Vedci odhalili, čo robí ľudí náchylných veriť konšpiráciám. „Odhaľovaním“ si kompenzujú jednu vec

Podľa nového výskumu publikovaného v časopise Nature Communications môže byť osamelosť počas dospievania spojená s väčšou pravdepodobnosťou dôvery v  konšpiračné teórie v dospelosti. 

Tím psychológov z Nórska analyzoval údaje z takmer troch desaťročí viac ako 2 200 Nórov, aby skúmal, ako sociálne väzby ovplyvňujú názory jedincov v strednom veku.

Výskum sa zameral na dlhodobé údaje o životných trajektóriách, čo je metóda, ktorá doposiaľ chýbala v štúdiách o konšpiračných názoroch. Konkrétne sa zamerali na obdobia v životoch respondentov od ich školských rokov až do štyridsiatky.

Výsledky ukázali, že čím osamelejší boli účastníci v roku 1992 ako dospievajúci, tým viac mali v roku 2020 sklon veriť konšpiračným svetonázorom. Okrem toho, čím viac sa ich pocit osamelosti zvyšoval počas života, tým väčšia bola pravdepodobnosť, že v dospelosti zastávali konšpiračné názory.

Tento vzťah zostal prítomný aj po zohľadnení možných rušivých faktorov, akými sú vek, pohlavie, vzdelanie rodičov, politická orientácia a symptómy depresie a úzkosti.

Osamelosť ich mohla motivovať obrátiť sa na teórie o svetovom sprisahaní ako na spôsob, ktorým sa snažia ochrániť si svoje ego, alebo si nájsť sociálne väzby v skupinách s podobne zmýšľajúcimi jedincami.

Výskumníci upozorňujú, že ich údaje pochádzajú z Nórska, technologicky vyspelej spoločnosti s vysokou úrovňou dôvery v inštitúcie, a preto nemusia byť ich zistenia priamo aplikovateľné na iné kultúry. Tento aspekt naznačuje potrebu ďalších štúdií v rôznych kultúrnych kontextoch.

Ak by bola teória pravdivá a aplikovateľná na Slovensko, osamelých ľudí by sme mali v krajine skutočne veľa. Podobne by to bolo aj v ostatných krajinách V4.

Konšpiračným teóriám verí viac ako polovica Slovákov