Vedci objavili exoplanétu s oceánom vody. „Naším cieľom je nájsť na nej život,“ uviedli

Svet vedy za posledné obdobie priniesol do sveta niekoľko pozoruhodných objavov. Či už ide o svet schopnosti psov a vlkov, parazitárne infekcie u ľudoopov alebo fosílne stopy. Agentúra TASR v tejto súvislosti prináša súhrn najnovších poznatkov z vedy a techniky.

Fosílne stopy objavené na južnom pobreží Kapského polostrova v Južnej Afrike by mohli byť doteraz najstarším dôkazom o tom, že naši dávni predkovia nosili obuv.

Paleontológovia v Južnej Afrike za posledných 15 rokov odkryli v pôde viac ako 350 zachovaných stôp mnohých zvierat aj dávnych ľudí. Niektoré ľudské stopy majú odtlačky prstov, čiže vznikli pri chôdzi alebo behu naboso.

Niektoré sú však bez nich. Podľa pracovnej hypotézy „obyvatelia týchto oblastí v strednej dobe kamennej mali prostriedky, motív a príležitosť vyrábať obuv“, uviedol člen výskumného tímu Charles Helm z Univerzity Nelsona Mandelu v Južnej Afrike.

New fossil tracks belonging to human ancestors from ~100,000 years ago found in South Africa https://t.co/mkN5pxpjjs

— Prof Jamie Woodward (@Jamie_Woodward_) October 23, 2020

Pamäť psov a vlkov

Zdá sa, že psy a vlky si pamätajú, kam ľudia skrývajú jedlo. To podľa vedcov naznačuje, že dokážu používať formu sociálneho učenia známu ako pozorovacia priestorová pamäť.

Pozorovacia priestorová pamäť je zručnosť, ktorá zahŕňa schopnosť zapamätať si a mentálne zmapovať rozloženie prostredia alebo scény jednoduchým pozorovaním. Umožňuje to v pamäti uchovať a neskôr vyvolať informácie o usporiadaní objektov, orientačných bodov alebo lokalít v ich okolí.

Ukrajinci zasiahli veliteľstvo Čiernomorskej flotily. Na Kryme sa ozývajú výbuchy

Okrem ľudí majú rôzne stupne pozorovacej priestorovej pamäte aj vtáky, delfíny a hmyz (napr. včely). Predchádzajúce výskumy naznačili, že pozorovaciu priestorovú pamäť majú aj vlky a psy, ale tieto schopnosti neboli dôkladnejšie skúmané.

Wolves and their domesticated counterparts — dogs — do not rely only on their snouts to search for a meal. A new study shows both animals are better able to find food when they see where their treats have been hidden, with wolves having greater success. https://t.co/GyRk6D7vsx

— The Washington Post (@washingtonpost) September 14, 2023

Infekcie u ľudoopov

Medzi ľuďmi a ľudoopmi sa prenášajú parazity spôsobujúce infekcie. Ukázal to výskum prenosu parazitických hlístovcov na Ústave biológie stavovcov Akadémie vied (AV) ČR. Skúmanie miery prenosu patogénov medzi ľuďmi a zvieratami je podľa vedcov dôležitý na predpovedanie prípadných pandémií.

Českí vedci počas piatich mesiacov v kamerunskom pralese zbierali vzorky čerstvého trusu voľne žijúcich primátov. S pomocou miestnych obyvateľov takto zhromaždili dáta od 60 goríl a 31 šimpanzov. V rámci monitoringu zdravia miestnych komunít sa do štúdie zapojili aj ľudia z troch dedín, v ktorých blízkosti sa voľne pohybujú ľudoopy.

Nová planéta s podmienkami vhodnými pre život

Vedci z amerického Národného ústavu pre letectvo a vesmír (NASA) objavili exoplanétu s oceánom vody, informuje TASR na základe správy agentúry DPA.

Exoplanétu K2-18b preskúmal vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba. Na planéte s 8,6-násobkom hmotnosti Zeme odhalil prítomnosť molekúl na báze uhlíka vrátane metánu a oxidu uhličitého. To by mohlo znamenať prostredie vhodné na hľadanie života, uvádza pondelkové vyhlásenie NASA.

NOVÉ INFORMÁCIE: Policajti vypátrali, kto nechal čerstvo narodené bábätko v krabici na zastávke

Pod atmosférou exoplanéty K2-18b bohatej na vodík sa môže nachádzať oceán tvorený vodou a tiež dimetylsulfid (DMS). DMS na Zemi produkujú výhradne živé organizmy, najmä fytoplanktón žijúci v moriach.

K2-18b obieha svoju hviezdu v obývateľnej zóne a obsahuje molekuly na báze uhlíka, to však automaticky neznamená, že na nej existuje život, uvádza NASA. Veľkosť planéty naznačuje prítomnosť vysokotlakého ľadu známeho z Neptúnu, atmosféra je však tenšia, bohatá na vodík. Oceán je tiež príliš horúci na to, aby v ňom mohol vzniknúť život.

„Naším konečným cieľom je nájsť život na obývateľnej exoplanéte. Ak by sa to podarilo, revolučne by to zmenilo naše chápanie nášho miesta vo vesmíre,“ vyhlásil astronóm z Univerzity v Cambridge a hlavný autor štúdie Nikku Madhusudhan.

Vedci pojmom exoplanéta označujú všetky planéty vo vesmíre obiehajúce okolo inej hviezdy ako je naše Slnko. Vznikol skrátením slovného spojenia „extrasolárna planéta“.