Vedci odhalili tajomstvo staré 7 000 rokov. Predchodcovia pyramíd boli miestom obetí a rituálov
- Pred vyše 7000 rokmi boli v púšti Saudskej Arábie postavené stovky kamenných stavieb, známych ako mustatily
- Doposiaľ sa nevedelo, aká bola ich funkcia
- Pred vyše 7000 rokmi boli v púšti Saudskej Arábie postavené stovky kamenných stavieb, známych ako mustatily
- Doposiaľ sa nevedelo, aká bola ich funkcia
Od 70. rokov 20. storočia sú v Saudskej Arábii zdokumentované monumentálne kamenné stavby, známe ako mustatily. Avšak až v roku 2017 archeológovia uskutočnili prvú intenzívnu a systematickú štúdiu tohto tajuplného miesta. Jej výsledky nedávno zverejnili vo vedeckom časopise PLOS ONE.
Nová hĺbková analýza ukázala, že tajomné, staroveké, pravouhlé ohrady používali neolitickí ľudia na neznáme rituály. Ukladali do nich zvieracie obete, dokonca ich možno využívali ako svätyne neznámych božstiev.
Vykopávky nedávno odhalili stovky úlomkov zvieracích pozostatkov, nahromadených okolo vzpriamenej kamennej dosky, ktorá sa považuje za posvätnú, informuje vedecko-spravodajský portál Science Alert.
Predchodcovia pyramíd
Podľa informácií The Science Times tisíce rokov predtým, ako sa v prehistorickom Egypte postavili prvé pyramídy, jednotlivci z Arabského polostrova prišli s vlastnými originálnymi štruktúrami.
Mustatily, ktorých názov je odvodený od arabského slova „obdĺžnik“, boli na rozdiel od do nebies stúpajúcich pyramíd usporiadané do dvojrozmerného obdĺžnikového tvaru.
Jedným z ich charakteristických znakov boli otvorené nádvoria a krátke steny. Tieto mustatily boli mimoriadne rozšírené v celej oblasti arabskej púšte. Ich počet sa odhaduje až na približne 1 600.
Tajomstvo mustatilov nedalo vedcom spávať
V posledných rokoch sa skupina výskumníkov z Austrálie, Saudskej Arábie a Švajčiarska vybrala na cestu do minulosti. Pomocou vykopávok postupne začala konečne odhaľovať záhady, týkajúce sa významu týchto monumentálnych stavieb, píše portál Inverse.
Na čele mustatilu výskumníci našli priestor so stojacimi kamennými doskami. Zozbierali tiež 260 úlomkov zvieracích kostí, zubov a rohov, väčšinou nahromadených okolo kamennej dosky.
Magické rituály, obetovanie zvierat či miesto posledného odpočinku
Zvieracie kosti, rituálne kamene a ľudské pohrebiská odhaľujú, že toto miesto bolo priestorom na prinášanie zvieracích obetí, ktoré odovzdávali starovekí ľudia v rámci špeciálnych magických rituálov neznámym božstvám. Vedci sa nazdávajú, že mustatily slúžili aj ako významné pútnické miesto.
Uvažujú tak na základe toho, že sa nachádzajú v izolovaných oblastiach, ďaleko od existujúcich osád. To je čiastočne dôvod, prečo si výskumníci myslia, že miestni obyvatelia mohli cestovať na tieto miesta v rámci rozličných náboženských tradícií a obradov.
V tejto chvíli sa nevie takmer nič o podrobnostiach týkajúcich sa rituálov, ktoré sa tam kedysi konali. Archeológovia sa snažia nájsť nejaké dôkazy vo forme písaných textov. Takéto nálezy, žiaľ, zatiaľ nie sú k dispozícii.
Musatily sú totiž o tisíce rokov staršie ako najstarší známy písaný jazyk, takže je nepravdepodobné, že takéto dokumenty vôbec existujú.
Z toho, čo sa podarilo počas výskumu zistiť, je evidentné, že význam týchto stavieb sa časom zmenil. Počas posledných vykopávok boli po prvý raz spozorované aj ľudské pozostatky.
Hoci zvieracie pozostatky vykazujú jasné známky obetovania, ľudské pozostatky nevedú k rovnakým interpretáciám. Vedci odhadujú, že mustatily začali slúžiť ako ľudské pohrebiská asi o 400 rokov neskôr.
Zdroje: PLOS ONE, Science Alert, The Science Times, Inverse, Youtube