Fenomén El Niño má vystriedať La Niña. Svet sa rúti do „neprebádaného teritória“

13. januára 2024 o 08:10

Rok 2023 bol zatiaľ najteplejším v histórii
Čo nás čaká v roku 2024?

Na snímke žena drží teplomer, ktorý ukazuje 45 stupňov Celzia - Teploty na Slovensku vystúpia až k +40 °C

Ilustračné foto TASR/DPA

Rok 2023 bol zatiaľ najteplejším v histórii
Čo nás čaká v roku 2024?

Rok 2024 bude podľa prvých prognóz veľmi teplý. Deje sa tak už len preto, že rekordne teplý bol aj rok 2023, a tak bude mať naň aj teraz veľmi silný vplyv fenomén El Niño. No to nie je všetko.

Rok 2023 bol najteplejším v histórii, pričom nárast teploty zemského povrchu takmer prekročil kritickú hranicu 1,5 stupňa Celzia (dosiahla +1,48 °C), uviedla to Služba monitorovania zmeny klímy programu Copernicus (C3S) Európskej únie. Ide o porovnanie voči predindustriálnej ére v rokoch 1850 – 1900.

Oproti doposiaľ najteplejšiemu roku (2016), bolo vlani o 0,17 °C teplejšie. Čo to môže znamenať pre rok 2024?

Jedným z dôležitých faktorov vývoju fenoménu El Niño je fakt, že ten by mal tento rok dosiahnuť svoj vrchol. V najbližších mesiacoch bude slabnúť, ako naznačuje oblak IRI, a pomaly, ale určite prejde na ENSO-neutrálne, teda začne takzvaná neutrálna fáza.

Znamená to, že jeho otepľujúci vplyv na atmosféru skončí, no dozvuky z neho budeme pociťovať napriek tomu ešte poriadne dlho, píše ČT24.

Práve preto nemožno úplne vylúčiť, že rok 2024 bude ešte teplejší, ako bol rok 2023. „Niektoré najmodernejšie dynamické klimatické modely naznačujú prechod na ENSO-neutrálne už v marci až máji 2024. Prognostický tím však toto načasovanie odkladá a výrazne uprednostňuje prechod na ENSO-neutrálny v apríli až júni 2024,“ uviedol Climate Prediction Centre.

Okrem toho upozorňujú, že sa zvyšujú šance na La Niña v sezónach po prechode na ENSO-neutrálne.

Tomu, že rok 2024 môže byť ešte teplejší, ako bol minulý rok, nahráva aj fakt, že povrchová teplota morí a oceánov je rekordne vysoká a výnimkou nie je ani teplota vzduchu.

Aká je La Niña?

Fenomén La Niña obvykle spôsobuje prudký pokles teplôt a silné obdobia sucha v oblastiach blízko Tichého oceánu. Trvá niekoľko mesiacov a najintenzívnejší fenomén La Niña sa vyskytol v rokoch 1988 – 1989.

Fenomén vyvoláva zosilnenie vetrov, ktoré spôsobujú pokles morskej hladiny na pobreží Kolumbie, Ekvádoru a Peru. V oceánoch rovníkovej tichomorskej zóny je koncentrácia vysokej teploty, čo spôsobuje väčšiu oblačnosť a intenzívnejšie zrážky.

La Niňa je oveľa intenzívnejší, a to aj napriek tomu, že trvá kratšie a najväčší dopad sa zvyčajne dostaví v prvých mesiacoch tohto javu. Na rozdiel od El Niño sa La Niña vyskytuje menej často, v intervale 4 až 7 rokov, píše Meteorologianred.

Podľa webu climate.gov pravdepodobnosť podmienok La Niña na severnej pologuli koncom leta a začiatkom jesene presahuje 50 – 60 %, pretože mnohé z ich počítačových klimatických modelov predpovedajú, že sa La Niña skutočne rozvinie.

„La Niña má, samozrejme, svoj vlastný súbor globálnych vplyvov, vrátane tendencie zvyšovať aktivitu hurikánov v Atlantiku,“ napísali klimatológovia.

Vstupujeme do „neprebádaných vôd“. V lete nás môže prekvapiť chlad

Omnoho významnejší vplyv na klímu v roku 2024 bude mať ľudský faktor. Ide o rekordne vysokú koncentráciu skleníkových plynov, ktorých emisie v minulom roku dosiahli historické maximum. Je teda veľmi pravdepodobné, že za 20-mesačné končiace sa obdobie januárom alebo februárom presiahneme extrémne sledovanú hranicu +1,5 °C.

Podľa Parížskej klimatickej dohody by sme ju výrazne prekročiť nemali, keďže následné dopady na počasie a klímu ako takú môžu byť fatálne. Napriek tomu je potrebné ostať realistami a počítať s tým, že odchýlka 1,5 °C prekročená bude, no následne teplota pod túto hranicu znova klesne.

Treba však poznamenať, že rekordne teplé more a oceány vedú k veľkému množstvu vodnej pary v atmosfére, čo vedie k extrémnym zrážkam a tie sa následne prejavia v podobe prívalových dažďov, epizód s výdatným dažďom, ktoré následne spôsobujú povodne.

Okrem extrémne vysokých teplôt sme mohli zaznamenať aj extrémne nízke teploty, a to aj v období leta.

Práve rok 2023 potvrdil, že dopady zmeny klímy naberajú stále extrémnejšie podoby a posúvajú nás do doposiaľ „neprebádaného teritória“, v ktorom dochádza k prekonávaniu teplotných rekordov. Iné to nebude ani tento rok, v ktorom môžeme znova očakávať prekonávanie už prekonaných rekordov.

Zdroje: ČT24, CPC, Meteorologianred, Climate

Počasie