V európskej krajine sa stupňuje panika a hnev. Od Ruska zažili jeden útok, vláda teraz tvrdí, že môže prísť druhý

Gruzínsko už raz na vlastnej koži zažilo, ako vyzerá ruský útok. Armáda ruskej federácie sa pridala na stranu separatistov v Južnom Osetsku a Abcházku. Výsledkom je, že Gruzínsko v súčasnosti neovláda asi 20 % svojho územia. Tam teraz vládnu lídri separatistických republík, ktoré okrem Ruska uznáva len pár krajín, ako je Venezuela a Nikaragua

Vládnuca strana teraz obyvateľov Gruzínska straší, že Západné mocnosti pripravujú v ich krajine majdan, a teda, že Gruzínci budú nasledovať osud Ukrajincov. Úrady nevylučujú, že Rusko otvorí druhý front práve smerom na Gruzínsko.

Drvivá väčšina obyvateľov si myslí, že ich vláda chce, aby sa na „druhý deň zobudili v Rusku“, a obávajú sa bieloruského scenára, ktorý dostane Gruzínsko pod vplyv Kremľu, a to zvnútra krajiny. Vládnych politikov označujú za „bábky“ Rusov, ktoré ohrozujú európsko-atlantickú integráciu, ktorú si prajú štyria z piatich ľudí.

Veľké vášne v krajine rozdúchal zákon o „zahraničných agentoch“, ktorý podľa Washingtonu kopíruje zákon z Kremľa. Každá mimovládna organizácia, ktorej príjmy zo zahraničia tvoria viac ako 20 %, sa musí registrovať ako „zahraničný agent“, inak mu hrozia pokuty.

„Putin sa pripravuje na roky vojny.“ Zemetrasenie vo vojenskom velení Ruska je zlou správou pre Ukrajinu a NATO

Tento zákon prešiel prvým, druhým aj tretím čítaním, čím bol schválený. Očakáva sa, že ho bude vetovať prezidentka, no vláda disponuje ústavnou väčšinou a veto zrejme prelomí. Minulý rok už vládnuca strana Gruzínsky sen rovnaký zákon predložila, po masívnych protestoch však nakoniec zákon stiahla.

Ľudia sa boja, že sa „zobudia“ v Rusku 

Momentálne to vyzerá tak, že vláda nehodlá ustúpiť tlaku verejnosti, napriek tomu, že protesty proti zákonu trvajú už niekoľko dní a zúčastňujú sa na nich desiatky tisíc občanov. Tí sa nedajú zastrašiť ani zatýkaním, ani násilím od bezpečnostných zložiek.

Po schválení zákona sa protestujúci pokúsili vtrhnúť do parlamentu, poslanci však ušli bočným východom. Potýčky sa objavili aj medzi zákonodarcami, ktorí sa napádali počas hlasovania, uvádza Sky News.

Zákon kritizovali Washington aj Európska únia, ktorá tvrdí, že ak ho gruzínska vláda príjme, výrazne to sťaží vstup Tbilisi do európskej dvadsaťsedmičky.

Ruský Insider uvádza, že vláda sa vyhráža protestujúcim a používa rétoriku Kremľa – teda že protesty organizuje Západ, ktorý chce z Tbilisi vytvoriť ďalší majdan. Práve ukrajinské protesty proti skorumpovanému Viktorovi Janukovyčovi a jeho pokusu odkloniť Ukrajinu od západnej trajektórie boli podľa Kremľu výtvorom Západu.

zdroj: TASE/AP, Shakh Aivazov

Vláda tvrdí, že ak takáto situácia nastane, Rusko otvorí druhý front a krajinu znova napadne. Aby tomu zabránili, chcú udržiavať s Ruskom vrelé vzťahy, ktoré by posilnili bezpečnosť Gruzínska.

Politici pritom využívajú obavy obyvateľov Gruzínska, ktorí si myslia, že môžu byť ďalší na rade. Nie je pritom isté, či rečiam o majdane veria aj samotní politici, či je to dielom Moskvy alebo ide len oportunizmus, ako sa zbaviť opozície.

Táto otočka v zahraničnom smerovaní Gruzínska však znepokojuje občanov, ktorí v Rusku vidia agresora. Historická skúsenosť vojny s Ruskom je spoločne s ekonomickým blahobytom jeden z najsilnejších argumentov, prečo 80 % Gruzíncov podporuje vstup do Únie.

„Ak si práve teraz nebudeme chrániť našu slobodu, našu európsku a západnú budúcnosť, zajtra sa prebudíme v Rusku,“ uviedol pre CNN jeden z protestujúcich Tsotne Jafaridze.

Oligarcha, ktorý zbohatol v Rusku  

Podľa zahraničných i miestnych médií je za obrat v zahraničnej politike zodpovedný gruzínsky oligarcha Bidzina Ivanišvili.

Financial Times uvádza, že patrí k najbohatším ľudom krajiny a zdrojom bohatstva je práve Rusko. Majetok oligarchu sa odhaduje na 5 miliárd dolárov, pričom Ivanišvili sa považuje za šedú eminenciu politiky, ktorou sa riadi vládna strana.

Práve on založil stranu Gruzínsky sen, ktorá prispela ku koncu prezidenta Micheila Saakašviliho. Prezident sa zaslúžil o významné ekonomické reformy i smerovanie krajiny na Západ. Neskôr mu však bolo vyčítané, že vládol ako autokrat.

zdroj: TARS/AP, Zurab Tsertsvadze

Ivanišvili krátko pôsobil ako premiér krajiny, potom sa stiahol do úzadia, no podľa expertov ovplyvňuje dianie práve mimo očí verejnosti.

Momentálne je čestný predseda strany Gruzínsky sen, no i keď vo vláde ani v inej administratíve nezastáva žiadnu výkonnú funkciu, stále ťahá za nitky. Vládni funkcionári sú navyše ľudia, ktorí sú veľmi blízki oligarchovi, napríklad jeho bývalý bodyguard sa stal ministrom vnútra.

Médiá sa zhodujú, že Ivanišvili sa pokúšal „hrať na dve strany“ – zlepšoval vzťahy s Ruskom a naďalej rozvíjal európsku a atlantickú integráciu. Tieto plány mu ale narušila vojna na Ukrajine, kde si zrejme musí vybrať cestu.

Financial Times tvrdí, že cesta smerom k Rusku nemusí byť dobrovoľná. Oligarcha, ako množstvo ruských podnikateľov, môže byť nútený zastávať líniu Kremľa vyhrážkami, že o svoj majetok príde. Každý vie, ako končia podnikatelia, ktorí sa Putinovi vzopreli. Neraz prídu nielen o majetok, ale aj svoju slobodu, ako napríklad Michail Chodorkovskij.

Janukovyč 2? 

Ivanišvili nedávno vystúpil s kontroverzným prejavom, kde obviňoval Severoatlantickú alianciu, že Ukrajinu a Gruzínsko nechala napospas osud.

Oligarcha v podstate naznačil, že istá západná „strana konfliktu“, ktorá údajne zatiahla Gruzínsko do vojny, chce teraz v Tbilisi dosadiť novú vládu, aby v krajine opäť vytvorila chaos.

Médiá pripomínajú, že Ivanišvili rétorikou pripomína nielen Kremeľ, ale aj proruského maďarského premiéra Viktora Orbána. Svojich krajanov straší so zásahmi Západu, opozíciu označuje za agentov zahraničia a zameriava sa hlavne na konzervatívny vidiek, kde poukazuje na „skazenosť Západu“.

Nie je však vylúčené, že Kremeľ by vymenil opätovné pripojenie Južného Osetska a Abcházska ku Gruzínsku výmenou, zato, že sa zdá svojich euroatlantických ambícií.

Môže sa ale stať, že sa Ivanišvili aj Putin prerátali a obyvatelia sa vzoprú odtrhnutiu zo západnej trajektórie, ako sa to stalo na Ukrajine s Janukovyčom.

„Myslí si (Ivanišvili), že táto situácia je tu iná, že to má viac pod kontrolou a že nedovolí, aby sa v Gruzínsku konal taký Majdan,“ povedala pre CNN Natalie Sabanadzenová, ktorá v minulosti pôsobila ako  veľvyslankyňa Gruzínska pri EÚ.

„Ale možno podceňuje pobúrenie ľudu,“ dodala.

Obyvatelia Gruzínska si taktiež myslia, že ľud sa len tak nepoddá. Nechcú totiž dopadnúť ako Bielorusko či Rusko.