V dôsledku klimatickej krízy sa môže prebudiť obávaný „požierač“ mozgov, varujú vedci. Československo ho poznalo veľmi dobre

Klimatická zmena nesúvisí len so stúpaním teploty, ale ovplyvňuje aj mnoho iných aspektov. Vedci varujú, že klimatická kríza môže spôsobiť aj ďalšie pandémie vírusov a rozšíriť sa môžu aj smrtiace baktérie a patogény.

Rozšíriť sa podľa odborníkov môžu aj patogény, ktoré sú veľmi raritné a vyskytujú sa len vo vode. Ohrozovať môžu plavcov a dovolenkárov.

To je prípad dvoch smrtiacich patogénov améby Naegleria fowleri a baktérie Vibrio vulnificus, uviedla doktorka Sandra Gompf, špecialistka na infekčné choroby a profesorka medicíny na univerzite v južnej Floride pre ABC News.

„Požierač“ mozgu má smrtnosť 97 % 

Podľa Amerického centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) je Naegleria fowleri jednobunkový organizmus, ktorý sa bežne vyskytuje v teplej sladkej vode (napríklad v jazerách, riekach a horúcich prameňoch) a spôsobuje primárnu amébovú meningoencefalitídu (PAME). V ojedinelých prípadoch sa vyskytla aj v bazénoch.

zdroj: CDC/Naegleria Fowleri

Naegleria fowleri infikuje ľudí cez nosovú sliznicu, pri potápaní alebo plávaní. Odtiaľ sa potom šíri do mozgu, kde ničí mozgové tkanivo. Novinári nazývajú amébu „požierač“ mozgu. Skoré príznaky infekcie Naegleria fowleri sú podobné príznakom spôsobeným inými bežnejšími chorobami, ako je bakteriálna meningitída, za ktorú sa často zamieňa. Príznaky sú horúčka, bolesti hlavy, stuhnutý krk, zvracanie a bezvedomie. Po dvoch dňoch nastáva zhoršenie zdravotného stavu, kóma a následne smrť.

CDC uvádza smrtnosť viac ako 97 %. Prežili iba 4 ľudia zo 148 známych infikovaných osôb v Spojených štátoch od roku 1962 do roku 2019. Dostupná je aj liečba antiparazitikom Impavido, ktorá v USA zachránila dvoch ľudí, zatiaľ je však jej účinnosť málo preskúmaná.

Otepľovanie umožňuje množenie patogénov 

Prípady Naegleria fowleri sú ojedinelé, to sa ale môže zmeniť. Oteplenie vytvára ideálne podmienky, v ktorých sa darí patogénom. „Zvyšuje sa šancu a vytvára sa viac príležitostí na to, aby nám tieto škodlivé veci skrížili cestu,“ uviedla pre ABC News Melissa Baldwin, riaditeľka Florida Clinicians for Climate Action.

zdroj: Unsplash/Damir Spanic

Gompf uvádza, že nielen, že sú teploty vody vyššie, ale sú teplejšie aj dlhšiu dobu, čo umožňuje množenie patogénov. Gompf pozná Naegleria fowleri veľmi dobre. Tento patogén si vyžiadal život jej desaťročného syna Philipa, ktorý sa potápal v jazere na Floride. Do troch dni od prvých príznakoch umrel. „Ako si viete predstaviť, bolo to pre nás zničujúce,“ povedala Gompf pre ABC News. „To len zdôraznilo moje znepokojenie nad zmenou podnebia. Iná vec, ktorú chceme, je, aby sa s tým nikto nemusel vyrovnať.“

V Československu bola najväčšia zaznamenaná epidémia 

Prípady tohto „požierača“ mozgu boli zaznamenané aj v niekdajšom Československu, kde bola zaznamenaná dokonca najväčšia pandémia PAME na svete. Tá sa odohrala v plaveckom bazéne v Ústí nad Labem v rokoch 1963–1965. Mala štyri vlny a vyžiadala si 16 obetí vo veku 8 až 25 rokov, uvádza odborný článok, ktorý vypracoval Státní zdravotní ústav v Prahe a Zdravotní ústav se sídlem v Ústí nad Labem.

Vedci mali spočiatku problém odhaliť príčinu epidémie, keď upodozrievali viaceré baktérie a zdravotný stav pripisovali meningitíde. Pôvodne sa do bazénu vlievala upravená voda z rieky Labe. Tá bola po úmrtiach v roku 1964 vymenená za vodovodnú vodu. Napriek tomu o rok neskôr bazén zachvátila ďalšia vlna.

zdroj: Státní zdravotní ústav v Prahe a Zdravotní ústav se sídlem v Ústí nad Labem. Tabuľka zo základnými údajmi prípadov preukázanej PAME v Ústí nad Labem

Pôvod baktérie sa podarilo odhaliť, až po dvoch rokoch po pandémii parazitológovi Luborovi Červovi. Rezervoár améb našli až po 10 rokoch od zistenia, že za úmrtia sú zodpovedné. Tvorili sa za múrom, ktorý skracoval bazén, aby dosahoval požadovanú dĺžku 25 metrov určenú pre plavecké preteky. „Vnútorný  povrch tejto dutiny bol pokrytý vysokou vrstvou organických nánosov s bohatou populáciou patogénnych naeglerií. Ich rast tu bol podporovaný jednak týmito nárastami, a ďalej nízkym obsahom dezinfekčného prostriedku, tiež trvalou vyššou teplotou medzi 27–30 °C,“ píše sa v článku.

Všetci nakazení ochoreniu podľahli od 2 do 7 dní od objavenia prvých príznakov. V jedinom prípade sa podarilo dobu predĺžiť s pomocou pľúcnej ventilácie.

„Mäsožravá“ baktéria zabije 1 z 5 ľudí 

Druhou baktériou, ktorou sa môže v dôsledku klimatickej krízy rozšíriť je Vibrio vulnificus. Ide o „mäsožravú“ baktériu, ktorá podľa CDC môže spôsobiť vážnu infekciu s následnou amputáciou končatiny a približne 1 z 5 ľudí s touto infekciou zomrie, niekedy do jedného alebo dvoch dní po prepuknutí ochorenia. Baktéria spôsobí, že zasiahnuté mäso odumiera.

Niektorí ľudia majú zvýšenú pravdepodobnosť závažného priebehu infekcie. Napríklad ľudia, ktorí majú ochorenie pečene alebo cukrovku. Ochorenie môže spôsobiť otravu krvi, závažnú črevnú infekciu alebo odumieranie časti končatín.

zdroj: Unsplash/Cristian Palmer

Príznaky ochorenia sa líšia podľa toho, či ide o otravu krvi alebo iné formy, najčastejšie sú nimi vodnatá hnačka, často sprevádzaná žalúdočnými kŕčmi, nevoľnosťou, vracaním a horúčkami, nízky krvný tlak a pľuzgiere na koži. Infekcia sa lieči antibiotikami. V niektorých prípadoch je potrebná aj amputácia končatín v prípade infikovaného či odumretého tkania.

Český Blesk upozornil na prípad českého turistu, ktorého napadla baktéria pri kúpaní sa na dovolenke v Bulharsku.

„S pokračujúcou zmenou podnebia to nie je nič, čo len tak zmizne,“ uviedla Darien Suttonová, lekárka pre urgentnú medicínu v Los Angeles a lekárska prispievateľka ABC News. „Je pravdepodobné, že s rastúcimi teplotami sa voda stane pohostinnejším prostredím, v ktorom sa budú nachádzať organizmy, a nielen to, ale aj ďalšie baktérie a patogény, ktoré môžu ublížiť malým deťom, ktoré sa v lete chcú len tak zabaviť v jazere.“