V Rusku prebieha veľké znárodňovanie. Majetky oligarchov končia v rukách Putinových spojencov

  • Rusko sa stáva čoraz nepriateľskejším miestom pre podnikateľov
  • Najmä tých, ktorí si vybudovali bohatstvo a vplyv mimo bezprostredného dosahu Kremľa
Putin
Ilustračné foto TASR/AP, Sergei Ilyin, Sputnik, Kremlin Pool Photo
  • Rusko sa stáva čoraz nepriateľskejším miestom pre podnikateľov
  • Najmä tých, ktorí si vybudovali bohatstvo a vplyv mimo bezprostredného dosahu Kremľa

Mnohí z nich dnes prichádzajú o svoje podniky v procese, ktorý možno bez preháňania označiť za znárodňovanie.

Majetky z rúk oligarchov prechádzajú do vlastníctva štátu alebo končia v rukách ľudí, ktorí majú blízko k prezidentovi Vladimirovi Putinovi, píše The Financial Times.

Zatiaľ čo západné sankcie mali pôvodne zasiahnuť ruské elity a oddeliť ich od štátnej moci, vývoj ukazuje, že ruský režim z nich paradoxne ťaží. Vďaka legislatívnym zmenám a sérii prezidentských dekrétov sa štát dostáva k rozsiahlemu súkromnému majetku pod zámienkou „ochrany strategických záujmov“ krajiny.

„Záchranné prevody“ sa menia na systematické vyvlastňovanie

Znárodňovanie sa netýka len firiem, ktoré západné štáty označili za sankcionované. V ohrození sú aj podniky, ktoré fungovali dlhodobo nezávisle od štátnych kontraktov a boli orientované najmä na zahraničný trh.

Rusko pritom využíva rôzne mechanizmy – od daňových kontrol až po súdne rozhodnutia, ktoré umožňujú štátu prevziať majoritné podiely či úplne zlikvidovať pôvodných vlastníkov.

Ako uvádza český spravodajský portál Novinky.cz, jedným z najvýraznejších prípadov je prevzatie podnikateľských impérií, ktoré boli dlhodobo v rukách známych ruských oligarchov.

Dnes sa o ne delia podnikatelia napojení na Kremeľ, často bez verejného tendra, transparentnosti alebo trhového ohodnotenia.

Podľa západných analytikov ide o súčasť hlbšej transformácie ruskej ekonomiky smerom k vojenskému štátnemu kapitalizmu. Kým pred rokmi sa Putinov režim opieral o rovnováhu medzi štátom a súkromným sektorom, dnes sa čoraz viac centralizuje moc aj kapitál.

Podľa správy Reuters z marca 2025 ruský štát previedol majetok v hodnote približne 28,7 miliardy dolárov (2,4 bilióna rubľov alebo 25,2 miliárd eur) do štátneho vlastníctva. Tento proces zahŕňal znárodnenie strategických podnikov, ako sú hlavný obchodník s obilím, letisko Domodedovo, strategické sklady a producent zinku a olova.

Generálny prokurátor Igor Krasnov uviedol, že vlastníci týchto spoločností vyvádzali zisky z Ruska, neinvestovali do infraštruktúry a neplatili dane v plnej výške.

Carnegie Endowment už v roku 2023 uviedol, že ruskí predstavitelia na anektovanom Kryme prevzali 700 nehnuteľností od ukrajinských oligarchov. Okrem toho podnikateľ blízky Ramzanovi Kadyrovovi získal továreň v zničenom ukrajinskom meste Mariupoľ, ako aj podiely v hypermarketoch OBI a kaviarňach Starbucks.

Putinovci kupujú, čo iným štát zabaví

Jedným z dôvodov zrýchleného znárodňovania je aj personálny posun v najvyšších ekonomických štruktúrach. Kľúčové pozície v štátnych podnikoch, finančných inštitúciách či dozorných orgánoch zastávajú osoby lojálne Kremľu – často z bezpečnostných zložiek alebo armády.

Títo ľudia dnes koordinujú akvizície strategických aktív a posilňujú štátny vplyv na kľúčové odvetvia ako energetika, ťažba či zbrojársky priemysel.

Viaceré firmy boli nútené „dobrovoľne“ previesť časť akcií pod kontrolu štátu, iné skončili v rukách podnikateľov, ktorí majú priame väzby na prezidenta alebo jeho okolie. Ide tak o kombináciu nátlaku, právnych nástrojov a osobných vzťahov, ktoré spoločne vytvárajú systém moderného autoritárskeho kapitalizmu.

Oligarchovia sa sťahujú – a mlčia

Mnohí oligarchovia, ktorí ešte pred niekoľkými rokmi ovládali miliardové aktíva, dnes žijú v exile alebo sa stiahli z verejného života.

Nejde pritom len o strach z perzekúcie – strata vplyvu znamená aj stratu ochrany. V novom systéme už neplatí, že majetok je zárukou bezpečia. Ak nie si lojálny, môžeš prísť o všetko.

Zmeny, ktoré sa dejú v tichosti, ale majú globálne dôsledky. Rusko sa čoraz viac uzatvára do seba a ekonomiku smeruje k tzv. suverenizmu, pri ktorom štát nahrádza trh a priatelia Kremľa nahrádzajú konkurenciu.

Odborníci varujú, že tento model síce krátkodobo posilňuje kontrolu nad vnútornými procesmi, no zároveň ohrozuje inováciu, produktivitu aj dôveru zahraničných investorov.

Čítajte viac z kategórie: Zo sveta

Zdroje: The Financial Times, Reuters, Novinky.cz, Carnegie Endowment

Najnovšie videá

Trendové videá