Variant z Južnej Afriky je nočná mora vedcov, na účinnosti AstraZenecy sa ukazuje, že oprávnene. Čo o ňom vlastne vieme?
- Všetky vírusy prirodzene mutujú. K drobným genetickým zmenám dochádza, keď vírus vytvára svoje nové kópie
- Juhoafrický variant je nočnou morou vedcov, obsahuje totiž mutáciu, vďaka ktorej môže byť imúnny voči protilátkam vakcín
- Čo vlastne o variante B.1.351 vieme? Môže náš boj s pandémiou skomplikovať?
- Nízku účinnosť vykázala voči nemu vakcína od spoločnosti AstraZeneca, slabšiu účinnosť preukázali aj ďalšie vakcíny
- Všetky vírusy prirodzene mutujú. K drobným genetickým zmenám dochádza, keď vírus vytvára svoje nové kópie
- Juhoafrický variant je nočnou morou vedcov, obsahuje totiž mutáciu, vďaka ktorej môže byť imúnny voči protilátkam vakcín
- Čo vlastne o variante B.1.351 vieme? Môže náš boj s pandémiou skomplikovať?
- Nízku účinnosť vykázala voči nemu vakcína od spoločnosti AstraZeneca, slabšiu účinnosť preukázali aj ďalšie vakcíny
Všetky vírusy prirodzene mutujú. K drobným genetickým zmenám dochádza, keď vírus vytvára svoje nové kópie, aby „prežil“, rozširoval sa a prosperoval. Väčšina mutácií nie je nedôležitá a niektoré môžu byť dokonca škodlivé pre prežitie vírusu, ale niektoré varianty môžu spôsobiť, že vírus bude infekčnejší alebo nebezpečnejší pre hostiteľa. Na začiatku pandémie sa predpokladalo, že koronavírus nebude mutovať podobne ako chrípka. Teraz sa pomaly tieto predpoklady vedcov vyvracajú.
V súčasnosti sa po celom svete objavilo už približne 4 000 variantov nového koronavírusu, ktorý vyvoláva ochorenie COVID-19. Pre televíziu Sky News to uviedol Nadhim Zahawi, predstaviteľ britskej vlády poverený distribúciou vakcín.
Juhoafrický variant je dôvodom na obavy
Najväčšie obavy v súčasnosti vyvoláva tzv. britský, juhoafrický a brazílsky variant vírusu, ktoré sa zrejme šíria rýchlejšie než iné mutácie. Práve juhoafrický variant je nočnou morou vedcov. Mnohí sa obávajú, že naň nebudú účinné vakcíny, čo potvrdzuje prípad vakcíny od spoločnosti AstraZeneca. Dôvodom na obavu je aj predpoklad, že človek, ktorý prekonal pôvodný variant koronavírusu nemusí byť chránený pred juhoafrickým variantom.
„Tento variant je ten, ktorý je najproblematickejší, pretože sa vyhýba protilátkam, ktoré sa používajú na liečbu COVID-19 a niekoľkonásobne znižuje účinnosť protilátok vyvolaných existujúcimi vakcínami,“ povedal hlavný lekársky poradca prezidenta Joea Bidena v problematike koronavírusu a zároveň riaditeľ Národného ústavu pre alergie a infekčné choroby (NIAID) Anthony Fauci pre Portland Press Herald. „Zdá sa, že ľudia infikovaní pôvodným vírusom nie sú chránení pred reinfekciou juhoafrickým variantom,“ doplnil.
Variant sa objavil aj u našich susedov
Variant z Južnej Afriky označovaný ako B.1.351 sa podľa amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) prvýkrát objavil v zálive Nelsona Mandelu v Juhoafrickej republike na vzorkách zo začiatku októbra 2020. Variant sa rýchlo šíril v troch provinciách a stal sa dominantným kmeňom v provinciách Východného mysu, Západného mysu a KwaZulu-Natal.
Odvtedy boli zistené prípady v minimálne 30 krajinách mimo Juhoafrickej republiky. Podľa NewScientist bol zaznamenaný lokálny prenos variantu v USA, niekoľkých európskych krajinách vrátane Veľkej Británie, Belgicka, Rakúska, Nórska, ďalej v Izraeli, Japonsku aj v Čine a veľkej časti subsaharskej Afriky. Väčšina odhalených prípadov súvisela s cestovaním. Variant bol tiež identifikovaný v Zambii na konci decembra 2020, kedy sa javil ako prevládajúci variant v krajine.
Mutácia v spike proteíne
Vírus je známy aj ako „20H / 501Y.V2“ kvôli mutácii N501Y, ktorú našli v proteíne variantu, ktorý vírus používa na získanie vstupu do buniek v tele. Táto mutácia sa okrem iného našla aj v novom kmeni, ktorý Veľká Británia identifikovala v decembri (B.1.1.7), pričom obidve sa považujú za schopné dosiahnuť zvýšenú prenosnosť vírusu, vďaka čomu sa šíria efektívnejšie. CDC uvádza, že tento variant má viac mutácií v spike proteíne, vrátane K417N, E484K, N501Y mutácií.
Podľa CDC práve mutácia spike proteínu označovaná ako E484K môže ovplyvniť neutralizáciu niektorými protilátkami. Takýmto spôsobom sa môže čiastočne vyhnúť imunite, ktorú si vybudujeme pri prekonaní koronavírusu iných variantov alebo vakcínami. Ďalšou obavou je, že by sa mohol ďalej vyvíjať, až by sa úplne vyhol imunite.
Podľa BBC zas mutácia N501Y spôsobuje, že je vírus je nákazlivejší a ľahšie sa šíri.
Variant môže byť rozšírenejší ako si myslíme
Jediným spôsobom, ako detegovať variant B.1.351, je sekvenovať vírusové vzorky. Riaditeľka CDC Rochelle Walensky v pondelok na tlačovej konferencii uviedla, že rozsah mutácií a zasiahnutia jednotlivých krajín nimi sa ešte môže zväčšiť, pretože sekvenovať vírusové vzorky sa vo väčšej miere začalo len nedávno. Doteraz väčšina krajín robila málo alebo vôbec žiadne sekvenovanie, variant z Južnej Afriky, tak už môže byť rozšírenejší ako sa predpokladalo.
NewScientist sa odvoláva na slová Björna Meyera z Pasteurovho inštitútu vo Francúzsku, ktorý uvádzať, že keď mesto Kolín nad Rýnom v Nemecku začalo robiť oveľa viac sekvencií, zistilo sa, že 5 % koronavírusových infekcií bolo spôsobených variantom B.1.351, čo ukazuje, že vírus je už ustálený vo svete.
The Wall Street Journal uvádza, že juhoafrickí vedci sa domnievajú, že variant B.1.351 je približne o 50% nákazlivejší, a to z dôvodu väčšej rýchlosti prenosu infekcie. Navyše nový variant rýchlo vytlačil ďalšie verzie variantu vírusu, ktoré v krajine kolujú a stal sa tak dominantným.
Slabá účinnosť vakcíny AstraZeneca
Najhoršie obavy vedcov sa potvrdili a ukázalo sa, že vakcína od spoločnosti AstraZeneca nie je účinná proti variantu z Južnej Afriky. Odhaduje sa, že účinnosť vakcíny proti tomuto variantu je približne 10 % v prevencii nákazy koronavírusom a Juhoafrická republika (JAR) zastavila plán očkovania zdravotníckych pracovníkov v prvej línii proti koronavírusu vakcínou spoločnosti AstraZeneca. Štúdia mala preveriť účinnosť pri prevencii mierneho a stredne silného ochorenia spôsobeného variantom vírusu, ktorý v krajine prevláda.
Podľa New York Times je ale problematické presne určiť, aká bola presná účinnosť pri prevencii ťažkého ochorenia pre malé množstvo vyhodnotených prípadov. Navyše, hodnotení účastníci klinického testovania boli relatívne mladí a preto je nepravdepodobné, že by ťažko ochoreli. Práve z tohto dôvodu bolo pre vedcov nemožné určiť, či variant narúša schopnosť vakcíny AstraZeneca chrániť pred závažným ochorením, hospitalizáciami alebo úmrtiami.
Autori vakcíny sú presvedčení, že ich vakcína dokáže chrániť pred ťažkým ochorením a úmrtiami, preto chcú pokračovať v ďalšom testovaní. Anthony Fauci na tlačovej konferencii v pondelok 8. januára tiež uviedol, že dáta ešte nemusia byť konečné a existuje viacero otázok, ktoré sa dajú zodpovedať len ďalším testovaním vakcíny.
Niektoré vakcíny tiež vykázali nižšiu účinnosť
Ďalšie vakcíny od spoločnosti Pfizer a Moderna ukazujú na základe predbežných laboratórnych štúdií, že stále poskytujú ochranu proti variantu z Južnej Afriky, ale môžu byť tiež menej účinné. Daily Mail priniesol informáciu, že vakcína od Pfizeru pravdepodobne bude účinná proti variantu B.1.351. Výsledky testu ukazujú, že protilátky vakcíny dokážu neutralizovať koronavírus. Problematická je ale vzorka, s ktorou vedci z New York University pracovali, lebo tá je relatívne malá. Do štúdie bolo zapojených len 10 ľudí. Obe spoločnosti už avizovali, že vytvárajú podpornú dávku, ktorá by bojovala s mutáciami.
Nepriaznivé správy prichádzajú aj od spoločností Novavax a Johnson&Johnson, ktoré vakcíny v Južnej Afrike testovali v rámci tretej fázy testovania. Novavax vykázal, že vakcína bola zhruba 90% účinná pri testovaní vo Veľkej Británii, ale iba 50% účinná pri testovaní v Južnej Afrike, kde je dominantný variant B1.351. Podobné výsledky zaznamenal aj Johnson & Johnson, so svojou jednodávkovou vakcínou. Ich vakcína bola zo 72% účinná v Spojených štátoch, ale iba 57% v Južnej Afrike.
„Je spravodlivé predpokladať, že (výsledky spoločnosti Novavax) by boli podobné pre všetky vakcíny, pretože všetky sú zamerané na spike proteín, ale nemali by sme sa blázniť,“ uviedla virologička Angela Rasmussen z Georgetown Center for Global Health Science pre ABC News. Práve mutácie v spike proteíne môžu spôsobiť problémy s účinnosťou.
Anthony Fauci sa na tlačovej konferencii vyjadril v podobnom duchu. Podľa neho je kľúčové, aby sme zaočkovali čo najviac ľudí a zabránili tak ďalšej mutácii vírusu Do budúcnosti môžeme očakávať „univerzálnu“ vakcínu, ktorá by dokázala účinkovať proti všetkým mutáciám. „Je to podnet na to, aby sme robili to, čo sme hovorili po celý čas: zaočkovať čo najviac ľudí a urobme to čo najrýchlejšie,“ dodal Fauci.
Čítajte viac z kategórie: Koronavírus
Zdroje: TASR, Portland Press Herold , CDC, New Scientist, BBC, Wall Street Journal, SITA, New York Times, Daily Mail, Nature, ABC News