Vakcína na rakovinu je tu do 10 rokov, hovorí slovenský vedec v Oxforde Gašpárek

Doktorand z inžinierskych vied z prestížnej Oxfordskej univerzity, „Master of Engineering“ z Imperial College London, zakladateľ startupu, ktorý sa zaoberá inžinierstvom baktérii pre liečbu ľudských chorôb, a člen riadiaceho výboru pre syntetickú biológiu Európskej únie.

To je stále len zlomok toho, čo by sa dalo o hosťovi našej relácie Hacker Zdravia Miroslavovi Gašpárkovi povedať, a čo svedčí o jeho nepochybnej šikovnosti a odbornosti.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Miroslav Gasparek (@miroslav_gasparek)

„Prostredníctvom inžinierskych metód, molekulárnej biológie a iných vied, sa snažíme žijúce organizmy racionálnym spôsobom upravovať, modifikovať, prípadne z nich vytvárať nové organizmy, aby to slúžilo ľuďom.

Snažíme sa stavať genetické súčiastky, napríklad kúsky DNA, ktoré majú nejakú svoju funkciu, vieme vložiť do bunky a tie bunky vedia na základe toho robiť isté veci, napríklad produkovať proteíny, ktoré sa dajú využiť pri liečbe rakoviny,“ vysvetľuje v relácii Startitupu svoju prácu, respektíve prácu bioinžinierov, mladý odborník zo Slovenska.

Práve bioinžinierom a odborníkom na syntetickú biológiu (súčasť bioinžinierstva) napríklad vďačíme aj za moderné, jedinečné mRNA vakcíny proti Covid-19.

Čo iné si tento zaujímavý vedný odbor pre nás ešte pripravuje, s akými chorobami sa vďaka nemu už vieme či čoskoro snáď budeme vedieť popasovať, nám v relácii Hacker Zdravia prezradil Miroslav Gašpárek.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Miroslav Gasparek (@miroslav_gasparek)

„Programátori,“ ktorým vďačíme za jedinečné vakcíny proti korone

O bioinžinieroch sa často hovorí ako o biologických programátoroch a hackeroch. Toto prirovnanie využil na vysvetlenie svojej práce aj Miroslav Gašpárek. Bunky nazval hardvérom a DNA danej bunky je podľa neho softvér. Keď programátor, teda bioinžinier, správne nastaví softvér, môžu sa udiať zaujímavé veci.

Konečným cieľom ale pochopiteľne nie je dosiahnuť viditeľné zmeny u buniek, ale u samotného človeka. Takýmto prenastavením DNA buniek sa môžeš napríklad dokázať vyliečiť z niektorých chorôb alebo im dokonca predísť.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Miroslav Gasparek (@miroslav_gasparek)

Presne na takomto, nazvime to biologickom programovaní a hackovaní vzniklo aj moderné, jedinečné „mRNA očkovanie“ proti Covid-19, ktoré ponúkajú spoločnosti Moderna a Pfizer/ BionTech.

Samotné očkovanie prešlo a stále prechádza svojim vývojom, od čias, kedy sa do tela dávali v podstate oslabené vírusy, tie nahradili takzvané mŕtve vírusy, ktoré sa nedokázali množiť, až po tento nový bionžiniersky vynález génového typu vakcíny mRNA.

Stručne vysvetlené, do tela už nedostaneš žiadny vírus, ale vďaka práci bioinžinierov postačí do teba vpichnúť len jeho istú genetickú informáciu (mRNA), ktorá naučí tvoje telo vytvoriť si ochranné látky proti samotnému Covid-19.

zdroj: Consilium.europa.eu

Čo je dôležité, že tento neuveriteľný upgrade biologických programátorov sa môže dať použiť aj pri iných očkovaniach a chorobách. „Biontech, ktorý robí s Pfizerom, už skúšajú s týmto typom vakcíny liečiť sklerózu multiplex,“ uvádza jeden z príkladov Miroslavovi Gašpárek.

Podľa neho je otázka niekoľkých rokov, kedy sa prostredníctvom mRNA vakcín bude dať zaočkovať aj proti niektorým typom rakoviny.

Čo všetko bioinžinierstvo a syntetická biológia ešte dokáže

Ako ďalší úspech biomedicínskeho inžinierstva, ktorý už nejaký čas zachraňuje životy, uvádza Gašpárek výrobu arteminisinu. Ide o látku, ktorej názov je odvodený od vzácnej rastliny druhu artemisia, z ktorej sa vyrábajú tie najefektívnejšie lieky na maláriu.

Pre pripomenutie, tou sa ročne nakazia stovky miliónov ľudí a podľa údajov jeden až tri milióny jej aj každoročne podľahnú.

Spomínaná rastlina bola ale naozaj vzácna, na výrobu dostatok liekov jej bolo skrátka málo, vypestovať ju bol problém, tak pomocnú ruku v tomto prípade opäť podali „bio-hackeri“ a zobrali z rastliny dôležité gény, z ktorých sa naučili vyrábať spomínanú látku arteminisin. Nedostatok rastlín už viac nebol taký problém.

zdroj: Unsplash/Егор Камелев

Bioinžinierstvo a syntetická biológia nemajú uplatnenie len v medicíne, môžu nás napríklad skrášľovať cez svet kozmetiky, trebárs zbavovať nás kožných nedostatkov, na čom už taktiež pracuje niekoľko firiem.

Môžu pomôcť svetu zbaviť sa plastov, vytvorením niečoho, čo ich rozožerie – áno, aj na tom sa už pracuje.

A dobrým príkladom ich práce sú aj moderné hamburgery pre vegetariánov, ktoré majú chuť mäsa, dokonca krvácajú, ale mäso v nich nie je. Áno vegetariáni, za tvorbu niečoho takého môžete poďakovať týmto biologickým hackerom.

zdroj: McDonald's. Vegan burger

Plodiny, ktoré sa niekde dajú vypestovať a inde nie, by sa už mohli dať vypestovať na viacerých miestach. Úpravou DNA by si napríklad nejaká zelenina mohla zvyknúť na iné teploty a podnebie, v ktorom by sa jej darilo rovnako ako tam, kde to je pre ňu typické.

„Japonskí výskumníci napríklad pracovali na tom, aby do ryže dali ťaviu protilátku, ktorá by liečila a pomáhala proti hnačke,“ uvádza v relácii Startitupu ďalší pokus zo sveta bioinžinierstva, ktorý by určite ocenili napríklad cestovatelia do Indie, Gašpárek.

A veľmi zaujímavým nápadom, na ktorej pracujú v USA a ktorú isto ocenia mnohí Slováci, je podávanie istej baktérie, produkujúcej enzýmy, ktoré dokážu vstrebávať alkohol.

V praxi by si teda po poriadnej párty nemusel celý druhý deň trpieť, ale mohol by si sa zbaviť opice nápojom, ktorý by túto baktériu obsahoval. „Vraj dobre chutí, je bez kalórii, i pre vegánov,“ hovorí Gašpárek.

zdroj: Pixabay/rebcenter-moscow

Bioinžinierstvo a syntetická biológia sú podľa neho ešte stále len na začiatku cesty, stále je čo objavovať, vysvetľovať i vymýšľať do praxe. Ide o odbor, ktorý zásadne dokáže zmeniť náš život, a to v jeho rôznych aspektoch, od lákavejšieho zafarbenia piva, pomoci proti opici až po liečenie smrteľných chorôb.

Preto podľa Gašpárka ak hľadáš niečo, v čom by si potreboval skutočne vidieť nejaký zmysel, kde je stále veľa roboty a množstvo neobjaveného, mal by si sa pozrieť práve po tomto odbore.

Viac o syntetickej biológii i konkrétne práci Miroslava Gašpárka si môžeš vypočuť v našom video-rozhovore, v jeho podcastoch alebo aj na jeho osobnej webstránke.

Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko