Vedci našli hlavného vinníka obezity. „Zhubný malý démon“ je v našej strave denne

Každodenne sme obklopení cukrami. Či už ide o kryštálový cukor, glukózu, fruktózu alebo iné sacharidy, obsahuje ich veľká časť potravín a konzumujeme ich na dennej báze. Nová štúdia publikovaná na portáli Obesity však upozorňuje na veľké riziko jedného z týchto cukrov – fruktózy.

Ako upozornil portál Science Alert, ovocný cukor na nás pôsobí ako nejaký „zhubný malý démon“ – ľudský metabolizmus ženie smerom k obezite. A to aj napriek tomu, že nejde o zrovna najväčší zdroj kalórií, ktoré dokážeme prijať. Vyvoláva v nás totiž nutkanie jesť jedlá s vyšším obsahom tuku vo väčších množstvách. A to vedie k nadmernému pôžitkárstvu.

Tieto zistenia vychádzajú z analýzy doktora Richarda Johnsona z Univerzity v Colorade. Vedec podotýka, že ak chce niekto schudnúť, mal by obmedziť príjem nielen cukrov alebo samotných sacharidov, ale oboch súčasne.

„Aj keď prakticky všetky hypotézy uznávajú dôležitosť zníženia ultraspracovaných a ‚nezdravých‘ potravín, zostáva nejasné, či by sa malo zamerať na zníženie príjmu cukru alebo vysokoglykemických sacharidov, alebo tukov či polynenasýtených tukov, alebo jednoducho zvýšiť príjem bielkovín,“ píšu vedci v uvedenej štúdii.

Slovákov čaká rekordne teplý víkend: V tejto časti krajiny môže nastať tropická noc

Vo výskume sa preto zamerali na rôzne hypotézy spájané s obezitou. Domnievajú sa, že každá z nich je pritom do veľkej miery správna. Navonok sa síce zdá, že ide o nezlučiteľné teórie, no práve problematika ohľadom fruktózy ich môže všetky sceliť.

Prečo práve fruktóza?

Ako vysvetľuje na svojom webe Namaximum, ak konzumujeme nadmerné množstvo ovocného cukru, telo ho nevyužije ako zdroj energie. Naopak, syntézou sa pomaly mení na mastné kyseliny a tuky.

Fruktóza je typ cukru, ktorý sa prirodzene nachádza v ovocí, kde ho vyvažujú vitamíny a vláknina. Ale nájdeme ho aj v bežných sladidlách, ktoré fruktózu obsahujú vo veľmi vysokom množstve.

Telo si však dokáže vyrobiť fruktózu aj zo sacharidov, ako je glukóza a slané jedlá, podotýka Healthline. Neznamená to teda, že by sme mali prestať jesť ovocie. Naopak, mali by sme ho uprednostniť pred priemyselnými potraviny, ktoré obsahujú fruktózu, no oveľa menej vlákniny.

Naši predkovia podľa Namaximum fruktózu konzumovali v primeranom množstve, keďže pre nich bola dostupná prevažne v sezónnom ovocí. V súčasnosti k nej má prístup ktokoľvek v supermarketoch – či už v ovocí, alebo rôznych výrobkoch – a konzumujeme ju teda oveľa viac.

A ako sa to spája s obezitou?

V našom tele sa nachádza chemická zlúčenina nazývaná adenozíntrifosfát (ATP). Tá poskytuje energiu pre bunkové procesy ľudského tela. Keď jej hladiny klesnú, ľudské telo pociťuje hlad. A metabolizmus fruktózy u človeka spôsobuje, že hladiny ATP klesajú.

Znamená to, že po strávení fruktózy akoby poháňame naše telo k prijímaniu ďalšej potravy.

Spojenie teórií

Ako píše ďalej Science Alert, podľa Johnsona práve táto hypotéza spája aj všetky ostatné, ktoré sa zdajú byť nekompatibilné. Dokázali teda spojiť teórie o priberaní týkajúce sa príjmu tukov či mastnej stravy a hypotézy o vplyve sacharidov. Je to pritom jednoduché.

Vedci z Colorada teda tvrdia, že fruktóza náš metabolizmus naštartuje. Spôsobí, že stratíme kontrolu nad chuťou do jedla. Následne teda prijímame množstvo tukov a mastných jedál a tie sa stávajú hlavným zdrojom kalórií v ľudskom tele. A ako vieme, kalórie stoja za priberaním.

Tragédia v Bratislave: Obeťou má byť len 14-ročný chlapec

Fruktóza teda ľudskému telu svojím spôsobom klame. Napodobňuje nízke hladiny ATP, a tým aj pocit hladu. V podstate telu bráni v čerpaní svojej už uloženej energie.

V niektorých súvislostiach je to síce dobré, napríklad v prípade medveďov, ktoré sa pripravujú na zimný spánok. Tie si týmto spôsobom vďaka konzumácii ovocia dokážu udržať svoje tukové zásoby neporušené a ostanú im na zimu.

Ale u ľudí je konzumácia sladkých jedál a nápojov cestou k nezdravému priberaniu hmotnosti, dodali vedci.