Vedci objavili úplne nového žraloka: Neprebádaný druh má „čokoládové telo“

Výskumníci z Národného inštitútu pre výskum vody a atmosféry (NIWA) našli nového žraloka. Živočích žije v oblasti oceánskeho dna pri východnom pobreží južného ostrova Nového Zélandu. Ako informujú tvnoviny.sk vedci sa spočiatku domnievali, že žralok je súčasťou jediného globálne rozšíreného druhu. Zdá sa, že tomu tak nie je.

Vedci o nich aj napriek objavu takmer nič nevedia. Dôvodom je to, v akom biotope žijú. 

Chrupkovitá kostra a česť babičke 

Vedci objavili nový druh žraloka zo skupiny austrálskych sloních rýb, alebo inak „žraloka duchov“. Tento žralok je v skutočnosti vzácny druh ryby, ktorú je neuveriteľne ťažké spozorovať. Žije totiž vo veľkých hĺbkach Tichého oceánu. Živočích je tiež známy ako strašidelná ryba alebo chiméra. Tento druh bol pôvodne považovaný za súčasť druhu, ktorý sa vyskytuje po celom svete.

Výskum však neskôr odhalil, že bol geneticky odlišný od svojich príbuzných a žil výlučne v austrálskych a novozélandských vodách. Vedci sa vyjadrili, že takéto objavy sú kľúčové. Domáhajú sa totiž dozvedieť viac o tom, ako tento druh žije, čo pomôže odborníkom nájsť najlepšie spôsoby, ako ich chrániť.

Tieto ryby sú úzko späté so žralokmi a rajami. Austrálske slonie ryby totiž nemajú šupiny, ich kostra je z chrupavky a ich embryá rastú vo vaječných kapsulách položených na morskom dne. Po vyliahnutí sa tieto ryby živia kôrovcami ako sú krevety a mäkkýše. 

Everyone, meet Colin. Colin is the holotype of a new species of long-nosed chimaera 👻🦈- the Australiasian Narrow-nosed Spookfish #sharksciencehttps://t.co/hPflhMWwyD pic.twitter.com/PWAv104hv9

— Brit Finucci (@BritFinucci) August 22, 2024

Čokoládové telo a meno Babička

Vedkyňa v oblasti rybolovu z NIWA Brit Finucci uviedla, že novej rybe dala vedecké meno s osobným významom: Harriota avia. „Avia znamená po latinsky babička, chcela som tej svojej takto vzdať česť, pretože ma hrdo podporovala počas mojej kariéry vedca,“ vysvetlila vedkyňa. Okrem toho sú chiméry tiež dosť dávni príbuzní rýb, v podstate staré mamy a starí otcovia, preto meno vedkyňa považuje za príznačné. Informuje o tom BBC. 

Doktorka Finucci vysvetlila, že Harriota avia je jedinečný  druh vďaka svojmu predĺženému, úzkemu a prehnutému ňufáku. Taktiež je výnimočný vďaka dlhému, štíhlemu trupu, veľkým očiam a veľmi dlhým, širokým prsným plutvám. „Je krásnej čokoládovohnedej farby,“ uviedla vo vyhlásení vedkyňa Finucci.

Dodala tiež, že tieto žraloky žijú v hĺbkach až 2600 metrov. Ich biotop sťažuje vedcom štúdium a monitorovanie tohto druhu, čo znamená, že nevedia veľa o ich biológii alebo stave hrozby. Vedci tvora našli v oblasti oceánskeho dna známej ako Chatham Rise, ktorá leží na východ od Nového Zélandu.

Andrej je pýchou Slovenska, stojí za objavom svetových rozmerov: V arktickej tundre nás strážili sprievodcovia s puškami

Pradávne plazy v Belgicku objavil Slovák

Ako sme ťa nedávno informovali, v Európe došlo k významnému paleontologickému objavu. Tím vedcov pod vedením slovenského paleontológa Andreja Čerňanského z Univerzity Komenského v Bratislave objavil v Belgicku fosílie plazov, o ktorých sa predtým myslelo, že žili len v Severnej Amerike.

Medzi nálezmi boli glyptosauridy, vyhynutá skupina plazov pripomínajúcich malé obrnené tanky. Prekvapivo sa našli aj fosílie rodu Gaultia, doteraz známeho len z územia USA. Tieto objavy prinášajú nové poznatky o migrácii živočíchov v období eocénu pred 56 až 34 miliónmi rokov.

Vedci vysvetľujú, že migrácia týchto plazov do Európy bola možná vďaka tzv. tuleánskej ceste – pevninskému mostu, ktorý sa nakrátko vytvoril v severnom Atlantiku na prelome paleocénu a eocénu.

Tieto nálezy nielen menia naše chápanie prehistorickej fauny v Európe, ale môžu pomôcť aj pri štúdiu súčasnej klimatickej zmeny. Keďže oteplenie v eocéne spôsobili skleníkové plyny, pochopenie tohto obdobia môže prispieť k predikcii budúceho vývoja klímy.