Vedci nás roky kŕmili suchými faktami. Mojim vzorom je prezidentka (Rozhovor)

Má 24 rokov, je mladá a je za klímu. Ak poznáš projekt Mladí proti fašizmu, nemal by si vynechať ani Mladých za klímu. Obe patria pod hlavičku OZ Mladí a efektívne sa snažia komunikovať dôležité témy, ktoré sa týkajú všetkých mladých ľudí. Potreba rozprávať sa o klimatickej kríze a nedostatočnej ochrane životného prostredia sa u nich vyvinula veľmi prirodzene, zo zhoršujúcej sa situácie okolo nás. Spoločnosť je dnes nastavená ekologickejšie než kedykoľvek predtým. 

„Bude to práve klimatická kríza, ktorá bude definovať a zásadne meniť spôsob života našej generácie a mladí ľudia si to čoraz viac začínajú uvedomovať,“ povedala mi v úvode rozhovoru študentka Marta Fandlová.

• ako mladých vníma spoločnosť v boji proti klimatickej kríze
• aký je rozdiel medzi prístupom mladšej a staršej generácie k životnému prostrediu
• či je skutočne finančne náročné byť eko
• či sú pre planétu horšie jednorazové rúška alebo autá

Na veku v skutočnosti nezáleží, Greta Thunberg chodí predsa na základnú školu a zmenila myslenie mnohých.

Podľa mňa mladí ľudia sú práve tou budúcnosťou. Ako povedala sama Greta Thunberg, nikdy nie si príliš mladí na to, aby si zmenil svet. Naši rodičia a starí rodičia veľmi dlho túto tému zanedbávali a sústredili sa na úplne iné veci. Žiaľ, vďaka tejto ignorácii nám problém narástol do obrovských rozmerov. Po viac ako 12 tisícoch rokov stabilnej klímy sme uprostred zlomového obdobia. Toto obdobie sa nazýva obdobím antropocén a je to obdobie, v ktorom  prvýkrát tak výrazne ovplyvňujeme zmeny v prírode a v klíme. Na Slovensku sme žili 30 rokov v domnení, že klimatická kríza je niečo abstraktné, teraz cítime tie zmeny už aj na vlastnej koži. Slovensko už teraz trápi obrovské sucho a tento problém sa bude neustále len zväčšovať.

zdroj: Marta Fandlová archív

A sú mladí ľudia obozretnejší a uvedomelejší než tí starší?

Všímam si aj vďaka iniciatíve Mladí za klímu to, že mladí ľudia vnímajú tieto témy omnoho citlivejšie a empatickejšie ako tí starší. Rovnako sme to videli aj vo svete, kedy štrajky Fridays for Future nabrali takú silu, že štrajkovalo dokopy 14 miliónov mladých ľudí a tieto štrajky sa uskutočnili v 214 krajinách a v 7 tisíc mestách.

Jednoducho my musíme byť obozretnejší ako tí starší, pretože máme stále menej a menej času na vyriešenie klimatickej krízy. Dokonca podľa najhoršieho možného vedeckého scenára nás ako ľudstvo čaká už len 20 až 40 rokov. Preto potrebujeme konať a to čím skôr.

Počúvate často reči typu: Vy ste ešte mladí, čo vy o planéte viete?

Áno, počúvame to často, preto sa snažíme vzdelávať najviac ako vieme, pretože je dôležité, aby sme vedeli všetko dôležité a mohli argumentovať aj s ľuďmi, ktorí stále podceňujú vedecké, overené fakty. Často nám píšu ľudia o hoaxoch a dezinformáciach, ktorým veria a my sa ich snažíme vyvracať.

Verím, že raz budeme konečne naplno dôverovať vede.

Byť eko a pro planet je teraz veľmi trendy. Čo robiť, aby tento trend nepominul?

Myslím si, že je dobré, že sa táto téma konečne stala trendom. Viac ako 30 rokov nám vedci neustále opakovali, že máme problém, ale my sme ich nechceli počúvať. Teraz práve vďaka ľuďom ako je Gréta Thunberg, Leonardo Di Caprio, či pani prezidentka Zuzana Čaputová, sa táto téma otvára a dostáva sa bližšie ku verejnosti. Faktom však ostáva, že trendy sa menia. Aj preto si myslím, že je dôležité, aby sa z trendu stal životný štýl, možno až filozofia života budúcich generácií, počnúc tou našou.

zdroj: Protesty v réžii Fridays For Future Slovakia. Foto: Marta Fandlová archív

Vieme, že Mladí proti fašizmu funguje už nejaký ten čas, a má za sebou niekoľko úspešných aktivít. Čo je úlohou Mladí za klímu? Budú prednášky, stretnutia, otvorené listy a edukácia?

Našim hlavným cieľom je vzdelávať mladých ľudí v tejto oblasti a rovnako im prinášať odpovede na otázky, na ktoré im odpoveď ešte nikto nedal. Napríklad Taliansko sa v tomto školskom roku stane prvou krajinou na svete, v ktorej súčasťou vyučovacích osnov bude povinné predmety, ktoré sa zaoberajú klimatickou zmenou a trvalo udržateľným rozvojom.

Na Slovensku sa, žiaľ študenti dozvedajú o týchto témach len okrajovo a nemajú komplexné informácie o danej problematike. Keď sa rozprávame s mladými ľuďmi na našom Instagrame, zisťujeme, že o téme životného prostredia a jeho ochrany ich veľa v škole neučili. Našim cieľom je preto podávať tieto informácie. O klimatickej kríze, strate biodiverzity, o tom, prečo je dôležité ochraňovať životné prostredie a prírodu. Rovnako tak im chceme dávať návody na to, ako môžu oni zmeniť svet a svoje okolie.

Myslíme si totiž, že každý jednotlivec vie zmeniť spoločnosť a že tá všetka pozitívna zmena začína u neho.

Na Instagrame máte vyše 12-tisíc fanúšikov, bez nejakej väčšej reklamy. Asi sa vám to teda darí.

Podarilo sa to vďaka tomu, že na Slovensku veľmi veľa ľuďom záleží na prírode a na našej spoločnej budúcnosti. Všimli si, že to myslíme úprimne a hneď nás začali podporovať, čo nás veľmi motivovalo. Veľmi nás teší, že práve eko- komunita drží takto spolu. Podľa mňa veľkú rolu zohralo aj to, že aj mladí ľudia na Mladí proti fašizmu  dlhodobo zaujímali o tieto témy a my sme im ponúkli tento priestor práve u nás.

Tento rok sme na Zemi začali žiť na dlh o niečo neskôr, ako po iné roky. Dôvodom je údajne koronakríza a čiastočné zastavenie sveta. Aký majú názor Mladí za klímu?

Počas pandémie sa svet čiastočne zastavil a konečne sme sa všetci mohli zhlboka nadýchnuť. Napríklad ja som si vďaka nej uvedomila, že potrebujem toho omnoho menej ako predtým. Síce už skoro dva roky nenakupujem vo fast- fashion, som vegánkou a jazdím MHD, tak počas pandémie sa aj mne podarilo ešte viac zminimalizovať vlastnú uhlíkovú stopu. Podľa mňa sa ľudia počas pandémie konečne zastavili a uvedomili si čo je skutočne dôležité. Našli konečne pokoj a začali tráviť viac času v prírode, ako v nákupnom centre.

Taký svet by sa mi páčil, pretože ako ľudstvo naozaj potrebujeme spomaliť a rovnako tak potrebujeme opustiť  kolotoč neustáleho konzumu a priveľkej spotreby.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Oddnes žijeme na dlh. Deň, keď začíname žiť na ekologický dlh sa stanovuje každoročne a je vlastne dátumom, keď ľudstvo vyčerpalo všetky prírodné zdroje, ktoré je zem schopná nahradiť za jeden rok. Minulý rok sme si ho pripomenuli 29. júla a tento rok o tri týždne neskôr. Čo by bola výborná správa, keby to bolo zmenou postoja ľudstva k ochrane planéty a nie výsledok obmedzenia dopravy, výroby a ďalších ľudských činností počas pandémie. Táto negatívna skúsenosť nám ukazuje, že náš ekologický dlh je možné znížiť. Nemá to ale byť v dôsledku globálnej pandémie, ale v dôsledku transformácie našej výroby a pozitívnych zmien v našej spotrebe. Je našou povinnosťou žiť tak, aby sme nezvyšovali ekologický dlh, ktorý zdedí generácia po nás. #zuzanacaputova #mojaprezidentka #nasaprezidentka #Slovensko #zem #ekologickydlh #priroda #Slovakia #earth #nature #earthovershootday #2020 #prezidentka

Príspevok, ktorý zdieľa Zuzana Čaputová (@zuzana_caputova), 22 Aug 2020 o 12:51 PDT

Čisto teoreticky – sú horšie jednorazové rúška alebo lietadlá a autá?

Jednorazové rúška sú zlé pre životné prostredie a pre prírodu. Hovorí sa, že do roku 2050 budeme mať v moriach a oceánoch viac plastov ako rýb. Avšak emisie z dopravy, živočíšnej, či textilnej výroby škodia našej klíme a otepľujú našu planétu. Práve tie ovplyvňujú globálne otepľovanie a to, že nám ako ľudstvu ostáva stále menej času.

zdroj: Mladí za klímu

Čo je najväčšou výzvou pre akéhokoľvek ekoaktivistu?

Našou najväčšou výzvou je vytvoriť spoločnosť, ktorá naozaj chápe, že máme problém a ktorá si dokáže zvoliť v politike svojich zástupcov tak, aby priniesli naozajstnú zmenu. Nemáme teraz čas na zelené reči, potrebujeme konať a to čím skôr. Čas je naozaj dôležitý a my by sme si priali, aby to pochopil konečne každý z nás.

Váš Instagram obsahuje mnoho citátov a obrázkových príkladov toho, ako ľudia konajú a rozmýšľajú . Pomáha vizualizovať? Uvedomujú si vtedy ľudia viac?

Určite nám pomáha, že niektoré veci vieme znázorniť aj na obrázku, nakoľko ľudia veľa vecí pochopia až vďaka tomu, že to vidia. Rovnako citáty ľudí naopak motivujú. Vedci nám dlhé roky hovorili len suché fakty, z ktorých sme si žiaľ nič neodniesli. My to potrebujeme robiť inak, aby každý z nás pochopil, že máme problém.

A ako sa správame? Máme rešpekt pred klimatickou zmenou?

Našťastie, Slovensko si vďaka štrajkom Fridays for Future veľa vecí uvedomilo. Uvedomili  sme si aj to, že nečelíme len klimatickej zmene, ale čelíme klimatickej kríze. Konečne sa o tejto téme rozprávame a verím, že sa o nej nerozprávame len v bratislavskej bubline. Rovnako nás teší, že máme na Slovensku prvého zeleného europoslanca alebo pani prezidentku, ktorá ide pozitívnym príkladom nám všetkým aj v oblasti zelených tém.

Žiaľ, stále platí, že nám príde téma klimatickej krízy stále vzdialená a nepočúvame vedcov tak, akoby sme ich mali. Rovnako tak ich nepočúvame ani teraz, keď sa rozprávame o druhej vlne pandémie. Mrzí ma, že nevieme byť zodpovední, ale veríme, že každý jeden z nás môže prispieť ku pozitívnej zmene.

Čo je pre planétu aktuálne najväčším problémom?

To, že sme v klimatickej kríze a to, že si to stále nevieme priznať. Myslím si, že najúprimnejší začiatok by bol, keby sme si priznali, že máme problém. Od toho všetko začína a ja verím, že ešte tento rok každý človek na Slovensku pochopí, že máme problém a že sa dotýka každého a každej z nás. Je jedno, či si lekárka, učiteľ, študent alebo ignorantka vedeckých faktov, klimatická kríza ohrozuje zdravie a budúcnosť každého a každej z nás.

zdroj: Mladí za klímu

Ľudia odmietajú vykročiť zo svojej komfortnej zóny. Je podľa vás ekologickejší spôsob života obmedzujúci a finančne náročný? Niekto argumentuje a vyhovára sa práve na toto.

Najdôležitejšie je začať sám od seba a začať sa vzdelávať, verím totiž tomu, že ak sa človek v tejto oblasti začne vzdelávať tak zrazu sa mu otvorí nový svet a pochopí vecí. V Takže za prvoradé považujem vzdelávanie sa a potom stačí robiť pomalé a vedomé kroky ku zmene. Na začiatok stačí obmedziť živočíšne výrobky, automobilovú a leteckú dopravu a nenakupovať vo fast-fashion reťazcoch. Ak sa chce človek vzdelávať, odporúčam tri knižky : Neobývateľná zem, Zmena alebo kolaps a knižku Zelené klamstvo. Teda, aby som nezabudla tak odporúčam sledovať ľudí ako sú Mišo Sabo, Natália Pažická, Jakub Filo, Viktor Vincze, Platformu udržateľnosti či slovenskú verziu Fridays for Future. Sme v tom všetci spoločne, pomáhame si a veríme, že zlepšíme naše Slovensko a aj svet.

Kto je vašim najväčším vzorom?

 Mojim vzorom som vždy ja sama, teda to moje lepšie ja. Vysvetlím to jednoducho, verím totiž tomu, že každý deň môžem spraviť niečo lepšie, ako ten deň predtým a práve preto sa snažím každý deň vzdelávať, minimalizovať svoju uhlíkovú stopu, rovnako sa učím každý deň veľa o tom, ako môžem inšpirovať ďalších ku zmene. Stále sa je čo učiť a preto je mojim vzorom moje zajtrajšie uvedomelejšie „ja“.

Avšak veľmi obdivujem pani prezidentku, ktorá s obrovským pokojom a láskou vie komunikovať a viesť svoj úrad. Ona mi je obrovským vzorom.