale hlavne záujem divákov.

Objavia sa tieto filmy vo vašej online filmotéke? Alebo znovu v kine, keď sú úspešné?

Dominik Hronec: Pokiaľ má film veľké nasadenie, hlavne v multiplexoch, tak držíme 75-dňové okno. To znamená, že sa od premiéry v kine film neobjaví na VOD (na streamingovej platforme Edisonline). Samozrejme, pirátstvo je druhá a tragická vec, nad ktorou nemáme kontrolu.

Potom sú tu televízne kanály, a to predovšetkým naše televízne kanály Film Europe a Film Europe+. Naše filmy nájdete aj v iných televíziách a svojho času sme vydávali aj DVD. Na základe niekedy aj spoločensko-politických okolností vieme staršie filmy vrátiť späť do kina.

Koľko filmov ročne pustíte v kine?

Dominik Hronec: Koľko má rok týždňov, čiže 52. Treba však myslieť na to, že nie všetky filmy majú rovnaký divácky potenciál. Nie všetky sú určené pre kinodistribúciu, niektoré idú rovno do telky a na Edisonline.

Ako dlho sa film v kine udrží?

Dominik Hronec: Tradičná odpoveď distribútorov je pár týždňov, maximálne pár mesiacov. Naša odpoveď je, že film sa môže udržať v kinách aj niekoľko rokov. Záleží na tom, na akú dobu máme kúpené práva.

My sme na Slovensku jediní, kto kupuje práva pre český a slovenský trh. Každý rok chodíme na festivaly a filmové trhy do Cannes, Berlína a Benátok. Práve nedávno bol Ivan (Hronec) v Göteborgu, kde už skautoval filmy nielen pre Scandi 2026, ale už aj 2027.

Naša práca je dlhodobá a postupuje krok za krokom. Nie sme ako klasické festivaly, ktoré odprezentujú filmy raz, dvakrát počas festivalu a potom koniec. My sa dlhodobo staráme o naše filmy ako o deti. Filmy s nami rastú, dospievajú a dostávajú iný kontext.

Neobávate sa, že keď už máte aj online filmotéku, tak robíte konkurenciu sebe samým? Že zapríčiníte to, že ľudia prestanú chodiť do kina a pozrú si film doma online?

Dominik Hronec: Kino je priestor, kde sa majú ľudia cítiť ako doma, alebo u niekoho na návšteve. Práve jedinečnosť nášho priestoru má byť dôvodom, prečo si film diváci prídu pozrieť do kina. Naše filmy v kinopremiére sa v 99 % neobjavia v rovnakom termíne súčasne v kine a v online. Naozaj ctíme distribučné pravidlá.

Na Edisonline pridávame filmy každý piatok. Momentálne je na platforme viac ako 500 filmov. Okrem noviniek nájdu diváci kultovky a ikony svetovej kinematografie.

Nový škandál v STVR obletel internet: Vulgárny mail zamestnanca Marhulu tvorcom filmu Prezidentka

Odkiaľ získavate tieto filmy?

Dominik Hronec: Od vlastníkov práv.

Príde mi to ako niečo veľmi finančne náročné. Ale možno sa mýlim, no viem, že k niektorým veciam je problém sa dostať.

Dominik Hronec: Je to finančne veľmi náročné. Sme súkromná spoločnosť a s každým nákupom filmových práv ideme do menšieho alebo väčšieho rizika. Zároveň ide o zdĺhavý proces. Napríklad získať práva k storočným nemeckým expresionistickým ikonickým filmom ako Nosferatu či Metropolis trvalo rok a pol. Je to biznis, pri ktorom mnohí zdvíhajú obočie, ako to môže fungovať. Špecifické to je pri nemých filmoch.

Prečo?

Dominik Hronec: Robíme ich so živou hudbou, pri ktorej sa úplne neočakáva, že bude film sprevádzať. Ide napríklad o elektronickú hudbu. V pražskom Edisone je väčšinou súčasťou DJ. Je to kombinácia niečoho originálneho a pôvodného. Baví ma, keď je v tom kontrast a dialóg.

Z pražského Edisonu by som určite rád spomenul hudobníkov Hjortur a Prezident Lourajder, s ktorým sme v Edisone nemé filmy so živou hudbou započali. Pred troma rokmi sme tento cyklus začali s filmom Haxan: Čarodejníctvo v priebehu vekov (1922). V bratislavskom Kine Film Europe boli pre mňa najväčším zážitkom inštrumentalisti Jori Josiphson a Katarín Zima, ktorí odohrali skvelý koncertu k filmu Žena na mesiaci (1929).

Veronika Hroncová: Vzniká úplne nové dielo. Hudobník dostane zadanie, musí si to pozrieť, nacítiť to a vymyslieť k tomu novú hudbu, čo je úžasné.

Pamätáte si nejaký film, ktorý bol u vás vyslovene trhák?

Dominik Hronec: Boli to často najmenej očakávané filmy, ktoré sa stali trhákom. Napríklad pred viac ako desiatimi rokmi bola veľkým diváckym prekvapením Veľká nádhera. Mimo festivalov málokto poznal režiséra Paola Sorrentina. Dnes je jeho meno všeobecne známe. Podobným diváckym nečakaným hitom boli Úplní cudzinci.

Ktorá z ich mnohých verzií?

Dominik Hronec: Tá úplne prvá talianska Paola Genoveseho. Je to film, ktorý je v Guinnessovej knihe rekordov ako najviac remakovaný film. Naposledy zarezonovali napríklad aj Jeanne du Barry – Kráľova milenka s Johnnym Deppom alebo Bastard s Madsom Mikkelsenom.

Aktuálne náš najsilnejší film je animák Mačacia odysea. Film bez jediného slova o mačke, ktorá žije vo svete, ktorý zaplaví veľká voda a rôzne zvieratá naskáču do člnu a musia si pomáhať. Tento lotyšský animovaný film je nominovaný na Oscara za najlepšiu animáciu a za najlepší medzinárodný film. Pri kúpe práv na minuloročnom Cannes sme filmu verili, ale že to až tak ďaleko dotiahne, prekvapilo aj nás.

Opačným príkladom sú prepadáky, ktorým na začiatku veríte, ale neskôr vás návštevnosťou sklamú, nech robíte, čo robíte. To bol prípad film Megalopolis Francisa Forda Coppolu. Nebol to úplný prepadák len u nás, ale po celom svete, a to my sme si ešte ako tak viedli celkom dobre oproti iným európskym teritóriám.

Pohoda Festival 2025 oznámil prvého veľkého headlinera

Kedy orientačne otvoríte butikové kino na Baštovej?

Dominik Hronec: Tento rok. Druhý kvartál.

Plánujete aj nejakú veľkú otváračku?

Dominik Hronec: Určite áno, ale nebude to veľká otváračka, ale dlhá a kvalitná, keďže ide o malé butikové priestory.

Chystáte niečo špeciálne na úvod?

Dominik Hronec: Chceli by sme usporiadať zážitkové dni spojené s ochutnávkou našej kuchyne, s projekciou premiérového filmu a prezentáciou galérie.

To som nevedela. Viete nám o tom povedať viac?

Veronika Hroncová: Priestory priniesli túto príležitosť. Predné priestory sú dedikované dvom kinosálam a kaviarni. A keď prejdete cez vnútroblok, na ktorom sa chystá krásna letná terasa, tak tam máme prenajaté priestory, súčasťou ktorých bude galéria.

Takže pôvodne nebolo v pláne, že to bude galéria?

Veronika Hroncová: Malo to byť naše zázemie. Keď sme však priestory vyčistili, tak sme zistili, že sú tam krásne tehličkové staromestské klenby. Bolo nám ľúto tam mať nejaký sklad. Využili sme naše skúsenosti a partnerstvá, ktoré sme nadobudli v Starej škole v Kokave nad Rimavicou.

V tejto obci rekonštruujeme miestnu pamätihodnosť, v ktorej od roku 2021 realizujeme výstavy venované historickému a súčasnému sklárskemu umeniu. V tejto aktivite spolupracujeme s Patrikom Illom a Ateliérom skla na Vysokej škole výtvarných umení. Túto spoluprácu plánujeme preniesť do klenbových historických priestorov Edison Filmhubu.

Dokopy to teda bude priestor na celodenný pobyt nie? Zďaleka to nebude len o kine.

Veronika Hroncová: Od začiatku sme mali víziu celodenného priestoru. Ráno v kaviarni výberová káva z pražiarne Mlsnacava a raňajky. V kine tlačové konferencie či prednášky. Poobede seniorské projekcie so zľavou v kine aj na bare. Podvečer a večer pivo Zichovec, lahodné jedlo a kvalitný artový alebo mainstreamový filmový zážitok v kine spolu s diskusiou. Ak zablúdite, nájdete galériu moderného skla.

Vyše 600 umelcov poslalo rezortu kultúry otvorený list. Boja sa, že dá funkcie ľuďom blízkym vedeniu

Kúsok vašich mimobratislavských projektov tak donesiete do Bratislavy.

Veronika Hroncová: Presne. A hlavne tam môžeme žonglovať so všetkými našimi aktivitami, ktoré máme v Kokave. To je taký príbeh sám osebe, ktorý je pre niekoľko generácií. V Kokave nad Rimavicou postupne opravujeme miestnu pamätihodnosť z roku 1913, ku ktorej prislúcha veľký areál, kde sme otvorili krásnu Turistickú ubytovňu, Turistické informačné centrum a v lete tam organizujeme Letné kino.

Areál upravujeme veľmi postupne, zatiaľ sme nevyhrali v Eurojackpote, a tým pádom nemôžeme ešte uskutočniť všetky naše vízie a nápady naraz, ktoré, ako veríme, sa budú postupne napĺňať a obohacovať Kokavu a jej okolie.

Čítajte viac z kategórie: Kultúra