Vallo mení staromódnu a nudnú Bratislavu na moderné a ekologické mesto, nebojí sa ani novej električkovej trate

Žarty o rozpadajúcich sa cestách na Slovensku sú na bežnom poriadku už roky, inak to nie je ani s otázkou nedostatku mestskej zelene a znižovaní emisií. Už v minulom roku vyjadril terajší primátor Matúš Vallo potrebu zveľadiť verejné priestranstvá: „V Bratislave máme voči verejnému priestoru veľký dlh a mesto pod mojím vedením sa ho bude snažiť naprávať,“ uvádza portál Bratislava.sk.

Obyvatelia Bratislavy si v poslednom čase mohli všimnúť masívne rekonštrukcie, ktoré mesto vykonalo. Revitalizácie však dokončením rozpracovaných úsekov nekončia, v pláne je množstvo ďalších opráv, ktoré zdvihnú kvalitu života a znížia emisie produkované veľkomestom.

YIT zóna Mlynské nivy a projekt Živé námestie

Projekt Živé Námestie vyhlásil súťaž s jemným časovým sklzom, a to na prelome roka 2019 a 2020. Napriek tomu sme už v minulom roku mohli vidieť a fyzicky okúsiť jeho periférne realizácie vo forme „quick wins“, pod ktoré spadala revitalizácia a prestavba verejného priestoru pred Starou Tržnicou či odstránenie čiernych stavieb, vyčistenie okolia stromov, nové trávnaté plochy so závlahou pre Kamenné námestie.

Jeho hlavným cieľom je zveľadiť a zjednotiť verejné priestranstvo Námestia SNP s Kamenným námestím. Vyhláseniu súťaže o celkové architektonické návrhy predchádzali analýzy dopadu realizovaných projektov v minulých rokoch.

Jedným z cieľov projektu Živé Námestie je aj vytvorenie lokálnej správy pozostávajúcej zo subjektov pôsobiacich na námestiach ako aj s aktívnymi obyvateľmi z tejto lokality. Jej cieľom je zefektívniť správu námestí, spájať a poskytovať spätnú väzbu.

zdroj: YIT/sutaznivy

Výsledok súťaže projektu YIT zóna Mlysnké Nivy je známy od 17. júna 2020 a jeho víťazom sa stalo štúdio Sadovsky&Architects, ktorého meno sa zmenilo z Vallo&Sadovsky Architects odchodom Matúša Valla do komunálnej politiky. Ich návrh environmentálneho konceptu, verejných priestorov a landscapu vznikol v spolupráci s ateliérom Marko&Placemakers. 

Architektonicko-urbanistickej súťaže, ktorej výsledkom bude premena bývalého brownfieldu na plnohodnotnú mestskú štvrť, sa zúčastnilo 11 renomovaných ateliérov zo Slovenska a Českej republiky. Spoločnosť YIT stojí za premenou niekoľkých brownfieldov v Bratislave a ich opätovné citlivé začleňovanie do mestskej štruktúry považuje za dôležitú súčasť zdravého rozvoja mesta.

„V uplynulých rokoch sme sústredili veľa našej energie na revitalizáciu brownfieldov. Viaceré už máme úspešne za sebou a vďaka tomu vieme, čo tento prístup znamená. Prísť do územia, ktoré má za sebou vlastnú históriu a najmä má živé okolie, si vyžaduje veľkú zodpovednosť,“ uviedol pri vyhlásení výsledkov generálny riaditeľ a podpredseda predstavenstva YIT Slovakia Milan Murcko v tlačovej správe.

Včely na streche Magistrátu a Prezidentského paláca

K ekologicky príťažlivým riešeniam a aktom sa mesto pod vedením Matúša Valla prikláňa čoraz častejšie. Jedným z takýchto činov bolo aj umiestnenie včelínov na strechu Magistrátu, po ktorého vzore sa tak stalo v tomto roku aj v Prezidentskom paláci.

Pred rokom bratislavský magistrát umiestnil na strechu budovy dva úle. Mestá majú vďaka mozaikovitému charakteru prostredia veľký potenciál pre podporu biodiverzity a včelám sa v nich čoraz viac darí. Aktuálne sa na streche nachádza 120 000 včiel v dvoch úľoch, no rodina sa plánuje rozšíriť.

https://www.facebook.com/zcaputova/photos/a.861261877415131/1430817250459588/?type=3&theater

„Na streche budovy radnice má domov 120-tisíc včiel v dvoch úľoch. Z aktuálneho stáčania vznikne 40 kg medu, z čoho polovica je k dispozícii mestu na reprezentatívne účely, druhá polovica putuje projektu Uletená včela. Úle na radnici plánujeme rozširovať. Na strechu môžeme umiestniť maximálne 4 úle, čo znamená spolu 240-tisíc včiel,“ informuje hovorkyňa mesta Katarína Rajčanová.

zdroj: Bratislavskykraj/na-streche-magistratu

Viac poľných kvetov pri električkových tratiach a cestných komunikáciách

„Hlavné mesto v tomto roku plánuje opravu vyše 40 komunikácií (ciest, chodníkov), ako aj niekoľkých zastávok. Opravy sa budú robiť postupne, približne od apríla do novembra. Najkomplikovanejšie z nich vykonáme počas letných prázdnin, kedy v meste nie je taký nápor áut. Tak ako aj minulý rok budeme o opravách informovať vodičov aj cestujúcu verejnosť v predstihu,“ informuje Rajčanová.

Na plynárenskej ulici pri Mlynských Nivách rozkvitlo 1 200 trvaliek, ktoré okrem zveľaďovania vizuálu ulice napomáhajú aj k zníženiu emisií mesta. V ďalších krokoch predstavil Vallo detaily obnovy Sadu Janka Kráľa a bezplatné parkovisko pre návštevníkov Horského Parku. Všetky plánované opravy od roka 2020 sú sprístupnené verejnosti na oficiálnej stránke mesta s ich lokalizáciou a popisom.

„Mesto bude tento rok vďaka vyšším príjmom opravovať výrazne viac ciest, chodníkov a verejných priestorov. Z daní z nehnuteľností každoročne narastú príjmy mestského rozpočtu približne o 12 mil. €. Ďalších 10 mil. € na tento rok je navyše z finančnej podpory vlády, ktorú kabinet odsúhlasil pre Bratislavu na svojom výjazdovom rokovaní koncom minulého roka,“ uvádza Bratislava.sk.

https://www.facebook.com/Bratislava.sk/videos/306343467209905/UzpfSTg5MTc0OTkyNDMxNjM0MToxNjE2NzM2NTE4NDg0MzQx/

V procese opráv a výmeny je taktiež Dúbravsko-Karloveská radikála, v rámci ktorej bolo vysadené pri električkových tratiach množstvo kvetov. Dátum ukončenia prác na tejto radikále je 12. septembra 2020: „Na stavbe museli byť vzhľadom na koronakrízu zavedené prísnejšie hygienické opatrenia a kvôli uzavretým hraniciam meškal materiál. Dopady pandémie na rekonštrukciu by však mali byť minimálne a momentálne robíme všetko pre to, aby sme sklz vzniknutý pre koronakrízu eliminovali,“ hovorí Rajčanová a dodáva, že výsadba kvetov čaká aj iné oblasti.

„S uvedenými úpravami sa uvažuje napríklad aj pri projektovej príprave rekonštrukcie Ružinovskej radiály a Vajnorskej radiály. Rovnaké sadové úpravy sú navrhnuté aj ako súčasť stavby električkovej trate v Petržalke. S takýmito úpravami sa počíta všade tam, kde to bude možné.“

https://www.facebook.com/vallo.primator/photos/pcb.1616836685140991/1616832758474717/?type=3&theater

Zelená Bratislava s električkou na pešej zóne

Bratislava pod Vallovým vedením šla, zdá sa, až doposiaľ príkladom a bez sporov. Vybudovanie novej električkovej trate trasovanej pred SND však vyvolala vášnivé diskusie. Mesto varuje pred hrozbou dopravného kolapsu, ktorému sú vystavení obyvatelia Starého Mesta, Ružinova i novovznikajúcej štvrti, informuje denník Teraz.sk.

Ministerka kultúry SR Natália Milanová (OĽaNO) osobne nesúhlasí s trasovaním električky v pešej zóne, mesto sa však nemieni zámeru, ktorý považuje za najlepšie realizovateľné riešenie, vzdať.

„Budeme naďalej pokračovať v zmenách a doplnkoch územného plánu, a zároveň zriaďujeme pracovnú skupinu zloženú nielen z našich, ale aj zahraničných odborníkov, ktorí sa zameriavajú na analyzovanie a spracovávanie zvukových štúdií. Veríme, že ministerka kultúry pod váhou odborných argumentov svoje rozhodnutie prehodnotí,“ tlmočí stanovisko vedenia Bratislavy hovorkyňa mesta Katarína Rajčanová. 

„Keďže Ministerstvo kultúry SR je správcom pozemkov, po ktorých má električka prechádzať a disponuje teda možnosťami, ako pripravovanú stavbu električky pred divadlom zastaviť, svojím postojom sa ministerka podpisuje aj pod dôsledky na dopravu v  Bratislave.v Všetky podrobnosti o trase električky v novom centre nájdeš na Bratislava.sk.

zdroj: Bratislava/elektricka-v-novom-centre

„Magistrát je zodpovedný za kvalitu života všetkých Bratislavčanov.“

Hovorkyňa mesta nám objasnila dôvody, pre ktoré sa Magistrát rozhodol práve pre danú trasu: „Mesto Bratislava viac ako pol roka posudzovalo 7 rôznych električkových trás, z  ktorých len jedna – električka cez Pribinovu – spĺňa také parametre, ktoré môžu výrazne zmierniť hroziaci kolaps dopravy na území.“

„Ako jediná prináša do územia tretí priečny koridor MHD (nenahrádza len trasy autobusových liniek, ale dopĺňa ich), je najskôr realizovateľná (v roku 2024), má najkratšiu jazdnú dobu, najvyššiu intenzitu cestujúcich a najnižšie náklady na výstavbu, ako aj na prevádzku.  A čo je najdôležitejšie, ako jediná sa vyhýba kritickým prekážkam na území, ktoré tvoria Dostojevského rad, Landererova ulica a križovatku Most Apollo/Prístavná/Landererova/Košická pretne v  priamom smere len v  jednom ramene. K tejto križovatke totiž trasa prejde pod úrovňou Mosta Apollo,“ hovorí Rajčanová a upozorňuje, že rozhodnutie Milanovej môže mať vážne a dlhodobé následky.

„Avizované rozhodnutie ministerky kultúry nepovoliť električku cez Pribinovu ulicu bude mať vážne dôsledky pre dopravu v meste. Rozumieme jej obavám aj obavám časti kultúrnej obce, ale nemôžeme nedotknuteľnosť jedného námestia nadradiť riešeniu iného a ďaleko väčšieho problému, ktorému čelíme. Magistrát je zodpovedný za kvalitu života všetkých Bratislavčaniek a Bratislavčanov – aj tých v  Ružinove, aj tých v  Starom Meste a aj tých v novej štvrti, ktorým hroziaci dopravný kolaps natrvalo znepríjemní život v ich štvrti. Nemôžeme si totiž dovoliť projekt zastaviť v  situácii, keď si naplno uvedomujeme hroziaci problém s  dopravou a nevidíme iné, lepšie a zároveň realizovateľné riešenie napojenia vznikajúcej štvrte na verejnú dopravu.“

Primátori žiadajú o pomoc od EÚ

Koronakríza dopadla na všetky metropoly, a tak Vallo v spojení s ostatnými primátormi hlavných miest krajín V4 žiadajú Európsku komisiu o podporu pre budovanie ekologickej cesty.  V otvorenom liste Európskej komisii z 16. júna popisujú primátori špecifické výzvy miest v dôsledku koronakrízy. Väčšina prípadov nakazených sa koncertovala v mestách, ktoré zároveň výrazne cítia ekonomické spomalenie a útlm turizmu. Aj preto budú mestá podľa nich potrebovať špeciálne nastavenú pomoc, uvádza portál Euractiv.sk.

Odvolávajúc sa na Európsku zelenú dohodu, primátori V4 vyzývajú vlády členských štátov, aby zvýšili svoje ambície v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov a zvýšili cieľ EÚ znížiť emisie do roku 2030 z pôvodných 40 o 55 percent.

„Vedci hovoria, že na to, aby sme zachránili našu civilizáciu, musí ľudstvo dekarbonizovať rýchlejšie. Myslíme si, že EÚ by mala byť dobrým príkladom pre zvyšok sveta.“ 55 percentné zníženie emisií je v súlade s hornou hranicou zníženia podľa Európskej zelenej dohody.

Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko