V portugalskej záhradke vykopali kostru dinosaura. Objavený tvor bol gigantický
- Vedcom sa podaril fascinujúci objav
- Vykopali fosíliu najväčšieho dinosaura Európy
- Kostra bola schovaná v portugalskej záhradke
- Vedcom sa podaril fascinujúci objav
- Vykopali fosíliu najväčšieho dinosaura Európy
- Kostra bola schovaná v portugalskej záhradke
Okrem zemiakov alebo nejakého toho kvietka môžeš vo svojej záhrade nájsť aj o dosť „prapodivnejšie“ veci. Presvedčil sa o tom obyvateľ Portugalska, ktorému sa podarilo na svojom pozemku vyhrabať pozostatky pradávneho gigantického tvora. Mohol byť dokonca najväčším v Európe.
Objav zo záhradky
O udalosti informuje britský denník The Guardian. Fascinujúci objav sa podaril v portugalskom meste Pombal ešte v roku 2017. Majiteľ pozemku si toho času všimol úlomky kostí, počas toho, ako na záhrade vykonával staviteľské práce. Kontaktoval preto tím paleontológov z Lisabonskej Univerzity.
Tí sa snažili dostať k zvyšku kostí po celých 5 rokov, a len nedávno sa im konečne podarilo nájsť zdroj úlomkov. Išlo pritom o skutočne jedinečný nález. Tím výskumníkov odkryl stavce a rebrá, ktoré pravdepodobne kedysi patrili obrovskému dinosaurovi.
Dinosaurus pritom patril do čeľade takzvaných sauropodov, ktorí historicky patrili medzi najväčšie druhy vôbec. Pre lepšiu predstavu – sauropody sú dinosaury, ktoré z učebníc poznáme ako tie s dlhým krkom a na štyroch nohách. Podľa portálu Britannica niektoré druhy bežne dosahovali aj dĺžku 30 metrov, čo je porovnateľné s dnešnými veľrybami.
Impozantnými rozmermi sa môže pýšiť aj tento nedávno objavený jedinec. Prvé odhady paleontológov, ktorí na vykopávkach pracovali, hovoria o 12 metroch na výšku a neuveriteľných 25 metroch na dĺžku, informuje BBC. Tento pradávny tvor, ktorý by sa vedel popasovať aj s moderným autobusom, tak pravdepodobne patril medzi najväčších v Európe.
Vek skameneliny ešte nebol presne odhadnutý, no všeobecné poznatky o výskyte tohto druhu dinosaurov naznačujú, že svet obýval v neskorej jure a teda približne pred 150 miliónmi rokov.
Excelentný stav
Nález teší vedcov aj vďaka jeho zachovalosti. Vo fosílii sú totiž prítomné všetky rebrá a väčšina stavcov. Kosti sú navyše v dobrom stave a nie sú výrazne poškodené.
„Takáto úroveň zachovania je u dinosaurov relatívne nezvyčajná, tobôž u sauropodov,“ vysvetlila Elisabete Malafaia, výskumníčka z Lisabonskej Univerzity, pre Phys.org.
Dodáva však, že nie je úplne nezvyčajné objaviť relatívne kompletné pozostatky týchto tvorov. Celkom bežná je aj pozícia, v ktorej tím výskumníkov kosti našiel, a teda v prirodzenej póze, v ktorej tento pradávny gigant pravdepodobne skonal. Dôležitým faktorom je teda práve zachovalosť kostí, no aj ich samotný nález.
„Tento nález dokazuje, že región mesta Pombal skrýva dôležitý fosílny záznam jurských stavovcov. Za posledné dekády dokonca vedcom poskytol hojné množstvo nálezov, ktoré boli významné pre rozšírenie poznatkov o zvieratách, ktoré obývali Pyrenejský polostrov pred približne 145 miliónmi rokov,“ dodala vedkyňa.
Výkopové práce však stále nie sú na konci. Dobrý stav objavenej skameneliny dáva paleontológom nádej, že hlbšie pod zemou by sa mohol nachádzať aj zvyšok kostí pradávneho jaštera. Do budúcna je preto naplánované pokračovanie exkavácie.
Nálezy sa dejú po celom svete
Fascinujúci objav sa pritom vedcom podaril len približne mesiac po porovnateľne dôležitom náleze, tentokrát z juhoamerickej Argentíny. Paleontológovia toho času oznámili, že objavili nový druh mäsožravého dinosaura. Mal mohutnú hlavu a krátke predné končatiny, podobne ako Tyrannosaurus rex. O udalosti sme ťa informovali v našom článku.
Fosílie dinosaura Meraxes gigas – pomenovaného po fiktívnom drakovi z knižnej série Hry o tróny – vykopali v priebehu štyroch rokov v severnej Patagónii v Argentíne. Jeho lebku našli v roku 2012, pričom skamenelina bola pozoruhodne dobre zachovaná.
„Bolo to ako výhra v lotérii a našli sme ju doslova v prvé ráno,“ povedal pre agentúru AFP paleontológ Peter Makovicky z Minnesotskej univerzity, ktorý viedol vykopávky.
Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko
Zdroje: Phys.org, The Guardian, BBC, Britannica