Ťažké správy pre Slovákov: „V júli musíme rozhodnúť o zvýšení sadzieb,“ tvrdí Kažimír v rámci ECB

Peter Kažimír, guvernér Národnej banky Slovenska, verí, že jedinou rozumnou cestou pre Európsku centrálnu banku je pokračovať v sprísňovaní menovej politiky, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters.

Podľa Kažimíra by Európska centrálna banka mala v júli opäť zvýšiť úrokové sadzby, keďže inflačné riziká mieria smerom hore. Šéf Národnej banky Slovenska sa tak pripojil k čoraz väčšiemu počtu predstaviteľov Európskej centrálnej banky, ktorí vyzývajú na ďalšie sprísnenie menovej politiky.

O koľko zdvihla Európska centrálna banka úrokové sadzby

Európska centrálna banka v priebehu uplynulého roka zdvihla úrokové sadzby celkovo o štyri percentuálne body, aby skrotila prudký rast spotrebiteľských cien. Predstavitelia centrálnej banky opakovane signalizovali, že cyklus sprísňovania sa ešte neskončil, keďže inflácia zostáva vysoká.

„V júli musíme rozhodnúť o ďalšom zvýšení sadzieb a posunúť sa hlbšie do reštriktívneho pásma,“ uviedol Kažimír, ktorý je členom Rady guvernérov Európskej centrálnej banky. „Pokračovanie v sprísňovaní menovej politiky je jedinou rozumnou cestou.“

Kažimír, ktorý doteraz dôsledne požadoval sprísňovanie menovej politiky v rámci boja ECB proti inflácii, sa však zdržal, pokiaľ ide o obhajobu ďalšieho zvýšenia sadzieb po júli. Európska centrálna banka totiž podľa neho musí najprv posúdiť vplyv doterajšieho sprísnenia menovej politiky.

Za cenu bytu môžeš mať na Slovensku kaštieľ. Tieto sú momentálne na predaj

Kažimír však napriek tomu varoval, že príliš skoré zastavenie cyklu zvyšovania sadzieb je „oveľa väčším“ rizikom ako prílišné sprísnenie menovej politiky. Trhy vo všeobecnosti počítajú s ďalším zvýšením sadzieb Európskej centrálnej banky v júli. Zároveň považujú za pravdepodobné, že Európska centrálna banka opäť zdvihne sadzby v septembri alebo októbri.

Inflácia v eurozóne sa aktuálne nachádza na 6,1 %. Podľa očakávaní by mala zostať nad dvojpercentným cieľom Európskej centrálnej banky až do konca roka 2025. Predchádzajúci prudký nárast cien energií sa totiž prelial do širšej ekonomiky, čím sa zvýšili ceny všetkého a podporil sa aj rast miezd.

„Riziká rastu inflácie sú stále veľké, súvisia so situáciou na trhu práce, cenami potravín a v neposlednom rade aj so ziskovými maržami,“ dodal Kažimír.

Čo na to hovoria analytici

Andrej Martiška, analytik Tatra banky, pre Startitup povedal: „Potenciál pohnúť trhovými sadzbami a ovplyvniť banky a ich klientov mali skôr signály ECB ohľadom ďalšej trajektórie úrokových sadzieb. ECB totiž určuje krátkodobé sadzby, avšak úvery pre klientov bánk sú zväčša dlhodobé a ich cena sa teda odvíja od dlhodobých trhových úrokových sadzieb, ktoré sú akýmsi priemerom očakávaných krátkodobých sadzieb počas celého obdobia.“

Finančná gramotnosť nášho národa je na „bode mrazu“. 9 z 10 Slovákov v tomto kvíze zlyhá, kam sa radíš ty?

Analytik sa podelil aj s prognózami pre blízku budúcnosť. V tomto roku sa počíta ešte s ďalšími dvoma prípadmi zvyšovaniami úrokových sadzieb zo strany Európskej centrálnej banky.

„Hlavná úroková sadzba ECB sa tak dostane na úroveň 4,25 % a na tejto úrovni ostane až do druhého kvartálu 2024, kedy ECB začne s postupným opätovným znižovaním sadzieb,“ hovorí odborník.

„Z pohľadu úrokových sadzieb už v najbližších mesiacoch neočakávame výrazné zmeny aj s ohľadom na spomenutú očakávanú trajektóriu sadzieb ECB, ktorá je už z veľkej časti započítaná v trhových sadzbách,“ podotkol odborník. Slováci si teda môžu mierne vydýchnuť.