V jej nenápadnom bare bežne stretneš Evelyn či Fera Joka: Zažívali sme stres a paniku, podnikanie na Orave je náročne

V centre Dolného Kubína ešte komunistami postavený hotel Severan skrýva miesto, ktoré je srdcovkou nejedného Oravčana. Často tu podľa slov prevádzkarov narazíš aj na miestnu rodáčku Evelyn, Fera Joka či modelku Karolínu Chomistekovú.

Ide o miesto, ktoré spája tradíciu a ktoré pozná každý Kubínčan. Ráno sa tu pravidelne vypekajú čerstvé croissanty a domáce koláče, ktoré pečie prevádzkarka tejto kaviarne.

Severan si pritom nikdy nikto s koláčmi nespájal. Pandémia ale prevádzku doslova donútila podstúpiť nemalé zmeny, začať konať a vymyslieť plán na prežitie.

,,Rok sme boli zatvorení doma a nevedeli sme, čo nás čaká. Premýšľali sme, ako zmeniť koncept a prilákať nových ľudí, preto som sa rozhodla, že sa začnem venovať pečeniu a keďže ľudia milujú čerstvé, domáce a kvalitné produkty, išla som do toho. Zapla som rúru a konala som. Pečenie bolo vždy mojou vášňou,” hovorí prevádzkarka podniku Antónia Kubačková.

Podľa Antónie otvoriť a riadiť podnik je beh na dlhé trate, pri ktorom sa striedajú obdobia eufórie s obdobiami obrovskej neistoty i mierneho zúfalstva. A to aj bez nepríjemných opatrení v dôsledku korona pandémie. Aj keď nové osvieženie tejto prevádzke pomohlo, straty sú neustále veľké.

zdroj: Severan

„Stále máme strach čo bude nasledovať. Naša prevádzka má dlhú históriu, prešla veľkou rekonštrukciou, ľudia sa k nám radi vracajú a osobne by som bola veľmi nešťastná, keby nás momentálne situácia donútila opäť zatvoriť.“

Priznáva tiež, že pandémia ich značne pribrzdila. Antónia hovorí o neustálom strese a panike. „Zatvorené, otvorené, stoličky, stoly, raz áno, raz nie. Take away alebo šálky, vnútri alebo iba vonku, stále niečo. Web ÚVZSR bol najčítanejší web môjho syna, ktorý mi počas pandémie pomáhal. Vždy sme boli veľmi prispôsobiví a flexibilní, ale toto nás posunulo ešte ďalej.“

zdroj: Severan

Žijú v neistote

To, že pomoc pre gastro sektor, rovnako ako pre šport alebo kultúru, je zo strany štátu minimálna a oneskorená, je podľa nej už celkom jasné.

„Ak ale máme byť skromní, postačovala by v oblasti obmedzení a nariadení nejaká dlhodobá stratégia, ktorá by sa nemenila zo dňa na deň či týždňa na týždeň a na ktorú by sme sa vedeli pripraviť.“

zdroj: Severan

Nepredvídateľnosť komplikuje plánovanie a nikto si podľa Antónie nedovolí odhadnúť, čo bude o týždeň, dva alebo o mesiac.

„Emócie a strach, ktoré sú súčasťou všedných dní, si človek neraz berie domov a tým, že sme rodinný podnik si prácu nosíme denno-denne domov. Neustále premýšľame a vymýšľame, čo nové do nášho konceptu pridať, ako opäť prilákať aj hostí, ktorí sú z celej situácie nešťastní.“

Podnikanie na Orave nie je podľa nej vôbec jednoduché. Ani v minulosti nikdy nebolo celkom jasné, čo čaká prevádzku v blízkej dobe.

Toto všetko ale umocnila súčasná kríza a zrazu sa podnikanie stalo ešte náročnejšie. Podnik na Orave sa momentálne snaží fungovať ďalej, neprepadať panike a udržať si všetkých zamestnancov, keďže by bola veľká škoda o nich prísť.

zdroj: Severan

„Boli flexibilní a zo dňa na deň vedeli zmeniť svoje plány a prísť do práce.“ Antónia sa však obáva, že rozhodnutia, ktoré ovplyvnia jej biznis prídu na poslednú chvíľu, tak ako vždy.

Pomoc gastru

Počas druhej vlny, ktorá Slovensko zasiahla minulý rok, vedel gastro sektor využiť niekoľko schém štátnej pomoci. Reštaurácie mohli napríklad požiadať o príspevok na zamestnancov, odpustenie časti nájomného, pokrytie fixných nákladov alebo si odložiť splatnosť daní a odvodov.

„Vítali sme akúkoľvek pomoc, ktorú nám štát poskytol, no dostať sa k nej bolo často problematické. Prevádzky napríklad nesmeli mať žiadne nedoplatky za odvody alebo museli presvedčiť priamo svojho prenajímateľa, aby im odpustil časť nájmu. Niektoré príspevky navyše prichádzali neskoro a boli administratívne náročné,“ skonštatoval prezident Aliancie Slovenskej Gastronómie Viliam Pavlovský.

zdroj: Unsplash/redd

Napriek opatreniam 9 % prevádzok po druhej vlne nedokázalo znovu otvoriť. Pomoc od štátu pre gastro sektor bola pritom aj počas druhej vlny podľa mnohých prevádzkovateľov nedostatočná.

Štyri z piatich prevádzok sa museli zadlžiť a 90 % je v zlej finančnej situácii. V tretej vlne však štát prevádzky v čiernych okresoch zatvára, bez akejkoľvek funkčnej pomoci.

V gastro sektore pritom pracuje viac ako 40 000 ľudí vo všetkých regiónoch krajiny. Celoštátny lockdown síce nie je, ale podniky v 24 čiernych okresoch ho už zažívajú.

Prevádzky podľa Magdalény Koreny z Iniciatívy Pomoc pre gastro hlásia, že návštevnosť je medziročne nižšia o viac ako polovicu, zahraniční turisti prakticky absentujú. Ohrozená je existencia viac ako 52 % prevádzok.

zdroj: Unsplas/farhad

„Nedá sa neustále podnikať s obrovským strachom z budúcnosti, neraz o celé rodiny. Gastro potrebuje od vlády pomoc, svetlo na konci tunela. Zníženie DPH na stravovacie služby od budúceho roku, snáď už menej zasiahnutého pandémiou, by pomohlo prevádzkovateľom splatiť obrovské dlhy aj odložené dane a odvody či zaplatiť vyššie mzdy zamestnancom,“ upozornil výkonný riaditeľ Slovenského združenia výrobcov piva a sladu Vladimír Machalík.

Slovenské gastro podľa jeho slov zomiera, nie je čas vymýšľať koleso, ktorého otáčanie si navyše vyžiada množstvo platených úradníkov a brigádnikov štátom, tak ako počas druhej vlny.

Štát reaguje

S nástupom novej vlny pandémie je ministerstvo pripravené podnikateľov v gastre a cestovnom ruchu podporiť opäť, a to tzv. jesennou pomocou. Rezort ubezpečuje, že má zatiaľ dostatok financií vyčlenených na tento účel.

„Sme pripravení pokračovať s pomocou. Tí, ktorí vyčerpajú pomoc zo schémy de minimis, môžu žiadať z tzv. veľkej schémy, kde je limit na žiadateľa milión eur,“ uviedol generálny riaditeľ sekcie cestovného ruchu na ministerstve dopravy a výstavby Tomáš Ondrčka. Zároveň platí, že pomoc je možné vyplácať len spätne.

„Uvedomujeme si však, že najlepšou pomocou by bolo, keby podniky zostali otvorené a mohli tvoriť tržby. To si však vyžaduje zmeny COVID automatu, o ktorých chceme rokovať s Ministerstvom zdravotníctva SR,“ poznamenal riaditeľ odboru komunikácie na ministerstve dopravy a výstavby Ivan Rudolf.