Veda odpoveď nepozná: Okolo rozmnožovania dinosaurov sú len teórie. Toto je najpravdepodobnejšia
- Vedci polemizujú o tom, ako sa dinosaury párili
- Skameneliny nám napovedajú o zaujímavých skutočnostiach
- Výrazné črty hrali pravdepodobne veľkú rolu
- Vedci polemizujú o tom, ako sa dinosaury párili
- Skameneliny nám napovedajú o zaujímavých skutočnostiach
- Výrazné črty hrali pravdepodobne veľkú rolu
Dinosaury boli impozantné zvieratá, ktoré doslova vládli svetu po veľkú časť jeho existencie. Premávali sa po nej dlhých 165 miliónov rokov a ich potomkov môžeš dneska vidieť v podstate všade, dokonca v mestách či pred vlastným domom. Ale keď im tak neohrozene patril svet, museli sa predsa nejako rozmnožovať. Ako vyzeral taký „dinosaurí vášnivý večer“?
Pohľad do minulosti
Krátka odpoveď by znela: nie sme si istí. Problémom je, že aj najnovšie z objavených pozostatkov sú minimálne 65 miliónov rokov staré a paleontológovia považujú za úspech, ak nájdu skamenelinu, ktorá obsahuje aspoň väčšinu z kostí zvieraťa.
Pohlavné orgány týchto gigantov, ktoré by ponúkli najjasnejšie odpovede na našu otázku, sa vo väčšine prípadov jednoducho nezachovali, keďže v čase ich života by boli tvorené predovšetkým svalstvom. To však neznamená, že vedci nemajú k dispozícii zopár teórií.
Problematike sa hlbšie venuje BBC. Najzreteľnejší pohľad do minulosti ponúkajú práve vyššie spomenutí potomkovia dinosaurov. Konkrétne ide o vtáky a krokodíly.
Tieto dva živočíšne druhy sú najbližšími žijúcimi príbuznými pravekých dinosaurov a nie je úplne nepredstaviteľné, že si ich sexuálne črty zachovali.
A predsa ju malo
Obidve spomenuté čeľade majú svoj pohlavný orgán zakomponovaný v takzvanej kloake, ktorá má na starosti ako rozmnožovanie, tak aj vylučovanie.
Je preto dosť možné, že aj dinosaury oplývali obdobnou „výbavičkou“. Pravdivosti tejto teórie dopomáha aj jedna výnimočne zachovalá mŕtvola dinosaura nesúceho názov Psittacosaurus, píše BBC.
Vďaka okolnostiam smrti tohto jedinca sa na jeho pozostatkoch zachovali aj časti kože, na ktorých je, mimo iného, zreteľne viditeľné, že zviera malo na tele spomínanú kloaku. Aj napriek tomuto fantastickému nálezu však nejde o „vybavenú vec“.
Vedci doposiaľ identifikovali niekoľko tisícok druhov dinosaurov, no v realite ich s najväčšou pravdepodobnosťou existovalo omnoho viac. Preto nie je úplne nereálne, že ich reproduktívne orgány v niektorých prípadoch pripomínali skôr penis, ktorý nájdeme aj u ľudí.
Táto téma ostáva naďalej veľkou neznámou, aj napriek neuveriteľným poznatkom modernej vedy. Predsa len, je ťažké si „v akcii“ predstaviť takého brontosaura, ktorý bez mála dosahoval dĺžku 22 metrov a hmotnosť 15 ton.
Fascinujúci je aj samotný spôsob vábenia potencionálneho partnera. U dnešných zvierat vidíme množstvá spôsobov lákania samičiek, od zložitých tanečných rituálov, až po nosenie darov. Ako to ale robili pradávne jaštery? Vysvetlenie ponúka portál Scientific American.
Budeš moja?
Lákadlom u mnohých druhov boli pravdepodobne výrazné a nápadné črty, niečo podobné, ako dnes vidíme u pávov. Pokojne mohlo ísť o rohy, pláty, ostne, perie či pestrofarebné obrazce priamo na šupinách týchto tvorov.
Je napríklad možné, že čeľaď sauropodov (tie veľké s dlhými krkmi) na svojich impozantných krkoch nosila najrôznejšie farby, keďže kvôli ich veľkosti mohli kamufláž kompletne oželieť.
Tieto farby mohli u samíc evokovať zdravie a životaschopnosť daného jedinca. Teórii opäť dopomáha spomínaná skamenelina psittacosaura, u ktorej je v oblasti kloaky jasne viditeľné zvýšene množstvo melanínu.
Melanín je farbivo, ktoré má na starosti aj sfarbenie ľudskej kože a zároveň má význam aj z imunitného hľadiska, keďže má antimikrobiálne účinky.
Zdá sa však, že melanín je v spomínaných privátnych partiách dinosaura koncentrovaný najmä v okolí tohto otvoru a nie priamo v ňom. To naznačuje, že nemal za úlohu chrániť od infekcií, ale skôr „robiť reklamu“ sexuálnym schopnostiam jedinca.
U iných druhov, ako napríklad u známeho triceratopsa, mohol podobnú úlohu vykonávať jeho ikonický golier. Taký t-rex mohol byť „ošatený“ pestrým perím.
Samotný akt párenia bol však pravdepodobne veľmi strohý, píše ScienceFocus. Ak sa dinosaury v tomto smere aspoň trochu podobali na dnešné zvieratá, musela samička pri párení na svojom chrbte niesť váhu samca, ktorá sa úplne bežne vyrovnala priemernému autobusu.
V záujme ušetrenia trápenia samice, išlo teda podľa všetkého o rýchly proces.
Zdroje: BBC, Scientific American, ScienceFocus