Objav, ktorý prepíše učebnice: V obľúbenej destinácii Slovákov našli kus histórie starý 7 000 rokov

Archeológom sa v Chorvátsku podarilo nájsť zvyšky 7 000 rokov starej cesty pri južnom chorvátskom pobreží, skryté pod vrstvami morského bahna. Zaujímavý objav z potopenej časti dedinky Soline opäť pripomína možné spojenie antického osídlenia hvarskej kultúry s ostrovom Korčula, ktorý je v súčasnosti izolovaný.

Soline, bývalý umelý ostrov, objavil v roku 2021 archeológ Mate Parica z Univerzity v Zadare v Chorvátsku prostredníctvom analýzy satelitných snímok oblasti okolo Korčuly. Po objave štruktúry na morskom dne, ktorú považovali za ľudské dielo, sa preto túto oblasť rozhodli preskúmať.

Cesta spred 7-tisíc rokov

V Jadranskom mori objavili v hĺbke 4 až 5 metrov kamenné múry, ktoré mohli byť súčasťou antického osídlenia. Táto pôda bola od hlavného ostrova oddelená úzkym pásom zeme.

Parica pre Reuters v roku 2021 povedal, že dôležitým faktorom pre zachovanie tejto oblasti bolo, že bola chránená pred veľkými vlnami mnohými ostrovmi. Prehistorická cesta bola tiež po tisícročia chránená pred silnými vlnami vďaka týmto ostrovom.

Cesta široká približne 4 metre bola postavená zo starostlivo uložených kamenných dosiek a dnes je pokrytá hrubou vrstvou bahna. Výskumníci sa domnievajú, že neolitická hvarská kultúra, ktorá kedysi obývala východný Jadran, postavila ponorené sídlisko Soline a aj starodávny prechod medzi ostrovmi.

Rádiokarbónová analýza zachovaného dreva naznačuje, že sa história celého osídlenia datuje už do roku 4900 pred Kristom. Univerzita v Zadare o tomto objave informovala vo svojom vyhlásení na Facebooku. Ide o výsledok spolupráce medzi Dubrovnickými múzeami, múzeom mesta Kaštela, univerzitou v Zadare, Mestským múzeom Korčula a ďalšími odborníkmi, fotografmi a potápačmi.

Na opačnej strane ostrova Korčula objavil ten istý výskumný tím ďalšie podmorské osídlenie, ktoré sa podobá na Soline a odhalilo niekoľko zaujímavých artefaktov z doby kamennej.

Na mieste našli kamenné sekery či úlomky obetí

Archeológ Igor Borzić zo Zadarskej univerzity si všimol zaujímavé štruktúry pod hladinou zálivu, čo motivovalo výskumníkov k podmorskému prieskumu. Na ich veľké prekvapenie objavili takmer identickú ponorenú osadu v hĺbke 4 až 5 metrov.

Na mieste boli nájdené neolitické artefakty, ako sú keramické čepele, kamenné sekery a úlomky obetí. Univerzita v Zadare tieto informácie zdieľala vo svojom spomínanom vyhlásení na sociálnej sieti.

Bratislava je na prvom mieste v unikátnom svetovom rebríčku. Predbehli sme Fínsko

Nové objavy osídlení pravdepodobne majú, podobne ako nálezy v Soline a spojovacej ceste, väzby na hvarskú kultúru. Približne pred 12 000 rokmi nastala éra neolitu alebo nová doba kamenná, keď ľudstvo postupne prechádzalo z lovcov a zberačov na farmárov a domestikáciu zvierat, čo viedlo k trvalejším osídleniam spoločenstiev.

K našim poznatkom o ľuďoch z neolitu prispievajú postupom čase rôzne archeologické nálezy, pozostatky kostier, artefakty, výpočtové modelovanie genetických vzorov a ďalšie zdroje, ako napríklad 7200-ročný chorvátsky syr.

Nálezy ostrovných osídlení z obdobia neolitu sú však vzácnosťou. Tieto objavy sú pre archeológov jedinečné, pretože ponúkajú náhľad do histórie našich predkov a dávajú nám možnosť vidieť ich schopnosti prispôsobiť sa rôznym prostrediam a stavať medzi nimi cesty.