Na najsevernejšom súostroví sveta zakázali pohreby. Ľudia tu musia vlastniť zbraň, za nájom platia 700 eur

Svalbard je súostrovie v strede severného ľadového oceána, ktoré málokto nazve svojím domovom, no ty môžeš byť jeden z nich.

Návšteva a pobyt v regióne sú dostupné pre celý svet bez víz, no aj napriek tomu má nízky počet obyvateľov, ktorí sa museli prispôsobiť životu v mrazivej tundre.

Neobvyklé súostrovie za polárnym kruhom

Nachádzame sa na polceste medzi pobrežím Nórska a severným pólom. Svalbard, ktorý tiež poznáme ako Špicbergy, je najsevernejšou osadou na svete, kde žije približne 2500 obyvateľov, väčšina v hlavnom meste Longyearbyen.

Už pri príchode z okna lietadla môžeš zazrieť zasnežené hory a farebné budovy. To však platí len vtedy, ak prídeš v mesiacoch, keď je na súostroví svetlo. Priemerný slnečný deň tu trvá 3024 hodín, po ktorých nasleduje 2712 nočných hodín, keď oblohu očaria polárne žiary.

Život na Svalbarde nie je vždy jednoduchý. Priemerná teplota sa nachádza pod bodom mrazu dve tretiny z celého roka a žije tu viac ako 3000 polárnych medveďov, ktoré sú v počtovej presile v porovnaní s obyvateľmi. Často sa túlajú po uliciach a dvoroch usadlostí, práve preto tu prijali zákon o povinnom držaní strelnej zbrane, ak sa nachádzate mimo mesta.

Čo motivuje niekoho hľadať domov v takomto odľahlom kúte sveta? Mnohí ľudia vyhľadávajú extrémne podmienky, môžu byť motivovaní túžbou prekonať svoje fyzické a psychické limity. Ujsť osobným problémom alebo každodennej monotónnosti života alebo jednoducho len pre vzrušenie.

„Každý deň vidím ako začiatok dobrodružstva. Buď to bude šialený a bláznivý deň, alebo jednoducho obyčajný deň. Priemerné dni tu sú pocitovo oveľa iné; ranná káva pod polárnou žiarou alebo polnočným slnkom so sobmi,“ uviedla spisovateľka a vlogerka Cecillia Blohmdahlová pre CNN.

Prví osadníci a dnešní obyvatelia

Objavenie Špicbergov sa pripisuje škandinávskym Vikingom z 13. storočia. Prvý záznam o súostroví pochádza od holandských cestovateľov počas ich snahy objaviť severovýchodnú cestu do Číny.

V nasledujúcich rokoch sa objavili aj lovci veľrýb a mrožov z Anglicka, Dánska, Ruska a mnoho iných krajín. V roku 1906 americký biznismen John Munro Longyear, po ktorom je pomenované hlavné mesto, založil baňu na uhlie. Ťažba uhlia bola hlavným priemyselným odvetvím na Svalbarde až do 20. storočia.

Longyearbyen, hoci vzdialené a odľahlé mesto, ponúka väčšinu služieb, ktoré by si očakával v menšom kontinentálnom meste. Letisko, nemocnica, dokonca aj univerzita sú všetky označené ako najsevernejšie inštitúcie na svete. Vzhľadom na ekonomiku založenú na misiách a turizme sa priemerný pobyt obyvateľa odhaduje na 7 rokov, čo sa však zhoduje s túžbou osadníkov, ktorí sa snažia zachovať prírodu a svoj spôsob života.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Visit Svalbard (@visitsvalbard)

Aj napriek tomu, že súostrovie je otvorené pre každého, nie je ideálnym miestom na pôrod, vzhľadom na to, že sa tu nenachádza pôrodnica. Pohreby tu nie sú povolené od 50. rokov minulého storočia, keďže pôda, ktorá je dlhodobo zamrznutá, neumožňuje prirodzený rozklad tela. Telá zosnulých musia byť odvezené späť do Nórska, kde môže prebehnúť pohreb bez ťažkostí.

Zamrznutá pôda je dôvodom nemalých komplikácií, ktoré sa vyskytujú počas výstavby nových domov, čo drasticky zvyšuje náklady. Priemerný podnájom ťa môže stáť až 700 eur na mesiac. Hoci sú náklady na bývanie na Špicbergoch vyššie ako v kontinentálnom Nórsku, obyvatelia tu platia nižšie dane.

Celosvetová záloha rastlín je v ohrození

Dnes je súostrovie zamerané na turizmus a výskum v oblasti environmentalistiky a ekológie. Je sídlom pre celosvetový trezor semien, ktorý sa nachádza 3 km od Longyearbyenu. Je zásobou pre viac ako 980 000 semienok rôznych rastlín z celého sveta a funguje už od roku 2008 ako záloha v prípade celosvetovej pohromy.

V roku 2017 sa priemerná teplota súostrovia zvýšila o 4 °C, päťkrát vyššia hodnota ako celosvetový priemer, čo radí tento región ako miesto s najrýchlejším otepľovaním, ktoré môže ohroziť stav rastlinného trezoru, ale aj lokálnej prírody.

V roku 1980 sa objem ľadu na povrchu oceána počas leta znížil o polovicu. Niektorí vedci predpokladajú, že v roku 2035 sa celkovo roztopí. V roku 2015, po snehovej lavíne v Longyearbyene, umreli dve osoby, ktoré mnohí označujú za prvé ľudské obete klimatickej zmeny na súostroví.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Visit Svalbard (@visitsvalbard)

Turizmus už na začiatku storočia predbehol banícky priemysel ako primárny spôsob príjmu pre región. Ťažba uhlia je dôležitou súčasťou na fungovanie na Špicbergoch, kde tisícky turistov prinášajú zaťaženie pre toto fragilné súostrovie.

Zástupca starostu Longyearbyenu, Stein-Ove Johannessen, súhlasí s tým, že nová zelená stratégia mala byť vypracovaná už v minulosti. „Jednoduchá odpoveď na to je, že sme pravdepodobne nevenovali dostatočnú pozornosť, ale v posledných rokoch sme sa skutočne prebudili a videli, že musíme konať.“

No Johannessen tvrdí, že vzhľadom na svoju odľahlosť bola ťažba uhlia dôležitým spôsobom zabezpečenia energetickej bezpečnosti súostrovia. Rovnako ako krajiny po celej planéte, ani Svalbard nekonal včas, pokiaľ ide o klimatickú zmenu.