V mama hoteli proti svojej vôli. Nemáme súkromie, po návrate domov prichádza výsluch, hovoria mladí Slováci
- Dve tretiny mladých ľudí vo veku 25 až 34 rokov žijú v tzv. mama hoteli
- Teenageri a mladší ľudia vo veku 16 až 29 rokov sú až v 90 % prípadov doma
- Nemôže za to len nedostatok nájomných bytov, ale aj ceny nájmov
- Dve tretiny mladých ľudí vo veku 25 až 34 rokov žijú v tzv. mama hoteli
- Teenageri a mladší ľudia vo veku 16 až 29 rokov sú až v 90 % prípadov doma
- Nemôže za to len nedostatok nájomných bytov, ale aj ceny nájmov
Podľa posledných údajov Eurostatu sa za vlaňajší rok umiestnilo na piatom mieste v počte obyvateľov jednej domácnosti. Analytička FinGo.sk tvrdí, že priemerný počet členov v jednej domácnosti je v prípade Slovenska na úrovni 2,9 člena. Navyše až dve tretiny mladých ľudí vo veku 25 až 34 rokov žijú v tzv. mama hoteli. Teenageri a mladší ľudia vo veku 16 až 29 rokov sú až v 90 % prípadov doma.
Dodáva, že ak sa pozrieme na štatistiky, ktoré hovoria o dospelákoch, teda na ľudí od 18 do 34 rokov, tam nelichotivo kraľujeme tabuľke. Až takmer 70 % ľudí v tejto vekovej kategórii žije s rodičmi, priemer 27 krajín EÚ je na úrovni 50 %. V čom je teda problém? Prečo žije väčšina mladých ľudí stále s rodičmi?
Nedostupné nájomné bývanie
Asi najväčším problémom, ktorý bráni mladým vyletieť z hniezda, je nájomné bývanie, ktorého je žalostne málo. Bratislava sa nachádza pod európskym priemerom v poskytovaní nájomného bývania. Tento nie veľmi príťažlivý stav by sa však mal čoskoro zmeniť.
Nájomné bývanie je v Bratislave nesmierne zanedbané. Iba približne 1 % zo všetkých bytov v Bratislave sú mestské nájomné byty. Ak by sme si toto číslo porovnali s inými mestami a celkovým európskym priemerom, zistíme, že situácia je kritická. Priemer v rámci celej EÚ je približne 10 %, no v Brne to je napríklad 15 % a vo Viedni až 30 %. Ďalších 30 % sú vo Viedni byty s regulovaným nájmom vo vlastníctve neziskových spoločností.
Vo februári 2021 vznikla nová koncepcia mestskej bytovej politiky, ktorá by mala platiť od roku 2021 do 2030. Cieľom koncepcie je zlepšiť súčasnú kritickú situáciu v oblasti dostupnosti bývania, ktorá vznikla kvôli minulým nevýhodným štátnym a mestským bytovým politikám.
Koncepcia nepozostáva iba z výstavby nových bytov, ale aj z rekonštrukcie tých starých. Cieľom je zrekonštruovať byty a budovy, ktoré má mesto vo svojom vlastníctve. Zároveň však bude mesto stavať vlastné nájomné byty na vlastných pozemkoch a v lokalitách, kde takáto výstavba bude možná a vhodná. S týmto cieľom by malo vzniknúť niekoľko architektonických súťaží a úzky kontakt s obyvateľmi Bratislavy.
Podľa koncepcie bytovej politiky je nedostatok nových bytov podmienený aj príliš zdĺhavými a časovo nepredvídateľnými povoľovacími procesmi. Hlavné mesto by malo spolu so štátom a mestskými časťami hľadať funkčný model na efektívnejší výkon prenesenej štátnej správy v stavebno-povoľovacích procesoch a samosprávy v územno-plánovacích procesoch
So samotnými povoľovacími procesmi často súvisí aj odpor verejnosti, ktorá nesúhlasí s ďalšou výstavbou. V tomto prípade je veľmi dôležité, aby mesto začalo spolupracovať s verejnosťou a aby otvorene komunikovalo témy súvisiace s udržateľným rozvojom mesta, vysvetľovalo jeho nevyhnutnosť a hovorilo o efektívnom využívaní územia.
(Ne)výhody mama hotela
Hoci to prizná len máloktorý dospelák, niet nad mama hotel. Po dohode s rodičmi platíš minimálne nájomné, za čo ťa doma bude čakať pravidelne navarené jedlo a vypratá bielizeň. Potvrdzuje to aj 22-ročná Barbora, ktorá žije v byte s rodičmi a mladším bratom. „Mám istotu, že neprídem o strechu nad hlavou, a že vždy nájdem niečo v chladničke,“ hovorí.
Hovorí sa však, že nie je všetko zlato, čo sa blyští, a to platí aj v tomto prípade. „Nevýhodou je jednoznačne neustály dozor nad všetkým, čo robím. Taktiež nie som stotožnená s tým, že nemám takmer žiadne súkromie a musím čeliť neustálemu komandovaniu,“ dodáva.
O ďalšie výhody a nevýhody mama hotela sa s nami podelil aj 22-ročný Martin, ktorý pred začiatkom pandémie býval sám. Kvôli korone sa však musel vrátiť na Slovensko a útočisko našiel v Leviciach, kde žije aj s rodičmi. „Dokážem ušetriť na jedle a nemusím rozmýšľať nad tým, čo budem variť. To je asi jediné pozitívum,“ smeje sa. „Nevýhod je však viac. Vždy, keď niekde idem, tak ma čaká pravidelný výsluch. Chýba mi taktiež súkromie, na ktoré som si zvykol.“
Na otázku, či nerozmýšľal nad vlastným bývaním, odpovedá Martin okamžite. „Rozmýšľal, samozrejme. Teraz sa mi to však neoplatí, radšej si zarobím viac peňazí a nájdem si niečo lepšie. Veď komu sa chce neustále sťahovať?“
Nad osamostatnením sa rozmýšľal aj 23-ročný Miloš, ktorý žije neďaleko Popradu. Na mama hotel sa vôbec nesťažuje, no tvrdí, že osamostatnenie sa je dôležité pre osobnostný rozvoj. Ak si človek veľmi rýchlo zvykne na určitý komfort, bude mať väčším problém odísť. „Bývanie s mamou je skvelé, pretože mám nízky nájom, plnú chladničku a poriadok. Vadí mi však, že nemám súkromie, ak by som si chcel pozvať návštevu,“ hovorí.
Aj kvôli tomu trávi Miloš svoj voľný čas hľadaním miesta, z ktorého by urobil svoj nový domov. „Ponuka je žalostná aj v Poprade. Keďže je bytov nedostatok, nájmy sú neúmerne vysoké k príjmom mladých ľudí. Je to teda tak, že občas sme nútení využívať služby mama hotela aj proti svojej vôli.“
Vysoké ceny
Je teda očividné, že mladí sa osamostatniť chcú. Bráni im však biedna ponuka nájomných bytov a vysoké nájomné. Ak sa pozrieme na ceny nájmov v Bratislave, zistíme, že za garsónku si majitelia nehnuteľností pýtajú nemalé peniaze. Ceny sa pohybujú približne od 400 eur až do 500. Samozrejme, cena sa odvíja od lokality, rozlohy a zariadenia bytu.
Ceny menších jednoizbových bytov začínajú na 400 eurách a tie väčšie stoja aj viac ako 600 eur mesačne. Nájsť dvojizbový byt s nájmom nižším ako 450 eur je nemožné. Napríklad za 2-izbák s rozlohou 80 metrov štvorcových nachádzajúcom sa v Novom Meste si priplatíš, pretože mesačný nájom predstavuje 850 eur.
Kde je problém?
Ako už povedal respondent Miloš, osamostatnenie sa môže byť veľmi veľkým problémom. Vzhľadom na nedostatok nájomného bývania máme iba dve možnosti. Buď si požiadať o hypotéku, alebo si zvoliť drahý komerčný byt. Hoci je priemerný plat v Bratislave vyšší ako 1 000 eur, náklady na bývanie sú často vyššie ako 50 percent.
Áno, táto situácia sa dá vyriešiť aj zdieľaným bývaním, no predstav si, že by mal takto vychovávať dieťa alebo zakladať si rodinu. Nepredstaviteľné, no nie? Práve pre to je dostatok nájomných bytov nesmierne dôležitý. Ceny týchto bytov sú často nižšie o 20 až 40 percent.
Celý tento problém by sa dal vyriešiť veľmi jednoducho. Stačí ho skopírovať od iných krajín, napríklad od Rakúska, Nemecka, Španielska či Veľkej Británie. Nie je potrebné vymýšľať nič nové, pretože môžeme predpokladať, že výsledok bude rovnako úspešný ako v zahraničí. Vďaka tomuto výsledku sa nám možno podarí dosiahnuť to, že mladí Slováci prestanú utekať do zahraničia.
Čítajte viac z kategórie: Architektúra
Zdroje: Bratislava.sk, Eurostat