Vedci odhalili prekvapivý efekt botoxu v tvári. Priamo pôsobí na podstatnú časť mozgu
- Botox využívaný v kozmetickom priemysle priamo pôsobí na náš mozog
- Znižuje schopnosť chápať emócie druhých
- Môže však byť využitý aj na liečbu
- Botox využívaný v kozmetickom priemysle priamo pôsobí na náš mozog
- Znižuje schopnosť chápať emócie druhých
- Môže však byť využitý aj na liečbu
Pixabay/Youssef LabibPre krásu sa vraj trpí. Toto tvrdenie platí po nových zisteniach vedcov dvojnásobne. Na mušku si výskumníci vzali vpichovanie botoxu, ktoré množstvo ľudí využíva na vyhladenie vrások a všeobecnú úpravu nedokonalostí na ich tvárach. Okrem rizika nevydareného zákroku, ktorý dokáže miestami z ľudí spraviť hotové karikatúry, však vedci objavili ešte jeden negatívny následok tejto procedúry.
Nerozumejú emóciám
Vzťahuje sa priamo na spôsob, akým funguje náš samotný mozog. O zisteniach informuje portál IFL Science, pričom štúdia opisujúca tento vedecký výskum bola uverejnená v časopise Scientific Reports.
Botox vpichnutý do čelovej oblasti človeka by mohol negatívne ovplyvniť schopnosť porozumieť emóciám druhých. Dôvodom je tzv. „hypotéza tvárovej spätnej väzby“, o ktorej hovoril už svetoznámy prírodovedec Charles Darwin. V skratke hypotéza hovorí o tom, že ľudia v snahe pochopiť pocity iného človeka napodobňujú jeho výraz tváre.
Ide o neuvedomelý reflex, ktorý nám zrejme dopomáha vcítiť sa do kože človeka, s ktorým práve interagujeme. Naše tvárové svaly kopírujú pohyb svalov, na ktoré sa práve dívame, čo by malo ľudskému mozgu umožniť pochopiť, s akou emóciou sa práve stretol. Napríklad na ľudí, ktorí sa na nás usmievajú, sa inštinktívne usmievame naspäť.
Túto schopnosť by však podľa výskumníkov z Kalifornskej univerzity v meste Irvine mohol obmedziť práve spomínaný botox, o ktorom je známe, že ochromuje svaly v častiach tváre, do ktorých bol vpichnutý.
Teóriu potvrdil experiment
Svoju hypotézu vedci otestovali aj pomocou experimentu, ktorého sa zúčastnila 10-členná skupina dobrovoľníčok. Tie si nechali do čelovej oblasti vpichnúť botulotoxín typu A (oficiálny názov pre látku, ktorú v bežnej reči nazývame botox, pozn. red.), ktorý krátkodobo paralyzoval ich tvárové svaly.
Po procedúre boli požiadané, aby sledovali sériu fotografií, na ktorých boli vyobrazení ľudia s negatívnymi, pozitívnymi alebo neutrálnymi výrazmi tváre.
Počas toho, ako sa ženy dívali na tieto fotografie, vedci sledovali ich mozgovú aktivitu pomocou magnetickej rezonancie. Dva týždne po procedúre sa ženy vrátili a opäť boli podrobené rovnakému testu.
Štúdia opisuje, že boli pozorované jasné zmeny v spôsobe, akým časť mozgu zvaná amygdala reagovala na prezentované obrázky bezprostredne po botoxe a dva týždne po botoxe.
Nešlo však o prvú štúdiu zameranú na prepojenie medzi botoxom a aktivitou v mozgu. O ďalšej takejto štúdii informuje portál Medicalxpress. Rozdielom však je, že vedci v tomto prípade objavili aj pozitívne implikácie znemožnenia mračenia sa.
Aj spôsob liečby
Kladne by mohla takáto tvárová paralýza vplývať na pacientov, u ktorých bola diagnostikovaná depresia či hraničná porucha osobnosti. Existuje totiž priame prepojenie medzi výrazom tváre a tým, ako mozog vyhodnocuje náš súčasný emocionálny stav. Vpichnutie botulotoxínu pacientom de facto zamedzí mať na tvári smutný či nahnevaný výraz, čo priamo ovplyvňuje aj reakciu mozgu.
Funkčnosť tejto metódy vedci potvrdili aj v experimente, ktorého sa zúčastnili pacienti s dvoma vyššie spomenutými diagnózami. Tí pritom pociťovali omnoho menej príznakov svojich ochorení už 4 týždne po procedúre, pričom boli zmeny v mozgu viditeľné aj na zobrazovaní magnetickou rezonanciou.
Zdroje: IFL Science, Scientific Reports, Medicalxpress