Vedci našli úplnou náhodou „elixír mladosti“. Dobre známy enzým spomalil starnutie o 50 %

Roky výskumov a experimentov vedcov doviedli k skutočne prelomovým objavom v boji proti starnutiu. Odborníci si dlhú dobu mysleli, že jediným spôsobom, ako tento prirodzený proces zastaviť, je spustiť v bunkách proces omladzovania, alebo tzv. autofágiu.

Tím vedcov z Univerzity vo Virgínii však zistil, že tadiaľto cesta nevedie, a podarilo sa im spraviť skutočne prelomový objav. Nový „elixír mladosti“ pritom spočíva vo využívaní úplne bežného enzýmu.

Iné ako doposiaľ

O štúdii zverejnenej v časopise Current Biology informuje portál Jerusalem Post. Ako sa už v histórii niekoľkokrát osvedčilo, najlepšie objavy vznikajú náhodou a inak to nebolo ani v tomto prípade. Vedci z americkej Virgínie sa počas svojho výskumu totiž sústreďovali práve na vyššie spomínanú autofágiu.

Doposiaľ populárna a všeobecne akceptovaná teória hovorila, že ľudské bunky sa časom stávajú náchylnejšími na rôzne mutácie, čo ich vo výsledku poškodzuje a postupne zabíja. V preklade – telo začína starnúť.

Autofágia je proces, ktorý tieto škody napráva odstraňovaním poškodených a nefunkčných častí bunky. Ide teda o formu omladzovania buniek. Nová štúdia však naznačuje, že odpoveď sa skrýva v enzýme alkoholdehydrogenáza, čo vedcom hrá do karát. Ide totiž o dobre preskúmaný enzým, ktorý prilákal pozornosť pre svoju schopnosť odbúravať etanol, vysvetľuje portál UVAToday. 

Sociálna poisťovňa dáva „tajný“ príspevok v stovkách eur. Slováci o tejto možnosti často netušia

Ukázalo sa však, že enzým dokáže ešte jednu podstatnú vec, a tou je zvrátiť škody spôsobené glycerolom a glyceraldehydom, ktoré sú prirodzenými vedľajšími produktami tuku.

V ľudskom tele sa zároveň s tukom postupne nabaľujú a ich koncentrácia je najvyššia najmä v neskorších fázach života, počas ktorých naše telá ukladajú väčšia množstvá lipidov.

Výsledky sa prvýkrát objavili u červov

Tímu vedcov pomohli pri ich výskume obyčajné červy druhu Caenorhabditis elegans, po slovensky háďatko obyčajné. Vďaka svojej genetickej podobnosti s ľuďmi však už majú tieto malé hlístovce na konte dve Nobelove ceny. Namiesto spustenia autofágie sa však autorom štúdie podarilo pri háďatkách spozorovať predĺženie ich života až o 50 % len vďaka vylučovaniu spomínaného enzýmu.

Výskumníkom sa tento počin podaril vďaka metóde zvanej AMAR – Alcohol and alcohol-dehydrogenase-mediated anti-aging response, v preklade reakcia proti starnutiu sprostredkovaná alkohol-dehydrogenázou. Pri využití metódy sa vedci zamerali na gén adh-1.

zdroj: Wikimedia Commons/ZEISS Microscopy - háďatká obyčajné

Je však nutné dodať, že aj napriek genetickej podobnosti sa výsledky pozorované u hlístovcov nemusia objaviť tiež pri ľuďoch. Tím Eyleen Jorgeliny O’Rourkeovej, hlavnej autorky štúdie a univerzitnej výskumníčky so zameraním na cytológiu, však tvrdí, že nimi použitá metóda funguje aj na ľudských modeloch.

Recept na večnú mladosť? Nová štúdia ukázala, ako oddialiť starnutie

Preskúmali totiž predošlé štúdie, ktoré sa zameriavali na efekty postenia sa u ľudí. Pôst, v modernej terminológii nazývaný aj fasting, sa už v minulosti osvedčil ako účinný nástroj pri udržovaní ľudského zdravia a predlžovaní života.

Presne ako očakával O’Rourkeovej tím, takmer u všetkých subjektov skúmaných v štúdiách boli zaznamenané zvýšené úrovne spomínaného enzýmu.

Metóda dostupná pre všetkých

„Objav bol nečakaný. Postupovali sme na základe veľmi dobre podloženej hypotézy, ktorá hovorí, že tajomstvom dlhovekosti je aktivácia procesu omladzovania buniek nazývaného autofágia a nakoniec sme našli doposiaľ neznámy mechanizmus predlžovania dĺžky života,“ uviedla autorka štúdie.

Taktiež dodala, že výskum snáď zvýši záujem o využitie metódy AMAR, ktorá by v budúcnosti mohla relatívne jednoducho predlžovať život pacientom.

zdroj: Unsplash/Oren Atias

„Keďže choroby súvisiace s vysokým vekom sú v súčasnosti hlavnou zdravotnou záťažou pre pacientov, ich rodiny a systém zdravotnej starostlivosti, zameranie sa na samotný proces starnutia by bolo najúčinnejším spôsobom, ako túto záťaž znížiť a zvýšiť počet rokov života v zdraví pre všetkých z nás,“ uzavrela vedkyňa.