Vallo oznámil dôležitú novinku, ktorá sa dotkne bežných obyvateľov. Z Bratislavy spraví ekologickejšie mesto

Bratislave sa podarilo dosiahnuť dohodu, ktorá znamená, že mestská spoločnosť Odvoz a likvidácia odpadu (OLO) sa napojí na Bratislavskú teplárenskú spoločnosť (BAT). Na sociálnej sieti o tom informoval primátor mesta Matúš Vallo.

Po novom časť tepla, ktoré vzniká energetickým zhodnotením odpadov, už nepôjde celkom nelogicky do vzduchu. Od budúcej vykurovacej sezóny ňou bude mesto vykurovať domácnosti a prevádzky v meste. Má ísť o krok k ekologickejšiemu mestu, dekarbonizácii a lepšiemu hospodáreniu mestského podniku.

Čo to znamená v praxi? Odpad, ktorý nie je možné recyklovať, sa energeticky zhodnocuje v spaľovni odpadov. V tomto procese ale vzniká teplo, čiže energia, ktorá doslova uniká hore komínom. Vďaka novému napojeniu na BAT, zjednodušene 130 metrovému potrubiu, bude aspoň časť tohto tepla využitá efektívne.

OLO začne na dodávkach pre zhruba 3 500 domácností v minimálnom garantovanom objeme 23 GWh ročne. V budúcnosti by sa mohli napojiť na túto sieť postupne aj všetky mestské podniky alebo mestské budovy tam, kde to je možné. To znamená, že mesto by si teplo pre svoje budovy vyrábalo celkom samo.

„Prepojenie OLO na BAT je absolútne nevyhnutné, ak chceme hovoriť o ekologickom spracovaní odpadov. Aktuálne už nič nestojí v ceste technickej realizácii projektu a teplo z energetického zhodnotenia odpadov bude čoskoro dodávané Bratislavčanom,“ povedal primátor hlavného mesta Bratislava Matúš Vallo. Napojenie sa pripravuje najneskôr v nasledujúcej vykurovacej sezóne, teda približne v novembri 2022.

Naskytá sa tiež otázka, prečo mesto k tomuto kroku nepristúpilo už dávnejšie, napríklad už od zahájenia chodu spaľovne. Matúš Vallo vysvetľuje, že na to, aby spaľovňa mohla ďalej využiť energiu, ktorá vzniká pri spaľovaní odpadu, je potrebný partner. A až teraz sa podarilo uzatvoriť spomínané partnerstvo, na ktoré treba vôľu oboch strán a o ktorom doteraz, žiaľ, neprebiehali medzi mestom a štátom diskusie.

zdroj: TASR/Michal Svítok

Ďalšie zvýšenie odberu tepla je v súčasnosti limitované existujúcou Zmluvou na odber tepla medzi BAT a PPC Energy (Veolia Group) platnou až do 31. decembra 2031. Táto zmluva nesleduje trend dekarbonizácie zdrojov, predražuje konečnú cenu tepla a limituje ďalší rozvoj OLO. Generálny riaditeľ skupiny MH Teplárenský holding Ľuboš Lopatka, tvrdí, že sú pripravení rokovať o jej ukončení.

OLO investuje do napojenia na BAT približne 1 milión eur. Zo strany mestského podniku ide o strategicky dôležitú investíciu, ktorá je logickým riešením pre všetky strany. Dôležité je tiež spomenúť, že po zrealizovaní napojenia sa má teplo predávať za trhovú cenu.

https://www.facebook.com/odvozalikvidaciaodpadu/photos/bc.AbpnqH24eR5tMHWXusva5Jp4Y8CBRMsAr8A8gALlH5M1q0BS7FzMEMd5onWvXG69dDX3IeB6ZhRxH2NY28vwNJlA3-kpY0UDC5LXjb-BAZ0BqNS2G9g7gRs3_0cfNgDMLQamxqbm4JdQBxPQaqESmW1i/566387836893998/?opaqueCursor=Abo8nJycCoMehNrI1I-wXFBGrLAy8PV7p9BVMM17dVDwOGIReJ_bYzJUAdbmv4JCuaaVjWO4hTkynrgq_G9G_NVfPOBIMZOk530CL3eRyGZu6qEAF0sA3iEnzuCRgkasaFd68uoS4e_IgBC3RZSgpykLspsFvm0q4jB9Ah7Zjhzny2NcHwC8TEWmOtWBZT0u7UHZjBnMWpZaZgZwIFSSk9T15VNWQvRJmZKZNlTXaKE50ie04HuU04bArUMRu0VzCRgqyBVmIsCD1jLUx7NSA1TcRxhtURMNBgz6qRDgdp8J5TBGKp3Oyr6EPjDWUf3K7ClxuLjRqHSkhiEvrHN5x0cH_VkmFuNGXwcalzodEN8p6XkTg8CQQzJ9WTacXI-xujkUluPu2NTOUFAf5EKT4vaD-bSK94Kbyx26re15tjGuaGuMqo_gDZSaFjZByoAVQO4MfYphvA9WfDpU8o-2XVKLurwry7Z5dekqFvcZOxk8DBsh7FsjDQwF1wTKIj_dD7Y

„Realizovanie napojenia napĺňa naše spoločné poslanie konať vo verejnom záujme. Ide o riešenie, pri ktorom získa občan, mesto aj štát. Zabezpečíme tým nielen zníženie emisií, ale aj zlepšenie hospodárenia, vďaka čomu budeme mať viac zdrojov na rozvíjanie aktivít v oblasti triedeného zberu tak, aby sme naplnili náš cieľ spraviť z Bratislavy vzor nakladania s odpadmi pre ostatné slovenské mestá a dobehnúť vyspelé mestá v Európe, s ktorými sa porovnávame,“ povedal riaditeľ spoločnosti Odvoz a likvidácia odpadu Ivan Sokáč.

Bolo na čase

Tento krok predstavuje malý, no dôležitý posun na ceste k potlačeniu klimatickej krízy, ktorá neobchádza ani Slovensko. Napokon aj najnovšia správa Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) je potvrdením, že ľudstvo sa nachádza na pokraji klimatickej krízy a začiatku klimatickej katastrofy.

V rozhovore pre agentúru SITA to uviedol poslanec Európskeho parlamentu Martin Hojsík. Aktuálne extrémy počasia, ktoré sužujú Európu, ako sú lesné požiare, tornáda, záplavy či vysoké teploty sú podľa europoslanca iba malou ochutnávkou udalostí, ktoré budú ľudstvo čakať, ak nebude rázne konať.

„Najzaujímavejšie na tom je, že vlády ospravedlňujú nevykonávanie dostatočne razantných zmien v súvislosti s klímou konkurencieschopnosťou. Ale opak je pravdou. Nedá sa robiť zisk na mŕtvej planéte. A riešenie klimatickej krízy je v súčasnosti v pozitívnom slova zmysle dobrý biznis, pretože obnoviteľné zdroje energie sú aj ekonomicky najvýhodnejšie,“ povedal Hojsík.

Europoslanec je presvedčený, že neriešenie klimatickej krízy so sebou prináša obrovské finančné škody, ktoré majú následne negatívny vplyv práve aj na konkurencieschopnosť krajiny a predstavujú zvýšené náklady pre štát aj bežných ľudí. V dôsledku extrémov počasia podľa neho napríklad hrozí, že poisťovne nebudú chcieť poisťovať majetok ľudí voči škodám spôsobeným prírodnými živlami. Hojsík vníma Slovensko ako jednu z tých krajín Európskej únie, ktoré sa tvária, že sa snažia riešiť klimatickú krízu, no v skutočnosti nerobia dosť.

Krajiny, ktoré nám môžu ísť vzorom

Aj naša krajina však má možnosť využiť príležitosť a zaradiť sa medzi zelených lídrov Európy. Tými sú aktuálne napríklad Dánsko, ktoré si stanovilo za cieľ do roku 2030 znížiť emisie o 70 % v porovnaní s rokom 1990 alebo Nemecko, ktoré má ambíciu znížiť emisie za rovnaký čas o 65 %. Obe krajiny pritom majú horšiu štartovaciu pozíciu na dosiahnutie svojich cieľov ako Slovensko.

Za najdôležitejšie odborníci považujú, aby Slovensko aj EÚ úplne prestali podporovať výrobu energie z fosílnych palív a začali výrazne podporovať jej výrobu z obnoviteľných zdrojov a energetickú efektívnosť. Dôležitosť vidia aj v zastavení pestovania monokultúr na poliach a efektívnom hospodárení na poľnohospodárskych plochách.

Treba dodať, že EÚ na jednej strane hovorí o potrebe vykonávania opatrení na zníženie emisií skleníkových plynov v ovzduší, na druhej strane však v pomere investícií do obnoviteľných zdrojov energie k hrubému domácemu produktu investuje menej ako napríklad Čína či Spojené štáty americké. Aj EÚ má preto v tomto smere priestor na posun.

Čítajte viac z kategórie: Zo Slovenska