V zahraničí ho milovali, v Rusku ho neznášali. „Gorbi“ bol vyháňačom Stalinizmu aj alkoholu

30. augusta vo veku 91-rokov umrel posledný prezident Sovietskeho zväzu Michail Gorbačov. Politik skonal v moskovskej nemocnici po dlhej, ale bližšie nešpecifikovanej chorobe.

Gorbačov, ktorý chcel Sovietsky zväz zreformovať, napokon prispel k jeho rozpadu. Odchádza však ako jeden z mála lídrov komunistickej strany, ktorý sa vyhol násiliu.

Chudobné dievča z Československa si podmanilo Ameriku. Ivana Trumpová stvorila Donalda Trumpa

Rozpad jednej z najväčších mocností prebehol relatívne pokojne a neviedol k občianskej vojne. Naopak, otvoril cestu demokracii a slobode v bývalých krajinách Sovietskeho zväzu i jeho satelitoch. Zároveň ukončil Studenú vojnu.

„Máloktorý vodca v 20. storočí, vlastne v ktoromkoľvek storočí, tak hlboko ovplyvnil svoju dobu. O niečo viac ako šesť búrlivých rokov pán Gorbačov zdvihol železnú oponu, čím rozhodujúcim spôsobom zmenil politickú klímu vo svete,“ opísal pôsobenie Gorbačova denník New York Times.

zdroj: SITA/AP, Boris Yurchenko

Politik však netúžil po rozpade Sovietskeho zväzu, ale naopak po jeho záchrane pomocou zmien. V 80. rokoch minulého storočia začal politiku glasnosti (otvorenosti) a perestrojky (prestavby).

Za jeho činy bol oceňovaný v zahraničí, doma sa ale vysokej popularite netešil.  

„Boli to činy vzácneho vodcu – človeka s predstavivosťou vidieť, že je možná iná budúcnosť, a odvahou riskovať celú svoju kariéru, aby ju dosiahol. Výsledkom bol bezpečnejší svet a väčšia sloboda pre milióny ľudí,“ uviedol vo vyhlásení americký prezident Joe Biden.

Emmanuel Macron označil Gorbačova za „muža mieru“, ktorý podľa jeho slov „otvoril Rusom cestu slobody“. „Jeho oddanosť k mieru v Európe zmenila našu spoločnú históriu,“ uviedol francúzsky prezident na Twitteri.

Ako sa však z obyčajného syna roľníkov stal muž, ktorý ovplyvnil svetové dejiny?

Obaja starí otcovia skončili v gulagu 

Michail Sergejevič Gorbačov sa narodil 2. marca 1931 v dedine Privoľnoje, neďaleko predkaukazského mesta Stavropol v roľníckej rodine, uvádza TASR. Starí rodičia i jeho matka boli pôvodom Ukrajinci, ktorí boli presídlení kvôli práci.

Počas detstva ho zasiahla násilná kolektivizácia nariadená Josifom Stalinom, ktorá priniesla do regiónu ešte väčšiu chudobu a dokonca hladomor. Tretina až polovica obyvateľov dediny zomrela od hladu.

„Celé rodiny umierali a polorozpadnuté chatrče bez majiteľa ostali celé roky opustené,“ pripomína Gorbačovove spomienky Washington Post.

Z fotografií z jeho detstva vidieť, že Gorbačov vyrastal v naozaj v skromných pomeroch, v slamenom domčeku.

zdroj: Wikimedia. Gorbačov so svojimi starými rodičmi

Jeho starí otcovia sa obaja dostali do sporu s komunistickým režimom, dôvodom bola práve kolektivizácia a plánované hospodárstvo, ktoré im zadávalo nesplniteľné úlohy. Obaja starí otcovia skončili v pracovných gulagoch, kde si „odpykávali“ trest.

Gorbačov neskôr opísal, že ho táto skúsenosť z raného detstva ovplyvnila a spôsobila mu traumu, pretože starého otca z matkinej strany prišli vziať uprostred noci.

Rodina si ale myslela, že za kruté správanie je zodpovedná tajná polícia a nie samotný Stalin. Trvalo roky, kým Gorbačov prišiel na to, že problémom bol naozaj sovietsky diktátor a jeho vôľa.

Počas štúdia bol zástancom Stalinizmu, potom sa dozvedel pravdu 

Počas druhej svetovej vojny vstúpil jeho otec do červenej armády. Rodinu zasiahla správa, že otec bol pri prepade jeho jednotky zabitý. Neskôr sa ukázalo, že otec žije a oznamovateľ sa pomýlil. V mladom Gorbačovi to ale zanechalo hlbokú traumu. Práve tá môže vysvetľovať jeho odpor k použitiu násilia a to, že si vážil ľudský život.

„Naša generácia je generáciou vojnových detí,“ povedal neskôr. „Spálilo nás to a zanechalo to stopy na našich postavách aj na našom pohľade na svet.“

Vzhľadom na výborné študijné výsledky ho po maturite zobrali v roku 1950 na Právnickú fakultu moskovskej Lomonosovovej univerzity bez prijímacích skúšok. Jeho spolužiaci si na neho spomínajú ako na pracovitého a usilovného mládenca. Právnická kariéra mu pomohla aj pri prednese, ktorý neskôr využil.

Počas štúdií sa zoznámil aj so svojou budúcou manželkou, študentkou filozofie, Raisou. Tá zoznámila Gorbačova, mentalitou stále sedliaka, s metropolitnou Moskvou, jej múzeami, kultúrou či divadlami.

zdroj: SITA/AP, Kommsomol, Young Communist League

Ďalším významným stretnutím, ktoré ovplyvnilo život Gorbačova, bolo zoznámenie s Čechoslovákom Zdenkom Mlynářom, ktorý v Moskve študoval.

Gorbačov bol počas štúdia oddaným nasledovníkom Stalina. V roku 1952 bol prijatý za člena komunistickej strany.

Po Stalinovej smrti a po slávnej reči Nikitu Chruščova v roku 1956, v ktorej odsúdil Stalinov kult osobnosti a násilie páchané na obyvateľstve, si začal mladý právnik spájať osud svojej rodiny s represáliami sovietskeho vodcu.

„Začal som chápať vnútornú súvislosť medzi tým, čo sa stalo v našej krajine, a tým, čo stalo sa mojej rodine,“ uviedol a dodal, že o hrôzach stalinistických represálií koloval v komunistickej strane dokument. Niektorí jeho kolegovia mali problém mu uveriť, ale on, ktorý mal osobnú skúsenosť s represáliami, vedel, že je pravdivý.

Ako stranícky šéf regiónu sa stretával s obyčajnými ľuďmi a videl ich problémy 

Po ukončení vysokej školy odišiel v roku 1955 Michail Gorbačov pracovať na prokuratúru v rodnom kraji. Nasledovala ho aj jeho žena.

Práca prokurátora sa mu ale nepáčila, a preto sa činil v mládežníckej organizácii komunistickej strany Komsomol, uvádza The Wall Street Journal.

Nasledujúci rok sa mu začalo dariť i z politického hľadiska, keď bol vymenovaný za prvého tajomníka Komsomolu pre oblasť Stavropol.

Nasledujúcich 22. rokov stúpal po politických rebríčkoch v rodnom kraji, až to dotiahol na straníckeho šéfa pre celý Stavropolský región.

zdroj: SITA/AP, Victor Yurchenko

New York Times spomína, že Gorbačov si vždy našiel čas na spoločnosť obyčajných robotníkov. Veľký vplyv na politika mala aj jeho žena, ktorá o roľníkoch v dedinských oblastiach písala štúdie.

Ďaleko od vplyvu Moskvy dobre poznal problémy obyčajných ľudí, pričom zistil, že komunistický systém nefunguje tak, ako by mal. Systém centrálneho plánovania sa zakladal na nereálnych očakávaniach a potrebách. Mladý politik sa často stretával s korupciou a papalášstvom.

Ľudí v obchodoch čakali dlhé rady a prázdne police. „Tvária sa, že nás platia, a my sa tvárime, že pracujeme,“ bolo obľúbené heslo tej doby.

„Najmenšia odchýlka od stanoveného kurzu bola potlačená v zárodku,“ spomínal si neskôr. „Mohli ste dokonca skončiť vo väzení.“

Obľúbenec Andropova 

Ako stranícky šéf v regióne sa však dostával do kontaktu aj s vedením v Moskve. Vysokí komunistickí predstavitelia navštevovali regióny ako hodiny klavíra. Práve tu sa stretol so svojím patrónom Jurijom Andropovom.

Tak sa Gorbačov dostal do moskovských kruhov. Spočiatku ho Brežnev poveril starosťou o agrosektor.

Mal 54 rokov, keď bol 11. marca 1985 zvolený za generálneho tajomníka ÚV KSSZ. Stal sa prvým vedúcim predstaviteľom Sovietskeho zväzu, ktorý sa narodil po boľševickej revolúcii v roku 1917, pripomína TASR.

zdroj: SITA/AP, Boris Yurchenko

Michail Gorbačov sa postavil na čelo štátu po tom, keď sa skončili „preteky na lafetách“, ako Rusi ironicky nazývali tri pohreby najvyšších sovietskych predstaviteľov (Leonida Iľjiča Brežneva, Jurija Andropova a Konstantina Černenka), ktorí zomreli v období od novembra 1982 do marca 1985. Práve Andropov si želal, aby ho nahradil Gorbačov, prednosť však dostal Černenko, ktorý umrel zanedlho.

Gorbačov sa pustil do prestavby spoločnosti a začal dovtedy nevídané reformy. Svojej manželke povedal, že komunistický režim už takto nemôže ďalej fungovať.

Pri svojich cestách v zahraničí videl, že obyčajní ľudia na Západe majú oveľa lepšiu životnú úroveň ako ľudia v Sovietskom zväze. Prekvapila ho aj ľahkosť, s akou kritizovali svojich politikov, či pomery, to bolo v Sovietskom zväze nevídané.

Pán Gorbačov sa mi páči, komentovala ho Thatcherová 

Pomerne mladý, sympatický a energický Gorbačov si získal sympatie Západu.

„Pán Gorbačov sa mi páči,“ povedala premiérka Margaret Thatcherová po stretnutí v roku 1984. „Môžeme spolu robiť biznis.“ Ťažšie to bolo s Američanmi, voči ktorým mal Gorbačov prirodzené predsudky.

zdroj: SITA/AP, Gerald Penny

Napokon si však našiel cestu k prezidentovi Ronaldovi Reaganovi, s ktorým neskôr podpísal prelomovú dohodu, ktorá po prvý raz odstránila celú triedu zbraní.

Boli nimi zbrane stredného a krátkeho doletu rozmiestnené v Európe. Dohoda volala aj po inšpekciách priamo na mieste, aby sa overilo ich dodržiavanie.

„Je dosť možné, že začíname búrať bariéry povojnovej éry. Je dosť možné, že vstupujeme do novej éry v histórii – do obdobia trvalých zmien v Sovietskom zväze,“ uviedol Reagan.

Ruský politik tiež ukončil sovietsku inváziu v Afganistane a po 9 rokoch sa vojská vrátili domov.

zdroj: SITA/AP, Bob Daugherty

Kampaňou proti alkoholu si pohneval verejnosť 

Gorbačov si svojím politickým štýlom a energetickým vystupovaním získal i verejnosť. Počas jeho vládnutia zaviedol slobodné voľby, slobodu tlače, náboženské slobody a existenciu viacerých strán.

Politika, ktorú presadzoval, sa volala politika glasnosti (otvorenosti) a perestrojky (prestavby). Niektoré jeho počiny však boli vysoko nepopulárne.

Verejnosť zle prijala jeho kampaň voči alkoholu. Gorbačov si správne uvedomoval, že alkoholizmus je chorobou ruskej spoločnosti, ktorá je preslávená vysokou spotrebou vodky. Gorbačov sa snažil znížiť spotrebu alkoholu v ruských domácnostiach pomerne drastickými opatreniami.

zdroj: SITA/AP, Boris Yurchenko

Politik obmedzil výrobu vodky, zvýšil pokuty za verejné opilstvo, znížil počet miest, kde sa mohol predávať alkohol, a obmedzil hodiny, počas ktorých mohli tieto prevádzky zostať otvorené.

Ďalej zvýšil ceny alkoholických nápojov o 15 percent na 30 percent a zvýšili legálny vek na pitie z 18 na 21 rokov.

Vytvoril tiež programy, ktoré mali pomôcť riešiť príčiny alkoholizmu.

Gorbačovov boj s alkoholizmom bol ale nepopulárny medzi ľuďmi, štát prichádzal o peniaze vybraté na spotrebných daniach, zvýšil sa počet nelegálnych výrobcov či pašerákov, a dokonca pribudlo aj ľudí, ktorí umreli na otravu alkoholom. Nakoniec Gorbačov zo svojho boja proti alkoholu upustil.

zdroj: SITA/AP, David Longstreath

Odmietol násilie 

Nepopulárne nakoniec boli aj ekonomické reformy, v ktorých Gorbačov v niektorých segmentoch prešiel na súkromné vlastníctvo.

Ekonómovia však tvrdia, že Gorbačov sa zľakol kritiky a ustúpil tam, kde bola potrebná reforma. Experti vravia, že Gorbačov prepásol príležitosť, keď neustúpil od plánovaného hospodárstva a nepresedlal na trhové hospodárstvo.

Gorbačov si však odmietal priznať, že by zlyhal. „Nezbavujem sa zodpovednosti za začaté reformy, pretože som stále hlboko presvedčený, že boli životne dôležité a v konečnom dôsledku budú slúžiť blahu mojej vlasti a budú prospešné pre svet,“ napísal v memoároch z roku 1995.

Koncom 80. rokov a začiatkom 90. rokov Sovietsky zväz začali otriasať i národnostné otázky. Čoraz viac národov začalo požadovať koniec sovietskeho útlaku. V Poľsku bolo na vzostupe hnutie Solidarita, ktorému ustúpil v júli 1989 aj dlhoročný prezident Wojciech Jaruzelski a vymenoval premiéra z ich radov.

zdroj: SITA/AP, Boris Yurchenko

Nasledovala pomyselná ľudská reťaz ľudí v Pobaltských štátoch, do ktorej sa zapojili 2 milióny ľudí v Litve, Lotyšsku a Estónsku a prostredníctvom ktorej požadovali právo na suverenitu.

V novembri sa do ulíc vybrali aj obyvatelia Československa, to viedlo ku koncu socializmu v krajine.

Nasledoval pád Berlínskeho múru. Gorbačov odmietol zasahovať do záležitosti týchto štátov, na rozdiel od jeho predchodcov, ktorí potlačili maďarské protesty v 50. rokoch alebo Pražskú jar v 1968 násilím.

Možno práve Pražská jar a jeho priateľstvo s Mlynářom prispeli k tomuto postoju. Jeho československý priateľ bol jeden z jej vodcov, odvlečený bol do Moskvy a neskôr musel ujsť do exilu.

Gorbačov krátko po intervencii vojsk Varšavského paktu navštívil Prahu a ostal zaskočený, keď sa dozvedel, že sovietskych vojakov nik nevítal, ale naopak, ľudia boli z ich prítomnosti nešťastní.

„Bol to pre mňa šok,“ povedal pán Gorbačov. „Táto návšteva prevrátila všetky moje predstavy.“

zdroj: SITA/AP, Oleg Nikishin

Prezidentom nebol dlho 

Gorbačov bol v roku 1990 zvolený v prvých a zároveň posledných prezidentských voľbách Sovietskeho zväzu. Prezidentom Sovietskeho zväzu nebol dlho, nie každý zdieľal nadšenie, že Sovietsky zväz je oslabený a na pokraji kolapsu, navyše prišiel o svoje satelity. Preto bol na Gorbačova spáchaný puč, ktorý požadoval, aby prezident vyhlásil stav núdze a odovzdal moc viceprezidentovi.

Na jeho podporu sa však postavil premiér Boris Jeľcin. Prezident bol zachránený, nasledovala však jeho rezignácia a rozpad Sovietskeho zväzu.

zdroj: SITA/AP, Alexander Zemlianichenko

Koncom decembra 1991 v Moskve Medzinárodný fond sociálno-ekonomických a politologických výskumov, známy ako Gorbačovov fond.

V rámci svojej činnosti sa aj po odchode z najvyššej štátnej funkcie aktívne zaujímal o politické a spoločenské dianie, nielen vo svojej krajine, ale aj v zahraničí. Od roku 1992 uskutočnil viac ako 250 zahraničných ciest, pričom navštívil 50 krajín. V zahraničí ho prezývali familiárne Gorbi, pričom bol veľmi obľúbený až spustil Gorbačomániu. 

Pri návštevách často prednášam, pričom prednášky boli platené a výťažok z nich putoval do Gorbačovho fondu.

Objavil sa v niekoľkých reklamách napríklad na pizzu Hunt, rakúsku železničnú spoločnosť ÖBB, počítače Apple alebo Louis Vuitton. 

V roku 1996 sa pokúsil o návrat na domácu politickú scénu, keď kandidoval v prezidentských voľbách. Získal však len 0,51 percenta hlasov voličov.

Gorbačov – jeden z hlavných architektov nemeckého zjednotenia – neskôr trpko hovoril o neschopnosti Západu chopiť sa príležitosti prameniacej z politiky prestavby. Ako krátkozrakú kritizoval politiku Západu po rozpade Sovietskeho zväzu.

Sklamane sa vyjadroval o „triumfalizme“ Západu opojeného víťazstvom v studenej vojne, čo bol podľa neho kľúčový faktor napätia medzi Ruskom a Západom, uvádza TASR.

zdroj: SITA/AP, Mark Avery

Putina kritizoval, cestu ako on si nevybral 

Kritizoval však aj ruského prezidenta Vladimira Putina, v ktorom spočiatku videl schopného demokrata. Neskôr však uviedol, že Putin vybudoval „falošnú demokraciu“, kde je všetko len imitácia skutočných orgánov.

Gorbačovovi sa nepáčilo ani, že Putin zredukoval vládnutie prakticky na jednu stranu Jednotné Rusko, zničil slobodné médiá a občiansku slobodu. „Putin sa vidí druhý po Bohu,“ okomentoval súčasného šéfa Kremľu.

Gorbačov zároveň podporil opozíciu a protesty proti sfalšovaným voľbám.  

zdroj: SITA/AP, Stephen Cherni

Michail Gorbačov mal veľmi blízky vzťah k Slovensku, s ktorým ho spájala rodinná história. Jeho otec Sergej Andrejevič oslobodzoval na konci druhej svetovej vojny územie dnešného Slovenska a v bojoch pri Košiciach bol zranený. 2. marca 2018 si v moskovskom sídle svojho fondu prevzal dekrét o tom, že sa stal čestným občanom Košíc.

Medzi obyvateľmi Ruska však nebol populárny. Prieskum nezávislého centra Levada z  roku 2017 ukázal, že 46 % obyvateľov Ruska malo o Gorbačovi negatívnu mienku. Ďalších 30 % uviedlo, že nemá názor, a len 15 % ho vnímalo pozitívne. Mnohí ho vnímajú ako „zradcu“, ktorý zapríčinil rozpad Sovietskeho zväzu. 

Na Západe však bol vážený. Washingtonský think tank Atlantic Council pripomína, že Gorbačov mohol ísť rovnakou cestou ako pred ním Brežnev alebo teraz Putin. Touto cestou však odmietol ísť. 

zdroj: SITA/AP, Carsten Rehder

„Gorbačov nebol ani osloboditeľ, ani liberál,“ pripomína think tank. „Putinovo násilie doma aj v zahraničí nám ukazuje cestu, ktorou by sa mohol vydať Gorbačov, cestou, ktorou by sa vydal Josef Stalin. Gorbačov sa nedokázal prinútiť ísť touto cestou. Nakoniec bol príliš slušný. Slušnosť, zmysel pre limity a zmysel pre správne a nesprávne nie je nič, nad čím by ste sa mali posmievať alebo brať ako samozrejmosť.“