V uliciach Bratislavy odznel krvavý odkaz. 6 faktov, ktoré o kožušinách netušíš
- Výroba kožuchov je pred zrakmi ľudí bezpečne skrytá, utrpenie zvierat sa ale dostalo na svetlo a ľudia sa búria
- Výroba kožuchov je pred zrakmi ľudí bezpečne skrytá, utrpenie zvierat sa ale dostalo na svetlo a ľudia sa búria
Do ulíc Bratislavy včera vyšli aktivisti s transparentmi, aby nahlas priamo medzi ľuďmi poukázali na to, čo sa nám bežne pred oči nedostane – krutosť predávaná ako luxus. Cieľom pochodu Povedzme nie kožušinám bolo zvýšenie povedomia o utrpení zvierat na kožušinových farmách a absolútnej zbytočnosti tohto priemyslu.
„Kožušina nie je móda, je to násilie.“ „Nosením kožušín sa normalizuje násilie, ktoré patrí na smetisko dejín.“ „V 21. storočí existuje mnoho súcitných a ekologických alternatív oblečenia.“ Aj takéto odkazy odzneli včera poobede v hlavnom meste. Mnoho ľudí sa nezamýšľa nad tým, odkiaľ sa kožuchy berú. Iní vedia, že pochádza zo zvierat, no netušia, čo sa s tými zvieratami deje. Podobné akcie po celom svete organizuje organizácia The Save Movement.
Toto je 6 faktov, ktoré o kožušinách pravdepodobne netušíš:
- Na výrobu jedného kožuchu je potrebných napríklad 65 noriek, 130 činčíl, 10 jazvecov, 60 zajacov, 11 líšok.
- Aj na Slovensku máme kožušinové farmy a to celkom 9.
- Zvieratá na kožušinových farmách žijú celý život v miniatúrnych klietkach na tvrdom a deravom pletive, aby sa ich kožuch neznečistil výkalmi.
- Sú vystavované krutým poveternostným podmienkam bez možnosti úkrytu, aby sa im vytvoril čo najlepší kožuch.
- Je im odopieraná sloboda a prirodzené správanie. Mávajú psychické problémy ústiace do agresivity voči druhým, či seba poškodzovaniu.
- Až majú dostatočnú srsť, zvieratá sa usmrcujú čo najlacnejším spôsobom a tak, aby kožuch ostal nepoškodený. Umierajú v plynových komorách, zlomením väzu, úderom do hlavy či pod elektrickým prúdom. Niektoré techniky usmrcovania občas zlyhávajú a tak sú zvieratá sťahované z kože zaživa.
Aktivisti tiež poukázali na bizarný jav v dnešnej spoločnosti a to na druhovú nadradenosť, tzv. speciecizmus. Znamená to, že niektoré zvieratá berieme ako členov rodiny a neznesieme ich týranie, pričom tie ostatné berieme ako neživé, menejcenné bytosti a za ich utrpenie dokonca platíme kúpou živočíšnych produktov či už v potravinách alebo obchode s oblečením. Na tento paradox poukazuje i fiktívna reštaurácia Dog Corner, ktorá sa mala v Bratislave údajne otvoriť. Išlo len o prebudenie súcitu voči hospodárskym zvieratám.
Pochodujúci sa na chvíľu zastavili pred obchodom s kožuchmi, kde si zvieratá usmrtené pre tieto produkty, uctili minútou ticha. Na Hlavnom námestí v Bratislave si širšia verejnosť mohla vypočuť praktiky kožušinového priemyslu a zamyslieť sa nad svojim konaním.
Ako vyzerá výroba kožušín, ti poodkryje toto video.
Mottom dnešnej akcie boli slová Leva Nikolajeviča Tolstoja: „Keď ti utrpenie iného tvora spôsobuje bolesť, nepodľahni počiatočnej túžbe od trpiaceho ujsť. Naopak, priblíž sa k nemu čo najbližšie a skús mu pomôcť.“
Organizátormi pochodu boli Zuzana Mihaliková a Kamil Bielik, zakladateľ skupiny Direct Action Everywhere – DxE – Bratislava, ktorá uskutočňuje nesúhlasné a kritické výstupy spontánne, kedykoľvek a kdekoľvek počas všedného dňa.