Väčšina Slovákov sa nedočká 13. platu a vianočných odmien. Benefity plánuje vyplácať len 31 % firiem (PRIESKUM)

  • Podľa prieskumu sa veľa Slovákov benefitov nedočká
  • Firmy zažívajú vysokú fluktuáciu
  • Napriek tomu nechcú investovať do spokojnosti zamestnancov
peniaze
Archív Canva
  • Podľa prieskumu sa veľa Slovákov benefitov nedočká
  • Firmy zažívajú vysokú fluktuáciu
  • Napriek tomu nechcú investovať do spokojnosti zamestnancov

Finančné benefity ako 13. plat či vianočné odmeny patria k najžiadanejším zamestnaneckým výhodám, no realita je iná. Podľa prieskumu personálnej agentúry Grafton, zamestnanci, ktorí v minulosti nedostávali koncoročné finančné benefity, sa ich pravdepodobne nedočkajú ani tento rok.

Čísla prieskumu hovoria jasnou rečou – prakticky všetci zamestnanci túžia po finančných bonusoch. Až 98 % kancelárskych pracovníkov a dokonca 99 % zamestnancov vo výrobe označilo tieto benefity za najpríťažlivejšie.

Realita v slovenských firmách je však diametrálne odlišná. Len necelá tretina spoločností (31 %) plánuje v tomto roku navýšiť benefity, a aj to väčšinou len minimálne – o menej ako 5 %. Prevažná väčšina firiem (68 %) ponechá benefity na rovnakej úrovni a jedno percento zamestnávateľov dokonca uvažuje o ich redukcii.

Mzdy rastú, no benefity zaostávajú

Zaujímavý kontrast sa ukazuje pri porovnaní rastu miezd a benefitov. Kým v oblasti základných platov je situácia relatívne priaznivá – až 89 % zamestnávateľov plánovalo tento rok zvýšiť mzdy, pričom viac ako polovica z nich (54 %) o 6 až 10 %, v oblasti benefitov panuje výrazne konzervatívnejší prístup.

Grafton zistil, že práve pri vianočných odmenách a 13. či 14. platoch je rozdiel medzi dopytom zo strany zamestnancov a ponukou zamestnávateľov najmarkantnejší. Paradoxom zostáva, že až dve tretiny slovenských firiem priznávajú problémy so zvýšenou fluktuáciou zamestnancov.

„Investovať do súčasného, už zapracovaného a dobre fungujúceho zamestnanca, či už formou zvýšenia jeho mzdy alebo pridania vhodných benefitov, môže byť pre firmu v konečnom dôsledku výhodné, pretože nájdenie nového pracovníka je časovo aj finančne nákladnejšie než udržanie si súčasného,“ upozornil Martin Malo, riaditeľ Grafton Recruitment a GiGroup.

Jeho slová potvrdzujú aj čísla – celkové náklady na zaškolenie nového zamestnanca môžu presiahnuť hranicu 10 000 eur. Situácia tak stavia mnohé firmy pred dilem. Investovať do udržania spokojnosti súčasných zamestnancov alebo riskovať zvýšenú fluktuáciu? Zdá sa, že zamestnávatelia sú zatiaľ konzervatívnejší. 

Slováci pracovať chcú

Podľa prieskumu sa zamestnanci síce neboja dávať výpovede, no nerobí im problém si ani hľadať novú prácu. Slovenskí zamestnávatelia totiž zaznamenali rekordný záujem o pracovné ponuky. Za 10 mesiacov tohto roka prišlo cez pracovný portál Profesia.sk zamestnávateľom 3,8 miliónov reakcií, čo je o vyše 120-tisíc viac ako za minulý rok.

Aktuálne sa už celkový počet reakcií dostal cez hranicu 4 miliónov. Vysoký záujem potvrdzuje aj priemerný počet reakcií na jednu ponuku, ktorý je tento rok 20. Túto hranicu nedosiahol iba v apríli a máji, kedy bolo najviac pracovných ponúk, pre uchádzačky a uchádzačov to znamenalo väčší výber. Najväčší záujem bol zatiaľ v septembri, na jeden inzerát vtedy reagovalo v priemere 23 ľudí.

Najväčší záujem o pracovné ponuky bol zaznamenaný v septembri, kedy na jeden inzerát reagovalo v priemere 23 ľudí. Administratívne pozície sú najatraktívnejšie, kde priemerný počet reakcií dosahuje až 41 na jeden inzerát.

Nasledujú oblasti marketingu a žurnalistiky s priemerným počtom reakcií nad 30. Suverénne najväčší dopyt je po ponukách na prácu v administratíve vykonávanej na diaľku, kde priemerný počet reakcií presahuje 280. Takisto narastá záujem o remote prácu, kde bolo zverejnených 4 560 ponúk a priemerný počet reakcií presahuje 100.

Profesie vyžadujúce dochádzanie priemerne zaujmú 26 ľudí, klasické pracovné pozície vyžadujúce prítomnosť na pracovisku zaujmú 19 uchádzačov. Hybridná forma práce priemerne zaujme 16 ľudí.

Zdroje: TASR, SITA

Najnovšie videá

Trendové videá