Väčšina Slovákov siaha po „zázračnej tabletke“. Mozog ale nedokáže bolieť, vysvetľuje neurológ

Bolesť hlavy je častou súčasťou života. Len 4 % populácie odmieta pri bolesti užiť analgetiká. Väčšina Slovákov siaha po tabletke, keď ich bolia zuby alebo trápi migréna a až tri štvrtiny z nich očakáva, že liek zaberie do polhodiny, uvádzajú  Webnoviny. Bolesť mozgového tkaniva je však pri bolesti hlavy veľmi málo pravdepodobná.

Mozog síce cíti bolesť v celom tele, no v skutočnosti nemá vlastné receptory bolesti. Ľudský mozog bolesť necíti, rovnako tak ani zmeny teploty, žiaden tlak a ani zranenia, až pokým nie je zasiahnutá oblasť, ktorá je spojená s určitou funkciou, uvádza Mentem. Prečo nás potom bolesť hlavy tak bolí?

Bolesť väčšinou cítime inde, než kde v skutočnosti je

Keď cítime bolesť, ktorú nám na mozgu spôsobuje nejaký nádor alebo cysta, je to spôsobené tým, že tlačí na nervové tkanivo, ktoré mozog obklopuje, alebo žily, ktoré sú ním pretkané. Bolesti hlavy môžu prameniť zo zdravotného stavu človeka, napríklad z nízkej hladiny cukru v krvi či poranenia hlavy. 

Neurológ Charles Clarke pre Live Science povedal, že „väčšina bolestí hlavy vzniká kvôli tomu, že človek cíti bolesť na inom mieste, než kde sa v skutočnosti vyskytuje“. Túto skutočnosť prirovnáva k paradoxu ischiasu, bolesti v nohe, ktorá môže byť spôsobená vysunutou platničkou v chrbte. Podľa slov špecialistu na bolesti hlavy býva vo väčšine prípadov problém niekde inde v tele, ktorý zapríčiní bolesť svalov a nervov okolo mozgu. 

„Tenzné bolesti hlavy sa často vyskytujú ako bolesť svalov v hornej časti hlavy alebo na čele, kde nosíme potnú pásku alebo čelenku,“ uviedol Clarke. Touto bolesťou trpia rovnako muži ako ženy, objavuje sa u 80 % populácie vo veku 18 – 65 rokov, uvádza eTabletka.

zdroj: Unsplash/Adrian Swancar

Táto bolesť, ktorú spôsobujú stiahnuté svaly na tvári či krku, môže podľa National Institutes of Health súvisieť so stresom či úzkosťou. Nervy, ktoré snímajú bolesť vo svaloch a krvných cievach okolo hlavy a krku, môžu zapríčiniť stres, zväčšenie ciev či svalové napätie. Tieto nervy po aktivácii posielajú správy do mozgu, no môže sa zdať, že bolesť prichádza hlboko z mozgového tkaniva.

Migréna môže byť geneticky daná

Migrénové bolesti hlavy môžeme pociťovať rôznymi spôsobmi (ako hlbokú či povrchovú bolesť) a na viacerých miestach, či už v zadnej, ľavej, pravej časti hlavy alebo za očami.

Migrény podľa Clarka odlišuje ich závažnosť a aj intenzita, pričom táto porucha je často genetická a môže spôsobiť aj ďalšie príznaky. Základné príčiny migrény doposiaľ nie sú detailne známe, no bolesť môže byť spojená s trojklanným nervom, ktorý je zmyslovým nervom hlavy a tváre a s durou, ochrannou vrstvou mozgu.

Uspokojovať sa je zdravé. Veľká štúdia prepojila častú ejakuláciu s prevenciou rakoviny

Migrénu si teda možno vysvetliť elektrickou udalosťou v mozgu, ktorá stimuluje dráhy trojklanného nervu a spustí zápalovú reakciu. Zápal sa šíri cez durálne krvné cievy a vlákna trojklanného nervu pošlú signály späť do mozgového kmeňa. Zápal sa následne rozšíri do mozgových blán, ktoré sú citlivé na bolesť a slúžia ako ochranné tkanivo okolo mozgu, a bolesť hlavy je na svete.

Vzťahy medzi bolesťou okolo tela a bolesťou hlavy sú známe, no mechanizmy, ktoré spôsobujú bolesti hlavy, ešte podľa Clarka nie sú úplne pochopené. Podľa jeho slov ju však vieme dobre liečiť. Ako príklady uvádza zmeny životného štýlu, cvičenie jogy, voľne predajné lieky či lieky na predpis na závažnejšie poruchy bolesti hlavy.