Štefan Hamran môže „opustiť loď“ Demokratov. Má rokovať s viacerými subjektmi
Simona Tělupilová & Wikimedia Commons/Garry Knight from London, England
V pomoci by sme mali vytrvať, nie na Ukrajinu o 2 týždne zabudnúť, upozorňuje šéfka cestovnej agentúry
Jana Kristeková
- Simona Tělupilová, ktorá v českej Opave vedie cestovnú agentúru, navštívila Ukrajinu niekoľkokrát
- Vďaka svojim cestám trochu spoznala skúšaný národ a teraz ho obdivuje pre jeho nezlomnú silu
- Dnes sa zúčastňuje na demonštráciách na podporu Ukrajiny
- Porozprávala nám, prečo sú tieto akcie a pomoc, v ktorej treba vytrvať, také dôležité
- Simona Tělupilová, ktorá v českej Opave vedie cestovnú agentúru, navštívila Ukrajinu niekoľkokrát
- Vďaka svojim cestám trochu spoznala skúšaný národ a teraz ho obdivuje pre jeho nezlomnú silu
- Dnes sa zúčastňuje na demonštráciách na podporu Ukrajiny
- Porozprávala nám, prečo sú tieto akcie a pomoc, v ktorej treba vytrvať, také dôležité
Ukrajinci už takmer mesiac bojujú o holú existenciu. Celému svetu ukazujú, že sú hrdým a statočným národom, ktorý sa svojej slobody len tak nevzdá.
No spoznať nášho východného suseda inak než zo správ sa až toľkým ľuďom nepodarilo. Ukrajina totiž v minulosti nepatrila k najvyhľadávanejším cieľom našich turistov.
K pár Slovákom a Čechom, ktorí sa tým smerom vybrali, patrí aj Češka Simona Tělupilová z Opavy, kde vedie cestovnú agentúru Alexa. Porozprávali sme sa s ňou o jej cestách, čo sa jej na Ukrajine páčilo, ako vníma súčasnú situáciu, aj o tom, ako ju môžeme pomôcť zmeniť.
Kyjev zanechá hlboké dojmy, no je to podceňovaná metropola
Jedným z miest, ktoré Simona na Ukrajine navštívila, je jej metropola Kyjev. Myslí si, že jedno z najstarších a najviac skúšaných miest Európy by si zaslúžilo viac záujmu. Je to metropola, ktorá nemá v Európe páru.
Nikde nečíhali „nenažraní“ predavači, netrápili ju davy turistov. O to väčší pokoj si mal na najväčší chrám východnej Európy – katedrálu Sv. Sofie alebo chrám sv. Michajla. Nehovoriac o významnej Kyjevskopečerskej lávre, ktorá je aj pamiatkou UNESCO. Všadeprítomný bol v meste aj duch významného ukrajinského buditeľa a jedného zo symbolov krajiny – Tarasa Ševčenka.
Simonu ale najviac dostal Pamätník obetiam hladomoru: „Spätne ho hodnotím ako jedno z najväčších mement Kyjeva, a to aj v kontexte súčasných udalostí. Je to desivé a smutné miesto, ktoré pripomína neľútostné vyhladovanie Ukrajiny Stalinom. V rokoch 1932 až 1933 počas neho umreli milióny ľudí.“
„Stojíš tam pred sochou Dievčatka s piatimi klasmi, sochami Anjelov strážnych duší zosnulých, pred Národnou knihou pamäti zomrelých, alebo prejdeš Schodmi spomienok k tabulám s názvami dedín, ktoré vymreli v dôsledku hladomoru, a nie si schopný slova,“ hovorí.
View this post on Instagram
Ukrajina je viac ako Kyjev a Černobyľ
„Vždy ma to ťahalo k východnej a strednej Európe. Ukrajina je pre mňa jedna z najrozmanitejších krajín, aké som kedy navštívila. Kdekoľvek som bola, či už to bol západ, sever alebo východ, stretla som takmer iba milých ľudí, hoci vždy so svojimi špecifickými problémami danými polohou,“ hovorí Simona, ktorá v Ukrajine bola niekoľkokrát.
Navštívila Ľvov na západe, ktoré pulzovalo pomerne silnou protiruskou náladou. Kedysi súčasť Poľska či Rakúsko-Uhorska je teraz kultúrne, hospodárske a živé mesto. Hoci je v súčasnosti prestupnou stanicou na ceste do EÚ a z 850 000 ľudí ich tu zostalo asi len 250 000.
Kyjev na ňu pôsobil trochu smutne a vyčerpane. Zakarpatie, Užhorod a Mukačevo zase „spomínali“ na spoločnú československú éru a Charkov si žil svojím východným životom.
No a Černobyľ je večná a neuveriteľne smutná ukrajinská trauma: „Dodnes je to pre mňa jeden z najhlbších a najťažších zážitkov. Síce ubehlo 36 rokov, ale tá hrôza sa mi tam zdá stále prítomná. Dokážem si predstaviť, aký strach museli vyvolať nedávne útoky Ruska na najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe v Záporoží.“
Simona v dobrom spomína aj na poslednú cestu a druhé najväčšie mesto Charkov: „Bolo to veľmi pekné a udržiavané mesto, skoro až výkladná skriňa. Prvé hlavné mesto sovietskej Ukrajiny, ktoré leží iba 35 km od ruských hraníc. Je nesmierne smutné sledovať, čo sa nielen tam deje.“
View this post on Instagram
Zájazdy na Ukrajinu boli aj v ponuke CA Alexa. Zameriavali sa na jej západnú časť aj v kombinácii s Košicami a Bardejovom. Vydávali sa po stopách hneď niekoľkých UNESCO pamiatok. Veľmi obľúbené boli aj ukrajinské Poloniny s rozprávkovou prírodou s rurálnymi dedinkami v údolí, ľudoprázdnymi trekmi a známou Koločavou.
Po odvysielaní filmovej série HBO sa tiež zvýšil záujem o Černobyľ.
„Záujem si podľa mňa Ukrajina zaslúži(la) väčší. Mnoho Čechov sa na ňu, bohužiaľ, pozerá alebo pozeralo s miernymi predsudkami. Pretrvávali pochybnosti o bezpečnosti v krajine či prísnych vstupných podmienkach, ktoré sa nezakladali na pravde,“ rozmýšľa Simona, prečo sa turisti na Ukrajinu tak nehrnuli.
Ukrajinci bojujú za celú Európu a cestovanie ide, logicky, bokom
Simona je rada, že mala možnosť Ukrajinu bližšie poznať. Na mnohých miestach cítila neuveriteľný súzvuk so skúšaným národom, mnoho vecí si tam uvedomila. Napríklad to, akú máme výhodu lepšie rozdaných kariet, ale aj povinnosť nebyť k ich osudu ľahostajní.
„Situáciu vnímam ako úplne nespravodlivú, nepochopiteľnú, a agresiu Ruska ako neospravedlniteľnú. Len ťažko si dokážeme predstaviť, čo prežívajú státisíce utečencov, detí a žien, či už sú na nekonečnej ceste do neznámych krajín, alebo už tam dorazili a srdcom ostali v rodnej krajine.“
Nestrávila tam toľko času, aby sa považovala za odborníčku, no Ukrajinu vníma ako veľmi hrdú a často bitú krajinu, ktorá ukazuje neuveriteľnú odvahu, jednotu, statočnosť, solidaritu a zmysel pre slobodu: „Neviem, koľko krajín by bolo schopných takto za svoje práva a legitímnu suverenitu bojovať. Majú môj veľký rešpekt,“ dodáva Simona, ktorá sa raz na Ukrajinu rada vráti.
Na to ale teraz nie je priestor a čas. Podľa Simony musí ísť cestovanie trochu bokom, veď Ukrajinci bojujú za celú Európu.
View this post on Instagram
Vytrvať, otvárať ľudom oči a nepoľaviť v pomoci
Simona sa tesne po útoku, 28. februára, pripojila k akcii „Stojíme za Ukrajinou“. Iniciovala ju česká nezisková organizácia Milion chvilek pro demokracii, ktorá sa dlhodobo, od roku 2017, snaží o podporu a kultiváciu demokracie v ČR.
V Opave, kde žije, aj v iných mestách, sa akcie a demonštrácie MCH konajú pravidelne. Napríklad minulé leto na demonštrácii „Hrad za hranou, republika v ohrožení“ upozorňovali na neustále silnejúce proruské smerovanie Česka pod taktovkou prezidenta a vtedajšej vlády.
Vládni činitelia spochybňovali znepokojujúce správy českých informačných služieb, činnosť ruských špiónov, dezinformačné weby, výsledky vyšetrovania výbuchu vo Vrběticiach a iné.
View this post on Instagram
Organizácia sa pripojila aj k európskej výzve a prenosu posolstva prezidenta Zelenského na Václavskom námestí, kde sa opäť zišli desiatky tisíc ľudí. Tiež plánujú v Opave zriadiť pietne miesto obetiam vojny a ďalšie akcie.
„Je veľmi dôležité na tieto veci neustále poukazovať. Nenechávať ľudí v nevedomosti a ľahostajných k tomu, čo sa deje u nás i v zahraničí. Musíme pripomínať, čo sa na Ukrajine robí,“ hovorí Simona.
Je veľmi rada za solidaritu, ktorú Európa prejavila, a ponúkanú pomoc, no obáva sa, aby spoločnosť vytrvala. Aby ľudia opäť neskĺzli do svojej komfortnej zóny a pre vlastné životy nezabudli na vojnové zločiny Putina, a to, čo nevinným ľuďom spôsobuje, vraví.
„Aby sme nepodľahli tlaku a dezinformáciám, ktoré prídu. Treba rátať s tým, že rana je hlboká a bude sa dlho hojiť. Musíme si rozložiť sily a nepoľaviť. A až všetko skončí, nesmieme zabudnúť, ako sme si boli blízki a ďalej pomáhať. Napríklad aj tým, že na Ukrajinu opäť začneme cestovať, až to bude možné,“ uzatvára.
