V noci na mne ležal otec, dal mi facku a rozbil mi nos. LGBT rodina ma mohla zachrániť, hovorí chalan z detského domova

24. júla 2022 o 14:16

„Keď som pred ním utekal, musel som preskakovať z jedného balkóna na druhý,“ hovorí
Bývali na ôsmom poschodí
Zo školy ho zobrali sociálne pracovníčky

smutný chlapec v zelenom tričku a duhova vlajka v Bratislave

Unsplash/Ksenia Makagon, SIU

„Keď som pred ním utekal, musel som preskakovať z jedného balkóna na druhý,“ hovorí
Bývali na ôsmom poschodí
Zo školy ho zobrali sociálne pracovníčky

Keď mal len sedem rokov, ušiel z domu. Šiel bez peňazí či telefónu hľadať mamu, pretože ho otec doma týral. Bitky boli na dennom poriadku a ukryť sa nemal kam. Ak sa pred ním zamkol, dvere rozbil sekerou. Jeho mama prepadla alkoholu a keď bol s ňou, nemali čo jesť.

Napokon ho vzala pod klamlivou zámienkou po krátkej naháňačke s policajtmi pomedzi bloky sociálka. Mal len deväť rokov.

Jeho detstvo pokračovalo v detskom domove, cesta za skutočným domovom a vlastnou rodinou bola však náročná. Otec mu krátko pred dospelosťou pred nosom zabuchol dvere, ocitol sa na ulici, mal päťsto korún a nevedel, čo ďalej. V tom, či by uprednostnil LGBT pár, má jasno.

Čím si musel prejsť
Prečo od nich mama odišla
Čo ho v siedmich rokoch prinútilo utiecť z domu
Ako sa dostal do domova
Ako vyzeral život v detskom domove

Respondent redakciu Startitupu poprosil, aby sme jeho meno nezverejňovali.

Koľko si mal rokov, keď si sa dostal do detského domova?

Deväť.

Poznáš teda svojich rodičov? Čo sa stalo?

Neviem, kde presne začať. Asi tým, že môj otec celý život pil a moju mamu bil. Netrpel som len ja a mama, ale aj všetci moji súrodenci. Bežne sme utekali z domu. Veľakrát sme žili v strachu.

Z nášho balkóna bol dobrý výhľad na krčmu, kam otec chodieval. Vedeli sme, kedy zatvárajú, a vždy sme sledovali, ako pôjde. Či bude kráčať rovno, alebo sa bude potácať zo strany na stranu.

Keď sme zbadali, že je opitý, hneď sme vedeli, že doma bude zle. Hádky, krik, bitka, ukazovanie žiackej knižky. Najmä ja, ja som bol najmladší. No báli sme sa všetci. Ak nič nenašiel, vymyslel si niečo nepodstatné. Bolo jedno, koľko bolo hodín, aj dve ráno.

Nedalo sa pred ním veľmi ukryť. Ak sme zamkli dvere, rozbil ich sekerou. Bývali sme na ôsmom poschodí v bytovke a niekedy, keď som pred ním utekal, tak som preskakoval z jedného balkóna na druhý.

Nikdy si to nevšimli susedia?

Susedia si časom asi zvykli. Bol aj pokoj, keď odišiel na týždňovku. Bol pracovitý, vždy sa o nás postaral, mali sme čo jesť. V tomto smere mu nemôžem nič vyčítať, ale alkohol ho úplne menil.

A čo tvoja mama?

Mamu zlomilo, že jej zomrel otec. Vtedy som mal štyri roky. Dvadsať rokov trpela pri mojom otcovi, a napokon začala piť aj ona.

Po pár rokoch spolu moji rodičia už nežili. Ja, mama aj súrodenci sme sa presťahovali k babke. Oni boli starší, mali svoje partie, svoj život. Napríklad sestra odišla do Nemecka.

Ja som bol vtedy s babkou, mama si našla iného priateľa, no stále pila a išlo to s ňou dole vodou. Boli dni, kedy sme nemali čo jesť. Pamätám si, že nám vtedy zrušila detské poistky, no padli na alkohol.

Nastala neočakávaná chyba, prosím skontroluj vyplnené údaje, alebo skús neskôr.